Golden 2012

Golden 2012
clothes: MAROSBARAN
model: Iveta Zajacová

THOUGHT MACHINES 2013 (The Silver Lake in Vienna)

In November 2013 I am honored to be part of the exhibition THOUGHT MACHINES, organized by University of Applied Arts in Vienna, Hungarian University of Fine Arts in Budapest, Academy of Fine Arts and Design in Bratislava, Academy of Visual Arts in Leipzig and Royal College of Art in London.

   I am exhibiting my latest work which has a great importance for me as an artist and as a human being -
  The Silver Lake 2013

MAROSBARAN – THE SILVER LAKE 2013

Academy of Fine Arts and Design, Bratislava, Slovakia

Maroš Baran, printmaking studio – Mr. R. Jančovič

     In February 2013 I have lost the most important person in my life. Violence of life strucked me 

to the core. In my mourning days I realized that the greatest thinking machine, above all art and life is 

Death itself. I cursed Death for many days, many weeks... but then I realized, that although my friend 

is not with me anymore physically, he is in my heart. Something, I used to read so much times in the 

books, but never really believed in it. Now I do.

     Death is always there, but love and hope as well. Below the surface animal skulls are lying, 

overgrown by flowers which never wilts. Shinning from below, showing beauty only after you begin „to 

care“. Without your outlaid power , it is just a fake water. 

     One shall find peace and silence, while looking for answers within questions, which have been 

put.

THOUGHT MACHINES

Ausstellungseröffnung

Begrüßung : Gerald Bast, Rektor der Universität für angewandte Kunst Wien

Zur Ausstellung: Jan Svenungsson, Leiter der Abteilung für Grafik und Druckgrafik

20. November 2013, 19:00

Ausstellungsdauer

21. November 2013 - 13. Dezember 2013

Ausstellungszentrum Heiligenkreuzer Hof, Grashofgasse 3 oder Schönlaterngasse 5, 1010 Wien

What is a Thought Machine?
What does it have to do with printmaking?
Can prints be machines for thought?
What role do machines play in artistic creation?

Die Ausstellung THOUGHT MACHINES (Denkmaschinen) zeigt experimentelle Arbeiten junger KünstlerInnen der Angewandten, der Ungarischen Universität der bildenden Künste in Budapest, der Akademie für bildende Kunst und Design in Bratislava, der Hochschule für Grafik und Buchkunst in Leipzig und dem Royal College of Art in London.

Jeremias Altmann / Hadas Auerbach / Maroš Baran / Weixin Chong / Renata Darabant / Maike Denker / Adrienn Dér / Benjamin Dittrich / Bartosz Dolhun / Jasmin Edelbrunner / Soňa Flajžíková / Péter Gallov / Alice Gauthier / Simon Goritschnig / Holly Graham / Julian Irlinger / Patrícia Jagicza / Lisa Lee / Jakub Lobotka / Kata Moravszki / Xenia Ostrovskaya / Hans-Jörg Pochmann / Philip Poppek / Meg Rahaim / Robert Schwark / James Cheen Fuen Seow / Lídia Takács / Pavol Truben / Péter Üveges / Réka Vidra / Sharon Whyte / Susan Winter

Katrin von Maltzahn, Leipzig:

In THOUGHT MACHINES students from five different schools and at least five different cultures are reflecting upon contemporary questions in the context of art.
The project itself is a tool for networking and for promoting continuing discussion.

Tibor Somorjai Kiss, Budapest:

The THOUGHT MACHINES project provides an opportunity for visual thinking that points beyond the boundaries of traditional graphics and facilitates the analysis of the printmaking process.

Joanna Stockham, London:

The opportunity for our students to take part in this collaborative exhibition presents a valuable learning situation, allowing them to see their work in an international context and understand differences and connections in approach both educationally and artistically.
Although our student body is already very international, the experience of thinking about how to transport your work and reassemble it in another place, and about how it functions outside the assumptions and habits of your homeland, is always challenging and stimulating.

Róbert Jančovič, Bratislava:

An idea is usually generated by some instrument. Subsequently the idea determines the means of its expression. I believe that the most powerful instrument, in this case, is the human brain. It is one of the most remarkable, the most complicated, interesting and intriguing instruments. This phenomenon provides us unlimited space. The advantages of this instrument can be used very well, but they also can be abused, and this freedom of choice is something that makes the project very interesting.
Speaking about the brain, we can draw an analogy to the universe, and thus it is possible to consider terms like infinity, mathematical accuracy, unexplainable, unpredictable, magical, etc. All these aspects can be part of this instrument, part of our essential being, without necessarily limiting the system. This project gives rise to Thought Machines, which in my opinion are utterly intriguing.

Jan Svenungsson, Vienna:

With this exhibition we wanted to create an interface and a platform for students, where they can try out new ideas and develop their art. The project is powered by the fact that all those involved, both the students and their teachers, share a love for and an involvement in the practice of printmaking. Thanks to Katrin von Maltzahn, who came up with such a great name for this project, we may have started a process, it seems to me, which hasn't just given birth to an exciting exhibition, but which may stake claims to new intellectual territory as well.

Zur Ausstellung erscheint ein Katalog:

Jan Svenungsson, ed.
THOUGHT MACHINES - THE MANUAL

to an international exhibition

76 Seiten, 53 Abbildungen in Farbe

Format: 17 x 23 cm

Sprache: Englisch

ISBN 978-3-99043-623-3

Ladenpreis € 19,95

Erscheint im November 2013

INSTALLATION:

WEB:

http://dieangewandte.at/jart/prj3/angewandte/main.jart?rel=de&reserve-mode=active&content-id=1229508255634&aktuelles_id=1381826128617

http://marosbaran.blogspot.be/2013/05/silver-lake-2013.html

http://www.youtube.com/watch?v=9uHBj0pFq6o
http://www.vsvu.sk/vystavy/vystavy-studentov/thought-machines/
http://www.ots.at/presseaussendung/OTS_20131107_OTS0158/angewandte-internationale-ausstellung-thought-machines
http://www.hgb-leipzig.de/schnittstelledruck/?page_id=3917
http://www.ambra-verlag.at/thought-machines
http://www.meinbezirk.at/wien-01-innere-stadt/kultur/thought-machines-d748856.html
http://www.wieninternational.at/de/events/thought-machines

88 Deathly Flowers 2013

"Flowers everywhere.

Sleep.

My prey.

Rest your head.

Sleep, sleep well.

Demolished Hell.

Just not there...

I pray.

And when you wake up,

little one,

hopefully I will not be there."

15 minút

      Bicyklom som vtrhol do kŕdľa od dažďa mokrej medzinárodnej miešaniny národnosti, snažiac sa dostať k miestu, o ktorom mi povedal kamarát, bez toho, aby som niekomu neprešiel svojím Black Oxfordom po nohe či božechráň po krku. Malo to byť turecké kaderníctvo. Lacné a rýchle, presne také, aké som potreboval. Zbaviť sa všetkých vlasov pätnástimi ťahmi strojčeka – presne to som mal v pláne v sobotu doobedu a bol som tomu ochotný venovať maximálne pätnásť minút môjho života. Ani o sekundu viac.

     Na niektorých pätnásť minút života rýchlo zabudnete, niekedy vám utkvú v pamäti. 

     Nevedel som, čo znamená KAPSALON, žlto-červená nálepka na skle, no to, čo bolo vnútri napovedalo tomu, že som došiel správne. Boli tam tri kreslá, tri zrkadlá, traja kaderníci, traja zákazníci a niekto, kto na mňa zízal z druhej strany skla. Trochu mnou myklo, keď som si uvedomil, že asi tridsaťročnému mužovi tmavej pleti z úst trčal jazyk. Čudne nakrivo… 

     Zahodil som predsudky na ľudí s telesným postihnutím, bicykel som si pred kaderníctvom zamkol hrubou reťazou a otočil som kľučkou dverí. Ovanul ma závan pachu ostrihaných vlasov, tlmeného levieho revu odniekiaľ z druhého konca miestnosti a zvuku, ktorý mi pripomenul rozprávku Nožnicovoruký Edward.

     Potichu som pozdravil a keď som zbadal gauč na druhom konci miestnosti s Indom, tmavým ako uhoľ, čítajúcim noviny, namieril som tam,  rozmotávajúc si po ceste zeleno-čiernu arafatku. 

     Ind, stále čítajúci noviny, ignoroval môj pozdrav tak ako ignoroval leví rev vychádzajci z televízora napravo od gauča. Hoci bola obrazovka obrovská, levy vôbec neboli hrôzostrašné – boli to len zliepaniny veľkých šumiacich pixelov, nepravide prúdiacich po savane kdesi v Afrike alebo v Ázii. A že kráľ zvierat… prišlo mi ho ľúto.

     Vyzliekol som si maskáčovú bundu a zrak mi spočinul na chlapa s vyplazeným jazykom. Prišlo mi ho ľúto a uvedomil som is, ao veľmi sa podobá na pixelového leva. Takmer dokonalý… vlastne, ani nie dokonalý… stačí – takmer normálny.

     Uvedomil som si ticho, ktoré tam bolo. Rušil ho len leví rev, šuchot Indových novín a nožnice strihajúce vzduch. Traja kaderníci mlčky strihali svojich mlčiacich klientov. Z myšlienok ma vytrhol zvláštny pohyb v rukách chlapa s vyplazeným jazykom. Už nesedel na stoličke za kaderníkmi, ako som ho videl, prichádzajúc dnu, ale stál na nohách a v ruke mal metlu. Kaderníci bez prerušenia pokračovali vo svojej choreografii. Súlad ich krokov a pohybu metly, zmetajúcej ostrihané vlasy na podlahe, bol ako dopredu dohodnutý tanec. Ten istý tanec. Stále ten istý tanec, opakujúci sa už možno po tisícikrát. Ktovie.

     Chlap s vyplazeným jazykom pomaly zmetal vlasy do  malých kôpok, ktoré nabral na lopatku a vyhodil do koša. Zazdalo sa mi, že to robí… s láskou. Nežne, pomaly a dôkladne. Tak aby mu neunikol ani jeden jediný vlások. Čierny či hnedý. Sivý či blond. Krátky či dlhý. Až neostal ani jeden. Quasimodo, ponúkajúci dva džbány Esmeralde.

     Naplnilo ma dojatie, keď som si uvedomil s akou dôkladnosťou si chlap s vyplazeným jazykom plnil svoju prácu. Neviem, či som sa nemýlil, ale uvedomil som si, že ten človek dokázal to, o čo sa iní len márne snažia. Nájsť si svoje miesto v živote. Miesto, kde by sa človek cítil byť užitočný. Miesto, kde by fungoval ako jedno koliesko v hodinkách. Hoci len maličké Ale fungujúce. 

    Veľký Turek s bradou a fúzami ma privolal na sedadlo, obmotal mi okolo krku plášť a ja som, hľadiac na svoj odraz v zrkadle, zvyšok pätnástich minút rozmýšĺal koľko ľudí môže chlapovi s vyplazeným jazykom závidieť.

   Lev v televízii mal rovnaký rev ako lev v savane a hoci som nikdy netancoval v snehu s očami uprenými do neba, veril som, že každý tu máme svoje miesto, hoci aj v samote v zámku na kopci. 

   Chlap s vyplazeným jazykom sedel asi dva metre za mnou a pozeral sa naľavo, von na ulicu. Ľudia boli stále mokrí a on mal jazyk stále vyplazený. Dvere sa otvorili a dnu vošiel nový zákaznik.

    Bol suchý. 

Mrož 2013

"Everybody loves me now ."