Rudá Sova - Sudden Change 2015

~ Diptych Painting, monumental size (10x1,4 m) ~

This project is a collaboration with MAROSBARAN's fashion performance project XIII CARD in Studio ALTA, Prague

"Nothing is so painful to the human mind as a great sudden change."

Marry Shelley

Paintings: RUDÁ SOVA

Photos: Mischel Warenits & Tomáš Gál

https://www.behance.net/gallery/33222085/SUDDEN-CHANGE

UMPRUM ATTACK!

20.01.2016 - 13.03.2016

Trade Fair Palace, Prague (CZ)

(Modfolk. piece exhibited)

Annual exhibition of the Academy of Arts, Architecture and Design in Prague (AAAD/UMPRUM)

The annual exhibition of UMPRUM in Prague presents a selection of work by students created during the course of the last school year. Apart from the actual exhibits, the exhibition attempts, by means of commentaries by the expert public, to bring a critical view also of the issue of art education itself as well as the actual institution. UMPRUM ATTACK! aims to create a critical platform that will help generate feedback to the school and at the same time present this institution to the public as an environment of creative chaos, open experimentation, professional discipline, proud tradition and the compulsion to take a stance in opposition to it.  

Curators Lukáš Fišárek, Petr Krejzek, Iva Knobloch and Pavla Pauknerová

Architectural design Ondřej Císler

Graphic design Jonatan Kuna and Daniel Šmíra

Photography Václav Jirásek and Ondřej Telecký

Mezzanine of the National Gallery’s Trade Fair Palace in Prague

TISKOVÁ ZPRÁVA

VÝSTAVA UMPRUM 2015 - UMPRUM ATTACK! 

Vernisáž: úterý 19. 1. 2016 od 19 h
Potrvá do: 13. 3. 2016
Národní galerie, mezanin Veletržního paláce
Dukelských hrdinů 47, Praha 7
Otevřeno denně mimo pondělí, 10:00–18:00

Výroční výstava Vysoké školy uměleckoprůmyslové v Praze představuje výběr studentských prací, které vznikly v průběhu školního roku 2014/2015. Zároveň se stává reprezentativním zakončením oslav 130 let od založení školy.
Expozici tvoří vybrané práce ze všech 23 ateliérů i výstupy studijního programu v anglickém jazyce Visual Arts. Kromě samotných exponátů se výstava pokouší prostřednictvím komentářů odborné veřejnosti přinést i kritický pohled na problematiku uměleckého školství či samotné instituce. UMPRUM ATTACK! by rád posunul kupředu kritickou diskusi, která by přinesla škole další zpětnou vazbu, a veřejnosti zároveň tuto instituci představila jako prostředí otevřených experimentů, tvořivého chaosu, profesionální disciplíny, hrdé tradice i nutkání vymezit se proti ní. 
 

Na umělecké školství můžeme nahlížet jako na neustálý proces institucionalizace a de-institucionalizace, budování, setrvačnosti a konstruktivní anarchie, profesionální disciplíny a riskantních průzkumů. Sto třicet úctyhodných let UMPRUM se vepisuje do dějin designu, architektury, užitého i volného umění v českých zemích, v nichž profesoři, studenti a hlavně absolventi zaujímají specifické místo.

UMPRUM ATTACK! je platformou pro diskusi, která oživuje vzájemnou interakci školy a vnějšího prostředí. Vystavené práce studentů byly vybrány podle klíče tu většího, tu menšího ataku směrem k oboru, médiu či konvenci a současnému světu vůbec,“ popisuje koncepci výstavy Iva Knobloch - jeden z kurátorů. Kromě toho byl kurátory osloven okruh kriticky i pozitivně vyhraněných osobností, často se zahraniční zkušeností, které se zamýšlejí nad systémem výuky a situací absolventů tak jak školu v minulosti či současnosti zažili (Dominika Applová, Helena Doudová, Vlastimil Havlík, Pavel Hnilička, Matěj Chabera, Ondřej Chorý, Olo Křížová, Michal Kuzemenský, Petra Matějovičová, Aleš Najbrt, Petr Nový, Sylva Petrová, Tomáš Pospiszyl, Veronika Ruppert, Evžen Šimera, Alan Záruba).

„Při promýšlení instalace i katalogu byla v našem podvědomí výstava This is Tomorrow, která v roce 1956 v Londýně ukázala nový pohled na kreativní činnosti a jejich smysl“ vysvětluje Iva Knobloch. Výstava nebyla koncipována jako přehlídka jednotlivých děl, ale jako kolektivní, multidisciplinární tvorba prostředí. Výstava UMPRUM ATTACK! měla předpremiéru v Ateliéru grafického designu a vizuální komunikace, kde bylo soustředěno do jednoho „Attack environmentu“ vše. Fotograf Václav Jirásek pak nasnímal tento celek – který mohl připomínat kabinet kuriozit, surreálné prostředí, scénografii imaginárního prostoru.

Působivost výběru spočívá hlavně v tom, že se zde v jednom prostoru koncentrovalo to nejdůležitější, co UMPRUM charakterizuje – totiž vzájemné ovlivňování a výměna energie mezi studenty samými, která je neřízená, ale o to bezprostředně intenzivnější.

Kurátoři výstavy:  Lukáš Fišárek, Petr Krejzek, Iva Knobloch a Pavla Pauknerová Architektonické řešení: Ondřej Císler
Grafické řešení: Jonatan Kuna a Daniel Šmíra
Fotografie: Václav Jirásek
Produkce výstavy: Šárka Váňová a Ondřej Čech (Sudio Griff)

Další informace:
Mgr. Kamila Stehlíková
Vysoká škola uměleckoprůmyslová v Praze
náměstí Jana Palacha 80, 116 93 Praha 1
tel: 251 098 262 / mobil: 739 304 060
vanova@vsup.cz / www.umprum.cz

 VŠUP - Vysoká|škola|umělecko-průmyslová|v|Praze

O Vysoké škole uměleckoprůmyslové v Praze
Vysoká škola uměleckoprůmyslová v Praze byla založena v roce 1885. Po celou dobu své existence se řadí mezi nejkvalitnější vzdělávací instituce. Důkazem je množství úspěšných absolventů, kteří patří mezi respektované odborníky s prestiží přesahující hranice České republiky. Škola je rozdělena na šest kateder – architektury, designu, volného umění, užitého umění, grafiky a teorie a dějin umění. Jednotlivé katedry se dále člení na ateliéry dle své odborné specializace, vedené uznávanými osobnostmi.

WEB:

https://www.umprum.cz/web/cs/umprum/umprum-attack-2997

http://www.ngprague.cz/exposition-detail/umprum-attack/

K. - P4 - Drawing Room 2016

clothes: MAROSBARAN
photography: Michal Králíček
model: Mrs. P.
shoes: Högl
special thx to Liběna Rochová, Natalie Dufková, Drawing department - UMPRUM

"Brain creates it´s own reality."

Gunamuktananda

Each Star 2016

Each star

Above my head

Is so far

That´s why I´m sad.

Each rock

Bellow my feet

Is so near

That´s why I retreat.

Each horizon

where I can see

Is so blue

That´s why you,

my dear,

Shall never be me.

Each abyss

Inside my mind

Is deeper

than

Whatever you can find.


Each star
Above my head
Is so far
That´s why I´m sad.

Looking up
seeing them
I am happy
I´m living man!

That´s true!
Some walk
With heart
Solid.
As rock.

That´s true!
Some sing
And to breath
They forgot.

K. - P3 - Staircase 2016

clothes: MAROSBARAN
photography: Kateřina Kabelková
model: Patricie Belecová
shoes: Högl
special thx to Liběna Rochová, Natalie Dufková, Jaroš Design

"In hell there is no other punishment than to begin over and over the tasks left unfinished in your lifetime."

André Gide

REVIEW:

http://www.notes-mag.com/blog-wexley/2016/1/14/maros-baran-editorial-impossible-conversations-between-gods-and-deamons

Veľký Princ 2016

Veľký Princ

Niekedy sa stáva, že prechádzame životom a pri tom zabudneme na svoju ružu. Stáva sa, že všetko, čo vidíme sú len obrovské baobaby, pomaly obrastajúce našu planétu… a niekedy býva líška tou, ktorej sme naposledy skutočne dokázali povedať “priateľ“.

Zima skončila a ani nezačala.

Myslel som si, že bielo von už nikdy nebude. Že ostane v hmle a v daždi… a práve teraz sa na Prahu dívam cez zasnežené okno. Oranžová. Krásna. Veľkolepá, sa čnie všade navôkol – napravo, naľavo, vpred… a dokazuje to, že zázraky existujú a veľakrát sa dejú aj okolo nás. Je treba len zastať a zhlboka sa nadýchnuť. Práve nádych do detstva, snov, spomienok a nekonečného priateľstva ponúka najnovšie spracovanie Malého Princa.

Ktovie, či Antoine de Saint-Exupéry čo i len tušil, ako osloví svet svojimi zápiskami o samote, láske, strate a o živote samotnom, keď písal príbeh princa, ktorý navždy ostal Malým, no pre mnohých z nás je princom Veľkým. Naivita so zvedavosťou, ale hlavne tak čisté srdce, že pri pohľade naň až oči bolia ako pri hľadení sa do žiariaceho Slnka. Notoricky známy príbeh o klobúku, počítaní hviezd, či o vtákoch, ktoré vás vedia preniesť kamkoľvek chcete vďaka novej adaptácii ožíva tak, ako by ste nik, kto príbeh knihy poznáte, nepredpokladali.

Zaujímavé, prečo zabúdame na detstvo a prečo nevieme pýtať sa naivne. Prečo vidíme klobúk a prečo nevidíme krabicu s ovečkou. Prečo sa bojíme hadov, hoci nemajú nohy ani ruky a nemôžu cestovať a prečo Sahara nikdy nebola tak príťažlivá ako predtým.Prečo sú vôbec otázky dôležité a prečo nestačí len sa pýtať. Pýtať sa a pýtať. A otázkami prichádzať nie na odpovede ale naďalšie otázky, ktorým nerozumiete, no robia s vašim vnútrom niečo… niečo, čo ste ešte nezažili. A možno aj hej, ale chcete aby to trvalo. Minútu po minúte… Pocit, keď cítite, že máte priateľov.Keď viete, že vás vaši rodičia majú radi… že sa vaša rodina medzi sebou zmierila, že vás baví práca a máte ju radi… že rastiete každým nádychom a neviete sa dočkať toho ďalšieho. Ďalšieho náhodného okoloidúceho, ktorý vám nebadane do ruksaku vloží plyšovú líšku. Pocit, keď sa na svet pozeráte cez nádherné okno. A keď sa vám svet odráža v očiach.

Rok po vydaní Malého Princa Antoine de Saint-Exupéry zomiera a zároveň žije tak ako máloktorí z nás kedykoľvek žili.

Veta “One sees clearly only with the heart. What is essential is invisible to the eye”bola vraj v pôvodnom rukopise prepísaná 15-krát… Veta“On one star someone has lost a friend, on another someone is ill, on another someone is at war…” v epilógu k nám vraví viac ako 1000 stranová kniha… v roku 2012 sa v Paríži na aukcii objavili doposiaľ nezverejnené chýbajúce stránky, kde Malý Princ stretáva človeka, ktorý je príliš zaneprázdnený na rozhovor pretože hľadá 6-písmenové slovo začínajúce na G. Vraj mohlo ísť o slovo “guerre” (vojna), píše sa rok 1942… Koľko tajomstiev Princ naozaj skrýva sa asi nikdy nedozvieme… a asi nie náhodou pomenovala J.K. Rowlingová jednu z najdôležitejších postáv čarodejníckej ságy o Harrym Potterovi práve menom “Prince“.

Medzi všetkými tými otázkami, neistotou a hĺbaním o živote našom a o životoch tých, ktorí sú okolo nás môžeme len hádať… a môžeme len dúfať, že raz aj nám do okna vletí liedadielko poskladané zo sna, zmiešaného so srdcom. Vtedy odkryjeme sklenené veko ruže a Líška? Tá bude pri tom.

Dojatý

MAROSBARAN

K. - P2 - Palace 2016

clothes: MAROSBARAN
photography: Dinara Zhumazhanova+ Katarína Kraus
hair+make up: Laura Amrichová
models: Alina Iljina, Diana Doskumbaeva, Gelya Arnaeva
shoes: Högl
special thx to Liběna Rochová, Natalie Dufková and HARDDECOR Prague

"The mind is its own place and in itself, can make a Heaven of Hell, a Hell of a Heaven."

John Milton

REVIEW:

http://thebookmagazine.cz/palace/

Keď je smútok dôležitý

Niekedy sa stane, že v tom najvšednejšom dni stretnete človeka, ktorý s vami ostane po všetky dni vášho života. Niekedy sa stane, že v tej najnudnejšej knihe objavíte vetu, ktorú si napíšete na prvú stranu svojho denníka a niekedy sa stane, že náhodný animák vám vtisne do očí slzy tak, že tomu sami nebudete veriť… že aj vy sami ste kedysi boli deťmi.

Inside Out 2015

Nebudem písať o príbehu, lebo je lepšie, ak o ňom viete čo najmenej a keďže mal film premiéru už dávno, pravdepodobne ste ho už všetci aj videli. Ja som sa k nemu dostal až teraz a neide o žiadnu novinku, nedalo mi nenapísať o obrovskej originalite, kráse a smútku, ktorý film prináša. S tými, ktorým sa film páčil by som chcel zdeliť svoje dojmy a tým, ktorí film nevideli odkázať, že ide pravdepodobne o najhlbší PIXAR+Disney animák (spolu s Big Hero 6), ktorý je momentálne na tomto svete.

Niektorí ľudia vyzerajú, že sú stále šťastnými, no naozaj nimi nie sú. Niekedy sa zdá, že všetko je v poriadku a nič nie je v poriadku… a niekedy nám ani na um nepríde, že nás sused sa môže trápiť rovnako ak nie viac ako my sami a on sa trápi až tak, až…

Animák, svojimi farebnými zábermi plnými vtipu, však vraví o tom, že nič nie je len tak a že každá radosť ide ruka v ruke so smútkom a že nie je smútok bez radosti, akokoľvek banálne to zneje. A čo je najdôležitejšie – že byť smutný, je v poriadku, lebo práve smútok môže viesť k naším najdôležitejším životným okamihom-spomienkam, ktoré si budeme vážiť tak ako našu spomienku na našu prvú hru s otcom, alebo na tú s mamou, keď nám prvýkrát do školy pripravovala desiatu, zatiaľčo my sme si nervózne zaviazovali šnúrky na topánkach. Práve tieto myšlienky, bezcenné, bez individuálnej duše človeka, sú tým, čo tvorí tento svet takým akým v skutočnosti je.

V animáku Inside Out je jedna z najsmutnejších scén v histórii animovaného filmu. Moment, keď si imaginárny kamarát Riley BingBong uvedomí svoju prchavosť a rozhodne sa obetovať sa pre Radosť, má v sebe myšlienky, ktoré by závidel aj samotný Antoine de Saint-Exupéry, autor Malého Princa. Postava akéhosi ružového slona kríženého s bohviečím a delfínom vám zlomí srdce spôsobom, akým by ste si nikdy nedokázali predstaviť, že sa srdce zlomiť dá. Spomeniete si na to, ako ste ako dieťa si vytvárali domčeky v korunách stromov, stany na pôjde a misie, o ktorých ste vedeli len vy a … On. Spomeniete si na neho… a na chvíľu si nebudete vedieť odpustiť, že ste naňho vôbec mohli zabudnúť. Príde vám smutno… ale bude to sladký smútok, ktorý vám pripomenie všetky tie radosti, ktoré ste vďaka nemu v detste mali. Na chvíľu si ho uchováte v mysli a keď zatvoríte oči, znovu bude tam, usmeje sa na vás a povie vám, že vlastne nikdy neodišiel ale dával na vás po celý ten čas pozor. A znovu uveríte na anjela, ktorý vás brával na Mesiac. A vezme vás tam snáď aj teraz. Hoci možno poslednýkrát.

Take her to the Moon.

I will try.

I promise.

Film otvára mnoho iných úrovní, ktoré vás dojmú, rozosmejú, privedú k zamysleniu a uvedomeniu si toho ako veľmi si vážite svojich rodičov, priateľov a ľudí, ktorí vás majú radi a vy o tom ani neviete… na všetky tie iné momenty, myšlienky a scény vám však nechám prázdny priestor aby ste ich mohli objavovať sami, až si sami uvedomíte, koľkokrát vám práve Smútok pomohol dostať sa k Radosti.

S pozdravom,

dojatý MAROSBARAN

K. - The Beautiful Objects 2015 (The Black Ghosts)

Fourth, through aesthetic judgments, beautiful objects appear to be 'purposive without purpose' (sometimes translated as 'final without end'). An object's purpose is the concept according to which it was made (the concept of a vegetable soup in the mind of the cook, for example); an object is purposive if it appears to have such a purpose; if, in other words, it appears to have been made or designed. But it is part of the experience of beautiful objects, Kant argues, that they should affect us as if they had a purpose, although no particular purpose can be found.

Critique of Judgment (1790)

Immanuel Kant
(22 April 1724 - 12 February 1804)