Sunday, April 6, 2014

MAROSBARAN - THE GREAT RED DRAGON


MAROSBARAN
THE GREAT RED DRAGON

26.4.2014 20:00
15.6.2014 20:00
"And throughout all Eternity, I forgive you, you forgive me." 
William Blake
________________________

 "You should be clear about what you want with me." 
     - Why?
"Because I don´t want to get hurt."
________________________

"A balance between the serene and the latent chaos."
Chasseurmagazine.com

 ________________________________________________
VIEW FULL "MAROSBARAN - TGRD THE MOVIE" HERE
full TGRD The Movie released to the public on St. Valentine´s Day.Dedicated to all Lovers.

 VIEW "TGRD - MOVIE - PRAGUE PREMIERE" HERE
TGRD The Movie premiere during ARTSEMESTER exhibition in UMPRUM, Prague

TGRD The Movie premiere during MAROSBARAN - ONE WING OF THE DRAGON exhibition
workshop with L.Rochová, presented on MBPFW, MAROSBARAN - WINNER of the contest

discover the Dragon secrets

photoshoot by Evelyn Benčičová, postproduction MAROSBARAN

exhibition of monumental paintings by RUDÁ SOVA, side project of TGRD

book by MAROSBARAN, side project of TGRD

exhibition of visuals, photographs, videos and artifacts in Bardejov, side project of TGRD

presentation of 8 TGRD designs during Bratislava Fashion Days, side project of TGRD

prequel of TGRD, first fashion performance of MAROSBARAN
________________________________________________


 MAROSBARAN - THE GREAT RED DRAGON - OFFICIAL TRAILER 2 - Lucifer´s Crown Trailer


MAROSBARAN - THE GREAT RED DRAGON - OFFICIAL TRAILER 1 - Hannibal Lecter Trailer


MAROSBARAN - THE GREAT RED DRAGON - OFFICIAL TEASER 1/3 - Pigeon Loves Cat, Cat Loves Pigeon Teaser

MAROSBARAN - THE GREAT RED DRAGON - OFFICIAL TEASER 2/3 - Angel Teaser

"Let the children alone, and do not hinder them from coming to Me
 For the kingdom of heaven belongs to such as these." Jesus

MAROSBARAN - THE GREAT RED DRAGON - OFFICIAL TEASER 3/3 - Sacred Beast Teaser
"The number of the Beast is 666." Book of Revelation 13:15–18

Inspired by:
The Great Red Dragon Paintings
(series of watercolor paintings by the English poet and painter William Blake, painted between 1805 and 1810)
The Great Red Dragon and the Woman Clothed in Sun

William Blake - The Lily
The modest Rose puts forth a thorn,
The humble sheep a threat'ning horn:
While the Lily white shall in love delight,
Nor a thorn nor a threat stain her beauty bright. 
The Great Red Dragon project is a sequel to Disgrace project starring Denisa Ha as a lead character. 
_________________________________________________________________________________

 TLAČOVÁ SPRÁVA 26.4.2014
     Formou fashion performance predstaví MAROSBARAN svoju v poradí druhú odevnú
kolekciu inšpirovanú dielom anglického maliara a básnika Williama Blakea.

     Maroš Baran sa po pracovnej stáži v Belgicku vracia na Slovensko aby predstavil svoj
nový projekt THE GREAT RED DRAGON. Projekt nadviaže na jeho minuloročnú fashion
performance "NEVĎAČNOSŤ".

     Maroš Baran je študentom grafiky a odevného dizajnu VŠVU. V roku 2012 absolvoval
zahraničnú stáž na Hogeschool voor de Kunsten v Utrechte (Holandsko), kde vytvoril kolekciu
"NEVĎAČNOSŤ", podľa diela spisovateľa J.M.Coetzee. V roku 2013-2014 absolvoval pracovnú stáž
v belgickej značke AF Vandevorst. Má za sebou výstavy v Prešove, Košiciach, Bratislave, zúčastnil
sa zahraničných projektov v Londýne, Viedni, Tuzle, San Franciscu a je organizátor už
trojročného projektu "TO BY SOM AJ JA SPRAVIL... A LEPŠIE!", ktorý sa každoročne koná v Bratislave.

     Svoju kolekciu predstaví verejnosti dňa 26.4.2013 o 20:00 v Divadle elledanse formou
fashion performance v spolupráci s nemeckým hudobným projektom Allseits, švédskym
hudobným projektom Desiderii Marginis a slovenským Phragments, s ktorým spolupracoval
na minuloročnom projekte "NEVĎAČNOSŤ".

     Projektu sa zúčastní aj slovenská ilustrátorka a maliarka RudáSova.
after 1st release (26.4.2014)

TLAČOVÁ SPRÁVA 15.6.2014
Formou fashion performance predstaví MAROSBARAN svoju v poradí druhú odevnú kolekciu inšpirovanú dielom anglického maliara a básnika Williama Blakea.

Maroš Baran sa po pracovnej stáži v Belgicku vracia na Slovensko aby predstavil svoj nový projekt The Great Red Dragon. Projekt nadviaže na jeho minuloročnú fashion performance Nevďačnosť.

 Maroš Baran je študentom grafiky a odevného dizajnu VŠVU. V roku 2012 absolvoval zahraničnú stáž na Hogeschool voor de Kunsten v Utrechte (Holandsko), kde vytvoril kolekciu "Nevďačnosť", podľa diela spisovateľa J.M.Coetzee. V roku 2013-2014 absolvoval pracovnú stáž v belgickej značke AF Vandevorst. Má za sebou výstavy v Prešove, Košiciach, Bratislave, zúčastnil sa zahraničných projektov v Londýne, Viedni, Tuzle, San Franciscu a je organizátor už trojročného projektu To By Som Aj Ja Spravil... A Lepšie!, ktorý sa každoročne koná v Bratislave.

Svoju kolekciu po prvýkrát predstavil verejnosti dňa 26.4.2013 o 20:00 v Divadle elledanse formou fashion performance v spolupráci s nemeckým hudobným projektom Allseits, švédskym hudobným projektom Desiderii Marginis a slovenským Phragments, s ktorým spolupracoval na minuloročnom projekte Nevďačnosť. Vďaka úspechu prvého uvedenia sa bude THE GREAT RED DRAGON uvádzať znovu 15.6.2014, taktiež o 20:00 v Divadle elledanse.
after 2nd release (15.6.2014)

MAROSBARAN - THE GREAT RED DRAGON - DRAGON TRIPTYCH 2014


fashion performance
26.4.2014 20:00 + 15.6.2014 20:00
elledanse theater, Bratislava, Slovakia










































































































foto:
Noro Knap
Lenka Lukačovičová
Simona Simona
Norbert Eggenhofer
Juraj Bartoš Nikola Kárníková
Ján Malega

Projekt podporili/Supported by:
divadlo elledanse
Dom TD
SMARTMEDIA solutions
BIGMEDIA
Heriett Models
Rádio FM
Webnoviny
Dámska jazda
AlBa GEO
Schott
Obec Zborov
Vladyka Visage
Artem

 Special THX to:
Rudá Sova
Denisa Ha
 Nikola Skřekucká
Viktória Bigošová
Marica Baranovič
Zuzana Sehnalová
Andy Strieženec
Maroš Greš
Matej Kaminský
Vlado Makovický

______________________________________________________________________________

“And behold the red dragon, having seven heads and ten horns..”. These words from John’s book of Revelation serve as the background to William Blake’s painting series of the “Red Dragon” – which went on to inspire the latest offering by Marosbaran, a designer from Czech Republic with a clear eye for poetic fashion. His work consists of a chaotic reference mashup where a dark gothic but yet religious pictorial language is combined with elements of performance and video art. At the same time he creates simple, clean garments with interesting cuts and proportions that become his means of expression in order to communicate his artistic vision. That of a distinct aesthetic that brings all these different cultural references together into his own unique oddly balanced word. A balance between the serene and the latent chaos.

 http://chasseurmagazine.com/2014/09/12/marosbaran-2014-the-great-red-dragon-collection/#

Rok 2014 v znamení Draka podľa Maroša Barana
Autor: Anita, 18. apríla 2014 10:51
Dámska jazda má tú česť opäť spolupracovať s úspešným mladým dizajnérom. Poodhalil nám niektoré tajomstvá z pripravovaného projektu.

Maroša Barana, študenta štvrtého ročníka na bratislavskej VŠVU, poznáme z minuloročnej netradičnej módnej prehliadky fashion performance Nevďačnosť.


Pred pár dňami zverejnil tajomné krátke videá. Mačka pozorujúca holuba a socha anjela s girlandami lebiek.


Rok 2014 bude podľa Maroša Barana v znameníDraka. Oslovili sme ho, aby sme sa dozvedeli viac o projekte, tajúplných videách a o tom, načo sa môžme tešiť.


Maroš, prezraď nám, prečo prezentácia módnej performance takouto zvláštnou formou?

Mám rád veci, ktoré v sebe ukrývajú tajomstvo, kód, ktorý čaká na vyriešenie. Prvoplánové veci, hoci sú pre bežného diváka jednoduchšie, nie sú pre mňa zaujímavé. Tvorím pre náročneho diváka, ktorý sa chce hrať "hru" o objavovaní, spájaní vecí a následne pochopenie celkového obrazu, keď sa doplní posledný kúsok skladačky. Materiály, ktoré zverejňujem sú ako kúsky puzzle, ktoré dajú celkový zmysel a význam až keď budú kompletné. Všetko do seba nakoniec zapadne a záleží len na pozornosti a chytrosti diváka, či pochopí.


Ako súvisia teasre, ktoré si zverejnil s celkovým projektom?

Tie udávajú typ špecifickej atmosféry a konfliktu, ktorý bude nosnou témou projektu. Pôjde o pochopenie stanovísk, do ktorých sa počas života vkladáme a pochopenie toho, prečo sme tým, čím sme. Niektorí ľudia sú holuby, iní mačky – dá sa jednoducho povedať. Zmena nastáva vtedy, keď si uvedomíme sklo, ktoré nás delí.


Akou formou sa projekt predstaví?

Pôjde o fashion performance, ktorá bude priamym pokračovaním minuloročného projektu"Nevďačnosť". Odev bude plniť funkciu farby v obraze maliara. Význam bude dávať až celková kompozícia elementov, ktoré sa 26.4.2014 v danú chvíľu stretnú na javisku v divadle elledanse. Pôjde o performance a bude o odpustení.


Prečo o odpustení? A prečo The Great Red Dragon? Z čoho to vychádza?

Nosným inšpiračným zdrojom projektu je život a tvorba anglického maliara a básnika Williama Blakea. Hlavne jeho séria obrazov The Great Red Dragon, ktorú namaľoval v rokoch 1805-1810. O odpustení bude projekt preto, lebo veľa ľudí by si malo navzájom odpustiť...


http://damskajazda.webnoviny.sk/kultura/clanok/5391-rok-2014-v-znameni-draka-podla-marosa-barana/


Jgneb32r (Neregistrovaný)
  |  24. apríla 2014 21:31
It's about time soomene wrote about this.


Pozvánka: Bratislava ožije street-artom aj mladou slovenskou módou
#Andy Warhol #výtvarné umenie #Bambi #Maroš Baran #streetart #Banksy#Poppy
Pravda.sk | 24.04.2014 07:45
Diela popredných svetových street-artových umelcov ako Banksy a Bambi, ale tvorba slovenská, nielen výtvarná, no i dizajnová sa budú dať vidieť už tento víkend v Bratislave.
Podujatie StreetArt v bratislavskej Cvernovke je výstavou autorov, ktorí pracujú pod utajenou identitou. Banksy a Bambi však nie sú jediní, ktorí tvoria „pouličné“ umenie pod pseudonymom. Návštevníci výstavy, ktorá štartuje v piatok a potrvá až do konca mája, si budú môcť pozrieť aj výtvory anonymne tvoriacej slovenskej umelkyne, ktorá pôsobí pod menom Poppy. A čerešničkou na torte budú ukážky z tvorby kráľ pop artu so slovenskými koreňmi Andyho Warhola spolu s fotografiami od jeho dvorného fotografa menom Billy Name.
Len o pár ulíc ďalej od bratislavskej Cvernovky, konkrétne v priestoroch tanečného divadla Elledanse, bude mať premiéru už druhá autorská prehliadka mladého slovenského dizajnéra a výtvarníka Maroša Barana. Po návrate zo stáže v Belgicku, keď študent VŠVU pôsobil v ateliéri belgickej značky AF Vandervorst prináša kolekciu The Great Red Dragon inšpirovanú dielom anglického maliara a básnika Williama Blakea.
Projekt je pripravený formou módnej performance a nadväzuje na jeho minuloročnú fashion performance Nevďačnosť. Baran predstaví svoje dizajnové modely v rámci programu v spolupráci s nemeckým hudobným projektom Allseits, švédskym hudobným projektom Desiderii Marginins a slovenským Phragments. Na projektu sa zúčastní aj slovenská ilustrátorka a maliarka RudaSova. 

http://kultura.pravda.sk/galeria/clanok/315614-pozvanka-bratislava-ozije-street-artom-aj-mladou-slovenskou-modou/


MÓDA A ŠTÝL

MAROSBARAN – The Great Red Dragon 2014

Autor: Damskajazda.sk , 24. apríla 2014 12:54

Formou fashion performance predstaví MAROSBARAN svoju v poradí druhú odevnú kolekciu inšpirovanú dielom anglického maliara a básnika Williama Blakea.


Maroš Baran sa po pracovnej stáži v Belgicku vracia na Slovensko, aby predstavil svoj nový projekt The Great Red Dragon. 

Projekt nadviaže na jeho minuloročnú fashion performance Nevďačnosť

Maroš Baran je študentom grafiky a odevného dizajnu VŠVU. V roku 2012 absolvoval zahraničnú stáž na Hogeschool voor de Kunsten v Utrechte (Holandsko), kde vytvoril kolekciu "Nevďačnosť" podľa diela spisovateľa J.M.Coetzee. V roku 2013 absolvoval pracovnú stáž v belgickej značkeAF Vandevorst. 

Má za sebou výstavy v Prešove, Košiciach, Bratislave. Zúčastnil sa zahraničných projektov v Londýne, Viedni, Tuzle, San Franciscu a je organizátor už trojročného projektu To By Som Aj Ja Spravil... A Lepšie!, ktorý sa každoročne koná v Bratislave.


Svoju kolekciu predstaví verejnosti dňa 26.4.2014o 20:00 v Divadle elledanse formou fashion performance v spolupráci s nemeckým hudobným projektom Allseits, švédskym hudobným projektom Desiderii Marginins a slovenským Phragments, s ktorým spolupracoval na minuloročnom projekte Nevďačnosť. 

Projektu sa zúčastní aj slovenská ilustrátorka a maliarka RudaSova.

http://damskajazda.webnoviny.sk/moda-a-styl/clanok/5485-marosbaran-the-great-red-dragon-2014/


APRIL 27, 2014

HERIETTKY NA BARANOVEJ THE GREAT RED DRAGON SHOW

Extravagantnú a intenzívnu fashion performance Maroša Barana The Great Red Dragon prezentovalo v Divadle Elledanse 19 Heriettiek. Aj s tou krvou na zemi a srdcom, o ktorom som nechcel vedieť nič bližšie, to bol taký nevinný sobotný večierok :))
Marošove prezentácie sú proste iné, je to kombinácia sugestívnej videoprojekcie, pohybových metafor, doplnená módnou prehliadkou. A práve to bola časť pre HERIETT models :) Naše modelky prezentovali tvorbu Maroša Barana v originálnych priestoroch, atypických pre módnu prehliadku, kedy polovica catwalku prebiehala mimo zorného uhla pohľadu divákov :) Takou múzou pre vystúpenie, odohrávajúce sa na štvorcovom bielom podklade, bola Deniska H, ktorá tam obiehala ako družica :) Ťažko k tomuto zážitku napísať niečo viac, to treba vidieť. Ak niekedy máte záujem o originálnu tvorbu, vyhľadajte niektoré Marošove vystúpenie.
Pekný večer to bol. Taký iný. A nedošlo mi z tej krvi ani zle.

http://www.heriett-models.com/dennik-heriett

_________________________________________________________________________________
WEB:
7.4.2014
WILLIAM BLAKE
MY SPECTRE AROUND ME NIGHT AND DAY
I
My spectre around me night and day
Like a wild beast guards my way;

My Emanation far within

Weeps incessantly for my sin.
II
`A fathomless and boundless deep,
There we wander, there we weep;

On the hungry craving wind

My Spectre follows thee behind.
III
`He scents thy footsteps in the snow,
Wheresoever thou dost go,

Thro' the wintry hail and rain.

When wilt thou return again?
IV
`Dost thou not in pride and scorn
Fill with tempests all my morn,

And with jealousies and fears

Fill my pleasant nights with tears?
V
`Seven of my sweet loves thy knife
Has bereavèd of their life.

Their marble tombs I built with tears,

And with cold and shuddering fears.
VI
`Seven more loves weep night and day 
Round the tombs where my loves lay,

And seven more loves attend each night

Around my couch with torches bright.
VII
`And seven more loves in my bed
Crown with wine my mournful head,

Pitying and forgiving all

Thy transgressions great and small.
VIII
`When wilt thou return and view
My loves, and them to life renew?

When wilt thou return and live?

When wilt thou pity as I forgive?'
A
`O'er my sins thou sit and moan:
Hast thou no sins of thy own?

O'er my sins thou sit and weep,

And lull thy own sins fast asleep.
B
`What transgressions I commit
Are for thy transgressions fit.

They thy harlots, thou their slave;

And my bed becomes their grave.
IX
`Never, never, I return:
Still for victory I burn.

Living, thee alone I'll have;

And when dead I'll be thy grave.
X
`Thro' the Heaven and Earth and Hell
Thou shalt never, never quell:

I will fly and thou pursue:

Night and morn the flight renew.'
C
`Poor, pale, pitiable form
That I follow in a storm;

Iron tears and groans of lead

Bind around my aching head.
XI
`Till I turn from Female love
And root up the Infernal Grove,

I shall never worthy be

To step into Eternity.
XII
`And, to end thy cruel mocks,
Annihilate thee on the rocks,

And another form create

To be subservient to my fate.
XIII
`Let us agree to give up love,
And root up the Infernal Grove;

Then shall we return and see

The worlds of happy Eternity.
XIV
`And throughout all Eternity
I forgive you, you forgive me.

As 1000 our dear Redeemer said:

"This the Wine, and this the Bread."' 



William Blake


Zverejnil o No comments:
Menovky: ,

Thursday, March 20, 2014

Nikdy Predtým Som Si Nekúpil Kvety 2014



1

Ružové tulipány 2014

11. január 2014 22:44
   Zavýjali, strašne zavýjali.
   Zamkol som si bycikel a zahľadel som sa na dva utrápene psy priviazané k železnej konštrukcii.
   Už pri príchode k obchodu som to počul. Bolo to bolestné zavýjanie dvoch psov. Boli to tie psy s krátkymi nohami a dlhými telami. Neviem ako sa volajú odborne, nikdy som si plemená nevedel zapamätať. Tak ako mená niektorých mojich kamarátov.
   Obaja boli starí, jeden však starý o dosť viac ako druhý a čo viac – prekvapilo ma, keď som si uvedomil, že zatiaľ čo telo mladšieho psíka stojí na svojich štyroch nohách, telo starého ochrnuto ležalo na akomsi vozíku s dvoma kolesami.
   Pri vchode do obchodu ma oslovila nejaká pani s letákmi a transparentmi. Bojazlivo som jej odvetil, že nerozumiem flámsky a pokračoval som ďalej.
   Nepotreboval som veľa. Len nejaký chlieb, mäso a niečo sladké. A vajcia. “Tie sa vždy zídu”, pomyslel som si, keď som bral do ruky modrý košík.
   Pri pokladni pracovalo mladé čierne dievča. Pousmialo sa na mňa, keď som asi po minúte šmátrania rukou v ruksaku našiel peňaženku. Mince sa mi z nej vysypali von.
   13,59 svietlilo predo mnou a ja som jej podal päťdesiateurovku a pobral som sa preč.
   Pohľad mi zachytil stánok s kvetinami. Ruže, tulipány… kvety.
   “Tulipány, kúpim si nové tulipány,” napadlo mi, keď som si spomenul na kyticu suchých červených tulipánov, ktorá ma deň čo deň vítavala, keď som prišiel domov z práce.
   Každý deň bola kytica iná. Aj po tom, čo odkvitla.
   Najprv otvorili svoje lupene  a potom… potom akosi zdiveli. Ich stonky sa pomaly zmietali smerom k svetlu a smerom od svetla bez akéhokoľvek viditeľného zámeru či smeru. Divé krivky zelene, na ktorých spočívali krvavočervené lupene. Také isté sme mávali pred domom…
   Vždy som mal pocit, že sa tulipány stále menia. Aj po tom, čo sa lupene pomaly zošúverili. Postupne sa stali grotesknou karikatúrou toho, čím boli pred tým, no ja som ich nevyhodil ešte asi týžden po tom, ako stratili život zo svojich chladných tiel.
   Boli stále tam, kde som ich nechal. Boli akousi zvláštnou istotou, na ktorú som sa mohol spoľahnúť, keď som si nebol istý ničím. Neodídu, kým niečo neučiním ja sám…
   Z myšlienok ma vytrhlo zavýjanie. Psy tam stále boli.
   Spočinul som pohľadom na staršieho psíka. Prišlo mi ľúto ako si na vozíku polovicu tela ťahá za sebou. Vyzeral smutne. Veľmi.
   Jeho oči…. Viečka mu ovísali tak, že skoro nevidel. Bol ako moja kytica červených tulipánov…
   Bolo mi ho ľúto, no pohladkal som zdravého psíka.
  “Kto vie, kam šiel ich majiteľ,” pomyslel som si a vložil som do vázy ružové tulipány. Práve pučali a mne prišlo smutno, keď som si uvedomil, že som sa pri dvoch psíkoch nezachoval správne.
   Zavýjanie  psov stále napĺňalo námestie.
   Z koša som vytiahol kyticu suchých červených tulipánov, ostrihal som stonku každého kvetu na dvanásť centimetrov a dal vylisovať pod hromadu kníh.
   A potom sa rozľahlo ticho.


2

Hyacinty 2014 

13. február 2014 00:03
    Bol krásny deň, no chcel zničil celý svet.
   “Nesmiem strácať čas rozmýšľaním o tom, koľko času nám ešte ostáva…” vtĺkal si do hlavy, keď sa rútil mestom, chladnými ulicami, ktoré bičoval prudký vietor. “Chcem žiť tu kde som, v okamihu, v ktorom sa nachádzam, tu a teraz!” kričal vnútri a ignoroval trúbiace autá, ktorým vletel do cesty. Kričali po ňom nadávky v jazyku, ktorý nerozumel, v jazyku a hlase, ktorý ani nepočul. Všetko hneď zmietol vietor.
   Vietor, vietor tak prudký, až mal človek pocit, že by dokázal odfúknuť do ničoty aj všetok prach sveta. Len kamene zdolávajú. Len kamene spia bez pohnutia.
   “Kiežby existoval vietor, ktorý by zmietol minulosť, všetko, načo už nikdy viac nechcem myslieť,” preblesklo mu hlavou, keď odbočil doľava za kostol v ktorom už roky nikto nespieval. Žiaden žalm, žiadne chválospevy, žiadne prosby… žiadne kvety už roky kostol nezdobili a tie, ktoré tam ostali z poslednej omše boli len prachom, prachom, ktorý však zmiasť vietor nedokázal. Boli obklopené hĺbokým spánkom.
   Minulosť bola kvetom. Násobeným kvetom, lebo chyby sa opakujú dovtedy, dokým sa z nich človek nepoučí.
   V jeho kostole bola veľká kytica… veľa, veľa, veľa kvetov.
   Zamkol bicykel a dúfal, že už nezačuje žiaden krik. Na hukot vetra si pomaly zvykal. Vošiel dnu. A nebol to kostol, lebo vnútri bolo veľa, veľa, veľa kvetov. Regály sa prehýbali pod masou hliny v kvetináčoch a masou vody vo vedrách, kde boli naukladané tesne, jedny vedľa druhých. Zabalené vo fólii, čakali až si ich niekto vezme domov, tak ako každý čakáme na to, až nám bude dovolené stať sa prachom.
   “Ako len vybrať z tej hromady?” nevedel si rady, zízajúc na farebného obra pred sebou. Obra, ktorého kosti boli regály, krvou bola voda a mäsom boli lupene všetkých farieb, ktoré svet ponúka. Z výkladu sa núkali naširoko rozkvitnuté kvety, rozvoniavali po celom obchode a ako harpye, zlostne kričali o pozornosť.
    “Nás si vyber!” kričala kytica bielych tulipánov.
   “Naše farby sú najkrajšie!” naliehali frézie krikľavých farieb.
   “Voniame! Voniame najsladšie my, my! Len my!” dožadovali sa slova červené ruže.
   “My, my, my sme najkrajšie!” pýšili sa kytice, zložené z rôznych kvetov.
   “Ale naše kvety sú najväčšie!” nedali sa zornice so širokánskymi kvetami.
   Zdalo sa, že celé mäso obra kričalo a kričalo, hoci on spal bez pohnutia ďalej. Kto vie, možno počul príbeh o prachu v kostole, no nepoznal jeho koniec…
   Kvety kričali jedny cez druhé, núkali svoje žiarivé farby a naširoko otvorené kvety a on nevedel, čo si počať.
   Podľa čoho vybrať?
   Podľa farby, aby bol odmietnutý?
   Podľa vône, aby bol podvedený?
   Podľa krásy, aby bol oklamaný?
   Všetok ten prach…
   Zatvoril oči a vybavil si v mysli kostol. Aké kvety tam boli ako posledné? Krik utíchol, rozhostilo sa ticho. Vysoké okná so sklíčkami sivastých odtieňov sa otvorili a v kostole vznikol prievan.
   Načiahol ruku k prachu a keď otvoril oči, uvedomil si, že drží v ruke kyticu, ktorá by sa dala označiť za najškaredšiu z celého obrovho tela.    Bola malá, listy boli tuhé, kožovité, ako nejaké chápadla nejakého tvora a kvety? Tie ani nebolo vidieť, akej sú farby. Len zelené púčiky trčali v strapcoch na stopkách. Kytica sa zdala byť… smutná.
   Ako dieťa, ktoré nechce ani vlastná matka.
  Chlapcovi ruka siahla poza obrie kvety, vnoril svoju ruku hlboko do tela obra a siahol po mäse, ktorého farbu kvetov bolo len badať.
   Mäso naďalej kričalo a dožadovalo sa pozornosti, no chlapec už nepočul vôbec nič. Vitráže sa roztrieštili na kúsky, poletovali vo vzduchu ako farebné motýle, zatiaľčo kvety zrazu stratili všetky farby. Ako šedá šachovnica… a on hľadel na biednu kyticu vo svojich rukách.
   Odrazu si bol svojím výberom istý. Uvedomil si, že zatiaľ čo naširoko otvorené zornice by odkvitli po dni, červené ruže po dvoch a tulipány po troch, biedna kytica hyacintov  sa ukázala byť fialovoružovou až po niekoľkých dňoch tajomstva. Čas nestrácala ale vychutnávala si ho a užívala každú sekundu, čo jej bola daná.
   “Nesmiem strácať čas rozmýšľaním o tom, koľko času nám ešte ostáva…” vtĺkal si do hlavy, keď sa rútil mestom, chladnými ulicami, ktoré bičoval prudký vietor. “Chcem žiť tu kde som, v okamihu, v ktorom sa nachádzam tu a teraz, hoci je to ťažké…” – nádej sa mu hompáľala v taške na rúčke bycikla, keď trieliľ kamennými ulicami domov.
   Kamene sú prachom, ktorý drží spolu a prach, kvetmi, ktoré kvitli. 
   Keď hyacinty vložil do vázy s vodou, zaspal – vtedy mu to bolo dovolené.
   A jediné, čo bolo potrebné zničiť bol kostol.



3

Modré maky 2014

8. marec 2014
Takmer som to nestihol.
Utekal som ulicami Paríža akoby ma prenasledoval nejaký maniak, no jediné, čo som chcel bolo stihnúť výstavu a chytiť vlak.
A nezablúdiť. Nezablúdiť, to je často to najdôležitejšie.
Jediná mapa, ktorá sa mi skrývala vo vrecku bola len mapa spojov metra. O svete nad zemou som nemal ani potuchy. Musel som sa spoľahnúť len na moju pamäť z predošlých návštev Paríža a na to, že budem mať šťastie na pravých ľudí, ktorí mi poradia kam sa dať.
A nezablúdiť. Nezablúdiť, to je často to najdôležitejšie.
Ruksak sa mi vrýval do chrbta a dychčal som ako štvané zviera. Nebolo to až tak dôležité a vedel som, že na výstavu koniec koncov nebudem mať ani dostatok času, no aj tak som bežal ďalej.
Traja ľudia, ktorých som zastavil nepoznali múzeum, kam som sa hnal. Ponáhľal som sa ďalej, dúfajúc, že štvrtý bude. A vedel… bol totižto policajt. Niekedy treba len nájsť tých správnych ľudí.
A nezablúdiť. Nezablúdiť, to je často to najdôležitejšie.
Rad pred múzeom nebol taký ako pred vchodom do Louvru, no aj tak – pri pohľade naň, nebol som si istý, či to stihnem. 
Stál som za po francúzsky rozprávajúcou skupinkou žien. Vlna hlasov, ktorým som nerozumel bola čochvíľa všade, všade vôkol mňa a svet akoby prestal na chvíľu dávať zmysel. Znovu.
Nevózne som hľadel, ako sa čísla na mojom mobile menia a neuvedomil som si, že som dnu.  Ešte stále tam bol čas na to, aby som sa otočil a odišiel. Neprišiel by som o nič dôležité, vravel som si, no zároveň, vidieť to a zažiť to… nerozumel som úpenlivosti, ktorú som cítil vnútri. V podstate nedávala zmysel. Z nejakého dôvodu niekedy isté veci v živote musíme urobiť, bez toho aby sme rozumeli ich pravému významu. Udalosti a činy nás menia každou sekundou a nikdy už nie sme tým, čím sme boli, keď sme stáli pred bránami múzea. Nejaký pán v obleku vám podá lístok a riekne vám niečo, čomu vôbec nerozumiete, vystúpite schodmi nahor, rozbehnete sa a uvedomíte si, že si už na seba, bez lístku, ani nespomeniete. Ste len tam, v tom, s tým a tak, ako ste práve teraz.
Bežal som hore schodmi, keď na mňa zakričal pán, ktorý mi podal lístok.
“Monsieur! Monsieur! Monsieur!” otočil som sa. Chlap horúčkovito mával rukami, nech zleziem dole. Ukazoval si na svoj chrbát a ja som pochopil, že asi má na mysli môj ruksak. Napadlo mi, či vie, aký je ťažký. Napadlo mi, či vie, ako sa mi vrýva do ramien a do chrbta. Zrazu som pocítil, akoby chlapovi v obleku na mne záležalo…
Zoskočil som 6 schodov naraz a utekal tam, kam mi ukázal. Na stene som zazrel piktogrami šatne.
Dole v šatni boli dvaja ľudia – muž a žena, ona bola tmavej pleti, on bol beloch. Práca v šatni je jedna z najnudnejších práci na svete, myslel som si, no keď som skladal ruksak z ramien, uvedomil som si, že mi ten bizardný pár na druhej strane dreveného pultu pomáha.
Každý tu máme miesto a veľa ľudí pracuje tým, že pomáha.
Schytil som umelohmotnú vysačku červenej farbya utekal hore schodmi. 
Narazil som na kŕdeľ detí. Zabrali takmer celé schodisko. Prebáral som sa nimi, akoby som bol v nejakej dažďovej džungli. No nemal som mačetu, nekántril som žiadne z exotických rastlín, tak ako to robili v dokumentárnych filmoch. Keď sa človek stratí v džungli, nemá energiu ani čas odhŕňať každý z listov a stoniek, čo mu stoja v ceste. Je rýchlejšie a jednoduchšie šmahnuť vzduchom a hľadieť ao zeleň padá na zem.
A nezablúdiť. Nezablúdiť, to je často to najdôležitejšie.
Prebrodil som sa cez deti a zrazu som sa ocitol pred bránou pokrytou exotickými kvetami. Kvety neboli reálne, boli vytlačené na fólii, ktorá bola oblepená na celom prednom paneli predomnou, no čo bolo reálne boli farby.
Bolo to ako džungľa, džungľa identity a kvetov.
Koľko veľa dokáže človek za život urobiť… koľko veľa kvetov dokáže vypestovať, o koľko veľa kvetov sa človek dokáže starať bez toho aby použil mačetu a bez toho aby im rozumel – bez toho aby rozumel jazyku, ktorým rozprávajú… tak ako hlúčik Francúziek pred vchodom.
Koľko veľa ruksakov dokáže človek sňať z ramien druhému človeku…
A takmer som sa stratil v tme.
No keď som mal pocit, že neviem kde som, rozhliadol som sa po ostatných ľuďoch. Tí, bez toho aby si uvedomovali, že mi svojou prítomnosťou pomáhali, boli pre mňa ako sviečky v tme, ukazujúce cestu von.
 A nezablúdiť. Nezablúdiť, to je často to najdôležitejšie.
Otvoril som poslednú kvetinovú bránu, zletel zo schodov, poslednýkrát som zhliadol chlapa v obeku a dvojicu dole v šatni, v mysli som im poďakoval a vybehol som na ulicu, spracúvajúc, čo som videl vnútri.
Mal som šťastie, lebo aj keď som presne nevedel ktorou cestou sa dať, mal som šťastie na ľudí. Každý, koho som oslovil mi vedel pomôcť. Chytil som vlak a dychčal ešte pol hodinu po tom, čo sa vlak pohol smerom do Antverp.
Prišiel som domov a namiesto hynúcich tulipánov a hyacintov bolo vo váze niečo úplne iné. Niečo na prvý pohľad exotické, niečo iné, niečo ako z brán múzea.
V bizardných pokrútených polohách sa nahor týčili modré maky.
Išiel som do obchodu kúpiť bielu čokoládu a potom som ticho čakal na koniec, snažiaci sa pochopiť modrej farbe.
A dýchal som, dýchal… potichu.

MAROSBARAN
Zverejnil o No comments:
Menovky:
Subscribe to: Posts (Atom)