Sunday, October 21, 2012

Cvernovka, ľúb(te) sa a množ(te) sa, Slováci, nakopte sa do zadkov alebo DDW v Eindhovene 21. 10. 2012

Rituálna sviečka horí, konečne statočne oholený, nechcená hodina fínštiny (môj spolubývajuci skajpuje) je v plnom prúde a ja sa vám, necítiac si nohy, s Hannibalom Lecterom v ušiach zas a znova prihováram.
Je to dosť šokujúce, že som po včerajšej alkoholickej sešn s novým fínskym návštevníkom nášho sídla vstal ráno o 7:30... ľudia, ak ste ešte neskúsili "SALMIAKKI", rýchlo tak urobte... je to fínsky alkohol (my sme mali 101% fínsky produkt - ešte s rosou z letiska z Helsiniek), ktorý má 32% alkoholu a je taký ako parfum Lady Gagy (kto vie, či sa neinšpirovala...) - kompletne čierny - ale na odev sme ho vylievať neskúšali, či nezanecháva fľaky... chutí však luxusne (ako hašlerky ale tak divne trochu...) a nebolí ho po ňom na druhý deň hlava aj keď ho miešate s pivom a vínom (bielym aj červeným, lacným, nič dolcegabanna).

Tak "skoro" ráno som vstal kvôli tomu, lebo deň dozadu sa v Holandsku začal DUTCH DESIGN WEEK (Oct. 20 - Oct. 28, 2012). 15 € od mesta Utrecht, kde momentálne sídlim, v meste Eindhoven.

V škole mi ľudia vraveli, že je to tak trochu udalosť roka, ak sa aspoň trochu zaujímate o niečo čo ma čosi spoločné s dizajnom - od odevného dizajnu, produkt až k architektúre a znovu s5 a očividne to asi aj trochu pravda je, keďže som v meste čistou náhodou dokonca stretol aj svojho kamaráta z Francúzska (do Eindhovenu došiel len kvôli DDW), ktorého som 2 roky a zopár dní nevidel. Celé mesto je veje vlajkami DDW a vy rozmýšľate, že by to bolo dosť zaujímave, kebyže si predstavíte vlajky pirátske... (tých vlajok je až trochu veľa)

Z Utrechtu je to do Eindhovenu nejakých 30 - 40 minút, z BA asi 13 hodín... hneď ako vystúpite z vlaku von, všade na vás kričí DDW, takže je prakticky nemožné dizajn v týchto dňoch v Eindhovene ignorovať, jedine, že máte vážne problémy so zrakom...

Vide Cor Meum

No... neviem, či má nejaký zmysel opisovať teraz všetko, čo som tam videl... asi ani veľmi nie... sám mám z toho plnú hlavu, lebo som prakticky behal z jedného miesta na druhý... moje strašné orientačné zmysly ma nesklamali a jasné, že som sa hneď na začiatku stratil... potom ma zachránila len mapa, i keď aj keď aj tak, nič moc...

Hoďte si do googlu, Eindhoven DDW je dosť pravdepodobné, že vám vyskočí mapka s desiatkami červených bodiek... pozerám na číslo na mape - najvyššie je 83 ak dobre pozerám... zakasal som sa, odpľul si a hor sa na DDW...

Mesto ako také nie je nič extra... je v pohode, ale Madrid to pre mňa nie je... ľudia sú dosť chladní, ale keď sa niečo spýtate - v mojom prípade s 99% pravdepodobnosťou - na cestu - vždy vám odpovedia a niektorí sa aj usmejú :). Všade sa dostanete (viac menej) na pešo aj keď bicykel vždy poteší... ako v Utrechte, aj tu majú bicykle aj mačky..
Niektoré z bodiek  označujú len miesto, kde môžete vidieť niečo zaujímavé vo výklade (napr. ako vyzerá sako, ktoré "vyzerá fakt ako expresívna skica), iné bodky vám však zaberú aj pol hodinu... Fanúšici Pána Prsteňov sa možno potešia, že sa môžu najesť v reštaurácii s názvom SMEAGOL. Ja som sa tešil z kostola Catharinakerk - asi prvý kostol, čo som v Holandsku navštívil, čo stál zato... ma krásnu výzdobu, zvláštne vitráže na hranici infantility a moderného umenia, "stealme" orgán a stredoveké lebky vo vitrínach (pozdravujem rímskokatolícku cirkev, ktorej vadí plastinácia v Inchebe), určite zosnulí "našli pokoj"... tak ako zasklenené mŕtvoly  hneď pred vchodom kostola, aby to nebolo málo aj detské mŕtvolky, ktoré by Hirst ihneď využil na "For Heaven s Sake 2"...

Trochu niekedy nerozumiem mentalite "kostolov" v Holandsku, ale tomu venujem niekedy špeciálny článok... a pripravujem malý film...

Po nejakom blúdení som sa zrazu ocitol v budove podobnej Cvernovke, kde Holanďania vystavovali v podstate všetko - od film-designu až po rukavica-dizajnu... boli tam aj zaujímavé kúsky zo slávnej (čo sa týka módy) školy v Arhneme... veľmi rýchlo ma sprdli aby som tam všetko nefotil... :)

Rozmýšľam ako opísať ich dizajn... derie sa mi na končeky prstov slovo "chadný"... "technický"... "inovatívny"... zaujímavé je, že všade, kde som bol, vždy je tam akoby jednotný názor, čo sa dizajnu týka... neviem to veľmi pomenovať... na to by bol potrebný nejaký kunst/dizajnhistorik... na čokoľvek sa pozeráte - od zapaľovača po vložky... všetko je chladné... akoby tak prešpekulované a tak skonceptované, že na produkte fyzikcy vidíte námrazu... a ďalšia dôležitá vec - syndróm - "1 nápad - 1 vec". Nikdy dizajn nebarokizujú... niektoré kúsky sú tak odbarokizované, až vám prídu hlúpe... naozaj. Ale stále dávajú zmysel a aj keď plnia iba jednu jedinú, zo sto miliónov ľudských potrieb, vždy máte z veci pocit, že "je hodná existencie na tomto svete".

Vždy je to "1 nápad" - a zmaterializovaný, tak technicky dokonale, ako sa len dá... neviem, či niekto rozumie, čo tu teraz píšem, ale mňa takáto dizajnérska mentalita fascinuje a nudí zároveň... a to je veľmi zvláštna kombinácia...

Zaujímavé je aj to, že nerobia rozdiely medzi dizajnom "úletom" (šaty z bárbin, kde sú bárbiny pospájané pozviazovanými vlasmi" alebo šaty z vložiek, ktorých prítomnosť si uvedomíte až po minúte pozorovania) s dizajnom "siriousasmuchaspossible" (nositeľná móda, sadateľné sedačky či húpateľná hojdačka).

A takáto mentalita je aj vo výbere miest - zatiaľčo Schellenfabriken akoby Cvernovke z okna vypadla, kdežto Stadhuis je trochu luxusnejšia verzia Domu umenia...dizajn je všade - od kutíc pre metly po luxusné bary - všade je prístup, skoro všade zadarmo.
Stadhuis bolo veľmi zaujímavé miesto - nieslo výhercov Dutch Design Awards 2012, medzi inými aj moju vedúcu odevného dizajnu na HKU - Conny Groenewegen (http://www.connygroenewegen.nl/), ktorá vyhrala minulý rok dosť prestížnu cenu a zopár eur k tomu... Je to zaujímavá mozaika dizajnérov, ktorá sa určite oplatí vidieť... taktiež napr. taký web SNG, nech odpočíva v pokoji by sa mohol poučiť od Lesley Moore, ktorý/á (?) urobila dizajn webu Centraal Museum v Utrechte, ktorý je inak dosť fajn...(http://centraalmuseum.nl/)

Po ďalších blúdeniach som sa dostal asi k jednému z hightlightov DDW - Graduation Show 2012 (Eindhoven Design Academy (1947)). De Witte Dame, ako budovu nesúcu ťarchu študentov (dnes tam už stihlo aj horieť...), volajú mala síce 5€ vstupné, no bol tam najväčší rad, aký som na celom DDW videl... a keď som vošiel dnu, trochu som aj pochopil prečo... Graduation Show 2012 je niečo ako Prieskum VŠVU, len s rozdielom, že vystavujú len tí, čo práve školu opúšťajú (viď slovo "graduation")... Zaujímavé ani nebolo to, čo tam všetko bolo...EDA je design academy... a hlavne produkt designu... ja ako, až taký horlivý obdivovateľ produktu nie som, priznám sa, že som až tak na zadok nepadol - ono neide ani o to, že som nepadol na zadok, skôr ma produkt ako taký až tak strašne nezaujíma... vygooglil som si však nejaké veci o tej škole a našiel som také, že "best design academy in the world" (wikipedia) alebo...

"Murray Moss, owner of the Moss gallery and store in Manhattan, called the academy "without question, currently the best design academy in the world"" (wiki tiež...)

Či najlepšou školou na design je alebo nie je, to nehodlám riešiť... ani to v podstate nie je podstatné, teda... skôr by som podčiarkol inú skutočnosť - TÍ ĽUDIA SA FAKT ZAUJÍMAJÚ, ČO TAM TÍ ŠTUDENTI ROBIA!!! Jasné, že narážam na VŠVU... ak ste niekedy boli na prieskumoch na VŠVU... možno ste si všimli, že škola je 3 dni viac-menej naozaj plná, no ako zainteresovaný človek z prvého radu študentského divadelného rázu viem, že ľudia prídu, ale ich postoj nie je na žiadnej hranici šialeného záujmu - ľudia sa prídu pozrieť, prejsť sa, ponaťahovať nohy, najesť sa v jedálni, pozdraviť kamarátov, ale málokedy sa naozaj zaujímajú, kdežto v EDA som skoro hľadal sánku na zemi, keď som počúval ako vášnivo vie babka, čo ledva stojí na nohách a podopiera sa 4roma barlami, diskutuje s mladým dizajnérom, ktorý jej vysvetľuje, ako sa dá rev leva previesť do dizajnu pomocou kódovacieho prepisu a rezania laserom...

Na výstave bolo zopár nezmyselností (v mojich očiach) - performer žobrák s deravým plastovým pohárikom... ale "dobrý" dizajn prevalcoval... najlepšie vidieť... napíšem len krátky zoznam - koberec, ktorý vyzerá ako hromada "živých" kameňov ale pritom je fakt príjemný na dotyk a chôdzu, perspektívna lavička, z ktorej vás rozbolí hlava, záves z pozošívaných vysušených ruží, urob potlač kladivom a živými kvetmi, budova s perím, v ktorej vždy viete, či vonku fúka alebo nie, textilný dizajn vytvorený pigmentom na vlhkej látke a fénom (strašne efektné a poetické), či dom, ktorý "cíti" a vie meniť tučnotu stien či zober drevo z lesa a zameň ho za kovové tyče v bicykli či lampe...

Neviem, či to viem veľmi dobre ohodnotiť, ale Graduation Show 2012 nemala až tak ďaleko od Prieskumov VŠVU... naozaj... podľa mňa sa nemáme až tak veľmi za čo hanbiť... skôr nám chýba záujem, fantázia a fascinácia nad niečím iným ako nad idiotmi, ktorí sa vytŕčajú v našich obľúbených reality show, ktoré sú od reality tak ďaleko ako človek, čo skočil z vesmíru minulý týždeň, či kedy to bolo...

Edukácia národa nám chýba... doma máme toho naozaj dosť... len nie s tak vymakanými technologickými hračkami...

Kebyže sa Cvernovka (kt. len pár dní dozadu zase statočne poslúžila módnej prehliadke (4tej autorskej) Lenke Sršňovej a jej bande architektov, namnoží, nebúra ale rozširuje, kebyže vieme využiť priestory, ktoré sa v BA nevyužívajú, skĺbiť ich s inovatívnym dizajnom a super clever a pritom sexy zlúčením ošarpaných stien a sklenených tabúľ zábradia, nemyslím si, že by sme mali od Design Weeku v Eindhovene už o pár rokov, až tak ďaleko... naozaj si to myslím, aj keď je dosť možné, že zopár ľudí machne rukou a povie mi "choď spať"... viem, že sa to ľahko hovorí, ťažko realizuje... ale deje sa to.

Spať o chvíľu naozaj pôjdem... neviem, či pravdu mám alebo nie... celý deň som behal hore dole... mám toľko dizajnu v hlave, že ani neviem, či mi z nej niečo momentálne nevyteká a mozog to nie je...

Možno som len nadšený amatér... ale vždy lepšie ako znudený profesionál...

Nehanbím sa zato, že som celý natešený hľadel na 3D tlačiarne, ktoré tlačili hneď pred mojimi očami (prvýkrát som to videl naživo... je to fascinujúce... bez pochybností sú 3D tlačiarne hudbou aj filmom budúcnosti)... vytešoval som sa ako malé decko z inštalácie, ktorá ukazovala, ako sa plastový pohár dá rozdrviť a recyklovať na polyment, z ktorého sa dá následne tlačiť... už si predstavujem ako na festivaloch otvárajú stánky a robia súťaže, že kto viac pohárov vyzbiera, vytlačí si sánku pre svoju bezzubú babičku zdarma... Som nadšený zo širokánskej škály dizajnu, čo som mal možnosť dnes vidieť - od ortodoxne konceptuálneho dizajnu, ktorému som nepochopil aj keď som si k nemu sadol až po superdekoračné svietidlá, stvorené na nič iné, len na to aby "boli pekné". Eindhoven akceptuje obe extrémy a to sa mi na tom páči a považujem to za správne.

My Slováci sa musíme nakopať do zadkov, aby sme sa odlepili od idiotizujúcich TV, máme tu toľko zaujímavých vecí, ktorými sa dá zaoberať. Osobne verím, že v nasledujúcich rokoch, pokiaľ ten koniec sveta naozaj nenastane, čo nastane, bude zmena mentality občanov Slovenskej republiky. BLAF s tým už sám niečo robí, i keď stále dosť kostrbato... Rodí sa nám SLOVAK FASHION COUNCIL... VŠVU stále zvyšuje svoju úroveň viac a viac... maliari nám vystavujú vonku a nie je to už nič sci-fi... ja sa to snažím svojou spoluprácou s divadlom elledanse - s projektom TO BY SOM AJ JA SPRAVIL... A LEPŠIE! Ak dožijem, snáď bude v máji tretí ročník... neviem ako vy, ale ja mám pocit, že ľad sa láme a čoskoro budeme ako v Dobe ľadovej 3, brázdiť moria a oceány ľadovým korábom... verím, že to tak bude a že stále viac a viac ľudí bude objaví "čaro umenia/dizajnu" a uvedomí si, že ho MÁME AJ DOMA.

A tak spoločne zopnime ruky a prajme našej Cvernovke bohatý sexuálny život, nech sa ľúbi a množí, tak ako naše mysle, nech sa napĺňajú radšej Magikou Fantastikou, Prerušenou piesňou, 175tou aukciou v Soge či BLAFom ako xxx, yyy a zzz.

Amen
MAROSBARAN

PS: Všimol si niekto, že OSTčka -  Hannibal (2001) a Dark Knight Rises (2012) majú toho strašne veľa spoločného?




Saturday, October 13, 2012

Nadvýstava v BA alebo načo šperk 13. 10. 2012



Vymrznutý, hladný a ubehaný po museum-day v Rotterdame si sadám po večeri s Fínom za notebook... zapálim si svoju čiernu rituálnu sviečku, vysmrkám sa a zatiaľčo sa mi počítač zobudí, roztriedim hŕbu letákov, čo som si z Rotterdamu vzal, na "nechať"/ "vyhodiť"...

Kukám maily, na zopár odpíšem... kukám FB... skrolujem skrolujem až natrafím na link o výstave, ktorá sa 11. 10.2012 konala v Grösslingových zatvorených kúpeľoch. Výstava šperkov Bety Majerníkovej, ktorá od mája už nie je medzi nami fyzicky, no jej šperky "žijú" s nami naďalej.

Vďaka Márii Nepšinskej a Karolovi  Weisslechnererovi a údajne aj vďaka ďalšej horde spolunadšencov a pomáhačov sa sen zosnulej šperkárky stal skutočnosťou... Bety je možno šťastnejšia, možno je jej to jedno... asi na tom nezáleží... podstatný je fakt, že máme momentálne výstavu, ktorá presahuje štandardné "poďme zaplniť miestnosť a napíšeme si, že máme výstavu", ktoré často v BA vídavame...

Nie som v BA prítomný, ale ticho a "pokoj", ktorý z fotografií, ktoré mám k dispozícii sú pre mňa tak intenzívne, až tomu sám nemôžem uveriť... mrzí ma, že výstavu nemôžem osobne navštíviť, tak o nej aspoň píšem, aby sa o nej dozvedeli ešte tí z vás, ktorí o nej nevedia... píšem o nej a aj preto, lebo výstava "Pozemské záhrady" je v mojich očiach niečím viac ako len výstavou - je to gesto priateľstva, pokory a vďačnosti, ktoré týmto organizátori Bety Majerníkovej vyjadrili. A to je niečo, čo by nemalo byť nepovšimnuté...

Je vždy super vidieť keď si umelec váži umelca. Snímam klobúk organizátorom a trasiem rukou, možno aj oboma...

Vždy je to taký problém, keď sa robí výstava niekomu, kto "práve" zomrel... vždy je tam to také súcitne "och"... je pravda, že možno nie všetci viete, kto vlastne tá Bety Majerníková je... našiel som si commenty, že "a načo to také šperky vlastne sú, veď sa to nedá nosiť"... je to možno pravda... možno niektoré fakt nie sú veľmi nositeľné... možno sú len takým art-piecom, na ktorý bude o zopár rokov, možno dní, kto vie, padať prach a nenájde sa nik, kto by ho z nich utrel... nikdy nevieme, čo sa s "dielom" stane... nič z toho však nie je dôležité.. dôležité je to, čo je teraz a čo bude, nechajme na ducha budúcnosti, nech si s tým už poradí...

Ak ste v živote niekoho stratili, koho si vážite, pôjdete na tú výstavu možno len s myšlienkou na neho/ňu... možno si po výstave nebudete pamätat ani jeden šperk, ako vyzeral, z čoho bol a kde sa nachádzal... no po celý čas, čo budete kráčať po dne, budete s tým vaším strateným človekom... a to je niečo, čo pre vás hodnotné bude, či to už "nositeľné" je alebo nie je...

"TO", prečo je výstava dôležitá je "ľudský faktor".

MAROSBARAN

PS: inštalácia vyzerá super, dopíjam studený čaj, vysmrkávam sa do už 5x použitej vreckovky a idem do sprchy...

Monday, October 8, 2012

Cirkev sa smrteľne nudí a tak hľadá nového Galilea... v Bratislave 9.10.2012



Srdce mi zaplesalo, keď som sa dozvedel, že naša drahá cirkev zažíva obdobie nudy a nevie čo svojim ovečkám naservírovať na trávnik ... nevie, kde by vrazila aký drahokam či koľko Potteroviek by bolo potrebné ešte spáliť aby bola Rowlingová "bližšie" k peklu...
Božie oko vidí všetko hneď, oko cirkvi na Slovensku ma menšie omeškanie... nejakých 46 dní...

V dobe keď posielame sondy na Mars, keď Ai Weiweiovi hrozia  za jeho včerajšiu výstavu a aktivity pomimo mreže, či keď dokážeme 3D tlačou vyrobiť ľudskú sánku a poskytnúť ju živému človeku, čím mu zachránime život, keď máme TITANIC 3D alebo keď pomaly ale isto prichádzame na to (niektorí to už dávno vieme), že Michael Jackson je a vždy bol nevinný, keď je svet tak veľký a zároveň vďaka internetu a lacným letenkám typu "3gate a mp3 prehrávač" tak desne maličký, prečo si neokoreniť deň úžasným konštatovaním, že The Human Body Exhibition je "Kazisvet škvrnitý" (lat. "Cirkevwill Saveusall") a že každý, kto prekročí brány Incheby, akoby do Mordoru vstúpil, či si už lístok kúpi, alebo sa dnu ako Frodo prepašuje... Sauron vás vidí...

Akože...
...nič proti cirkvi... všetci vieme o cirkevných výchylkách typu "malé deti" alebo o chudobe ktorú svojimi brokátovými rúchami drú... ja proti tým rúcham nič nemám, práveže som za, je fajn, že aspoň takto zachovávajú umenie/módu či remeslá, aj keď si to ani neuvedomujú... vždy keď prídem niekde do nového mesta, jednou z prvých vecí, čo si v meste okrem novinového stánku, kde si môžem kúpiť žuvačky, všimnem sú chrámy...

...moji kamoši sa na mňa so zdesením pozerali ako s nadšením kráčam od jedného kostola k druhému, od mešity k synagóge... tam a späť s plnou pamäťovou kartou na mojom drahocennom foťáku...

Kostoly sú galérie, v ktorých zamrzol čas, nech je to už ako trápne poetické, aké je, je to pravda a pre mňa je vždy fascinujúce hľadieť a slintať nad starými obrazmi, sochami, či šandeliérmi, lebo je za nimi veľa potu, veľa vášne a veľa vedomostí... a viery, kde tam...

Ako hrdý žiak reštaurátora a kamarát mnohých mladých reštaurátorov si dovolím tvrdiť, že uctievam staré umenie a ľudí, ktorí sa oň dokážu starať, ľudí, ktorí sú málokedy docenení za svoju prácu tu na tomto svete, nudní a netalentovaní, ako ich má väčšina civilizácie zaškatuľkovaných... uchovávajú vedomosti spred storočí, diela, ktoré boli stvorené rukami, už dávno rozpadnutými... len vďaka nim môžu vášne rozpadnutých dlaní žiť naďalej a to je podľa mňa dosť "cool"...

Človek, ktorý si neváži restaurátora je v mojich očiach "Homo bezcitnehovado"... nevážia si vedomosť, ktorú ľudstvo ako celok, prostredníctvom sily jednotlivcov nadobudlo za tie stáročia či tisícročia, či koľkožeto rokov už tu sme. Ten človek znevažuje um a silu človeka tak ako momentálne cirkev zastáva stanovisko aké voči plastinácii zastáva.

Bojkotovať triumf medicíny, všimnúť si to mesiac pozadu a zakázať prednášky, tak drahocenné či už pre medikov alebo nemedikov považujem za BLAST INSANITY.

Vzdelanosť cirkevníkov nemá hraníc... presvedčili sme sa o tom už, kto ešte pamätá na pána Galilea... no to, že objavia slona v čajníku po mesiaci, keď sa bavíme o BA, to je že "ach, dlho sme sa modlili, preto sme si to všimli až teraz"... ale to, že považujú plastináciu, ktorú Gunther von Hagens objavil v roku 1977, čo už činí nejaký ten rôčik... za zvrhlosť a hanobenie ľudských tiel, to si len poviem... "ach..."

A fakt len "ach", lebo k tomu nie je čo dodať...

Triumf medicíny, obrovské množstvo možností, vedomostí, poznatkov, informácii a "prípadných záchran životov" (haha), čo plastinácia poskytuje je ničím s vôľou Božou podľa cirkvi, i keď neviem, i to nebol práveže Boh, kto nám dal rozum a povedal nám, že ho máme používať...

Cieľ zisku, ktorý výstava (povedzme si otvorene) jasné že má  však nemá nič dočinenia s hanobením mŕtvol, ale s cieľom vyťažiť čo najviac peňazí na ďalšie výskumy a šírenie vedomostí, ktoré plastinácia ponúka. Jasné, že je tam "wow" faktor, nie som sprostý... jasné, že veľa ľudí ide na výstavu  s tým, že "och, jaké to bolo cool, videl si, ako jej bolo vidno bradavky?"...sme ľudia a ľudí typu xyz sa nikdy nezbavíme, je to všetko len na našej uvedomosti, či pochopíme NAČO takáto výstava existuje. Či pochopíme dar, ktorý nám chce zdieľať, dar ľudského tela, dokonalosť nedokonalosti, silu v krehkosti, jednoduchosť v zložitosti.

Niektorí z výstavy odídete s tým, že "ooo, to bolo cool"... ja však viem že aj medzi vami cirkevníkmi je veľa takých, ktorý z výstavy odkráčate s pokorou v srdci... a je jedno či už s pokorou k Bohu, Alahovi, Budhovi alebo vesmírnemu vedomiu alebo neviem, čo iné by ste mohli mať na mysli... s pokorou v srdci sa pokloníte daru života, daru ľudského bytia. Niektorí prestanete fajčiť po tom, ako uvidíte pľúca, čierne ako nový parfum Lady Gagy, iní prestanete vyžierať chipsy na vaších drahých, no už predsa trochu zamastených gaučoch a začnete sa zdravo stravovať, keď vám príde zle pri pohľade na prierez ľudského tuku... niektorým sa vyroní slza, keď uvidia embryo v maternici, či už preto, lebo si ako matka spomeniete na svoje milované dieťa, ktoré ste nosili pod srdcom s láskou o ktorej viete len vy sama (a možno Boh, ak v neho veríte) alebo preto, lebo si uvedomíte ako veľmi ľúbite tú svoju mamu, ktorá toho pre vás tak veľa urobila, aj keď ste jej to veľakrát nevedeli zdeliť... možno ste jej to nevedeli zdeliť nikdy a ľutujete, že je buď veľmi ďaleko, alebo tu už nie je vôbec...

Výstavu neodporúčam deťom a ani mládeži... tí ju objavia, keď na to budú pripravní... nie všetci pripravení sú, no zase nie nikto nepripravený nie je ako káže cirkev.

Je mi smiešne, že cirkev núti organizátorov aby zrušili prednášky... halooo, chudáci, zobuďte sa... kto chce, informácie si nájde, môžete zakazovať čo chcete, babky vám čoskoro vymrú ak sa budete k ľuďom správať ako i dementným ovečkám a budete si myslieť, že budú žrať len to, čo im predmeliete a vygrcnete na obetný stôl... ak to pôjde takto ďalej, stane sa to, čo vidím tu v Holandsku na vlastné oči - kostoly vymrú, nainštalujú tam biele umelohmotné elektrické dvere, 10metrové vitráže predelia prepážky, vyrabujú artefakty, ktoré zamknú do depozitov a prerobia kostol - galériu na ubytovňu pre turistou s exkluzívnou bronzovou sochou pred barákom... spláchnu tak dielo storočí, zakonzervovaváne medzi inými aj reštaurátormi a fresky zamaľujú nabielo a cez to mrzknete kvetinovú nálepku z IKEY/I (?)...

Ak to plánujete, nech sa páči, ste na veľmi dobrej ceste to dosiahnuť... už žeby som sa obhliadal po nejakom malom kostolíku, ktorý si "odkúpim", keď ovečky vymrú a farári si budú trieskať hlavy o stenu...

A riešiť rozpory s pohrebníctvom? Ľudia, plastinácia je tu už 30 rokov, to si myslíte, že Gunter je dementný? Že zverejní svoj objav bez toho aby sa neubezpečil s tým, že to nie je proti zákonu? Veď keby to proti zákonu bolo a hrozilo by mu niečo,logika vraví, že by si  nechal svoje vedomosti pre seba, ukryl by si ich v svojich zápisnikoch, ktoré by možno písal zrkadlovo a modlil by sa, aby sa dožil toho, aby svoje denníky mohol zverejniť alebo aby ich po jeho smrti niekto objavil... to si robíte srandu, že toho sa chytáte... takto to vyzerá, keď sa niekto chytá poslednej slamky... keď chcete komédiu, zapnite si Simsonovcov, ak chcete horor, zapnite si akúkoľvek slovenskú reality show... ale neriešte veci, ktoré sú vyriešené roky dozadu...

Pani Mária Grebeňová Laczová nech sa o nijakú odpoveď ani nesnaží, nech si pokojne vyloží nohy a pustí Mozarta... nič tým cirkevníkom vysvetľovať nemusíte... Pán Peter Labaš nech pekne krásne obnoví prednášky, lebo sám vie, čo a ako... (inak, veľmi srdečne pozdravujem)

A tak... všetci ľudia dobrej vôle, ak ste ešte nezdementneli... nezdementnite! Viem, že Slovensko plastové dvere do chrámov nepotrebuje... Pozdravujem pána Štefana Sečka a celú bandu ľudí, ktorý hľadajú zlo tam, kde nie je.

Vážte si dielo reštaurátorov, vážte si dielo medikov, vážte si rozum, ktorý vám Boh dal!

S úctou,
MAROSBARAN