Monday, April 8, 2013

MAROSBARAN - DISGRACE 2013

MAROSBARAN 
DISGRACE
fashion performance
19.4.2013 20:00

"That Desire Is a Burden We Could Well Do Without."
divadlo elledanse, Miletičova 17/B Bratislava
Podľa knihy/filmu J.M.Coetzee - Disgrace (1999/2008)
špeciálna vďaka:
J.B., Conny Groenewegen, Wim Evals, Kim Philipsen, Laura Verdonk, P.B., Jakub Gulyás
-------------------------------------------------------------------------
The Great Red Dragon is a sequel to DISGRACE
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------
ENG:
MAROSBARAN feat. PHRAGMENTS
DISGRACE (fashion performance)
19.4.2013 20:00
"That Desire Is a Burden We Could Well Do Without."

elledanse theater, Miletičova 17/B Bratislava
Based on best-selling novel/movie  J.M.Coetzee - Disgrace (1999/2008)
special thx to:
J.B., Conny Groenewegen, Wim Evals, Kim Philipsen, Laura Verdonk, P.B., Jakub Gulyás
-------------------------------------------------------------------------------------------------------------
SVK verzia

ENG version

Teaser
__________________________________________________________________

A TALE ABOUT DESIRE
“ When you were smaller, next door neighbour had a dog, a golden retriever, remember?“
- “ Dimly.“
“ It was a male. And whenever a bitch went past, it got excited,unmanageable. And with a Pavlovian regularity, its owner would beat it, so that at the mere smell of a bitch, the dog would run away with it's ears flat and it s tail between his legs, whining and trying to hide.
- “ I don't see the point.“
“ Well, you can punish a dog for chewing a slipper, the dog can accept that. But desire is another story.
...the poor dog had begun to hate its own nature. It no longer needed to be beaten, it punished itself. At that point, it would have been better to shoot it.“
(J.M.Coetzee – Disgrace 2008, movie)
__________________________________________________________________

Movie:





  







_________________________________________________________________________________
PERFORMANCE
19.4.2013 20:00
elledanse theatre
























































































 


























































































































Photos - thx to J.G., N.K., N.E., N.T., J.B. 
_________________________________________________________________________________

PRESS:

Maroš Baran: Fashion performance DISGRACE
30/04/2013
zdroj: http://slovakfashioncouncil.wordpress.com/2013/04/30/maros-baran-fashion-performance-disgrace/

V piatok večer 19. apríla v divadle elledanse sme zhliadli impresívnu, intenzívnu a extravagantnú fashion “performance” v podaní autora Maroša Barana. 10-minútová show bola plná Marošových emócií, zážitkov a životných postrehov. Tie vyjadril v kolekcii kabátov a odprezentoval netradičným spôsobom: predstavenie bolo kombináciou módnej prehliadky, video projekcie, divadelného predstavenia a nechýbala ani krv. Performance prinieslo autorov pohľad na problematiku viny ako takej. Od Maroša sme chceli vedieť všetky detaily.

Maroš, povedz pár viet o sebe.

Som študentom VŠVU – grafika + odevný dizajn. Mám za sebou niekoľko samostatných výstav (PO, KE, BA) a som iniciátorom projektu TO BY SOM AJ JA SPRAVIL… A LEPŠIE – spolupráca VŠVU a divadla elledanse. Absolvoval som zahraničnú stáž v Holandsku, odkiaľ sa moja práca vďaka Slovak Fashion Councilu dostala do showroomu na London Fashion Week. Mojím najnovším projektom je fashion performance „Nevďačnosť“. O mesiac chystám s kolegami z VŠVU a s divadlom elledanse tretí ročník TO BY SOM AJ JA SPRAVIL… A LEPŠIE! Už takmer rok aktívne blogujem na Pravda.sk, SME.sk a na svojom osobnom blogu – píšem o výstavách, eventoch a móde.

A teraz pár viet o tvojom projekte „Disgrace“.

V septembri 2012 som vycestoval do Holandska na HKU študovať odevný dizajn. Úloha, ktorú som tam dostal spočívala vo vytvorení kolekcie spätej s osobou, ktorú som si náhodne vytiahol z klobúka. Pamätám si, ako som spolužiačke závidel, že si vytiahla Ai Wei Weia… meno na mojom papieriku – „J.M.Coetzee“ mi nič nehovorilo…

„Disgrace“ nie je len tvoja nová kolekcia, je to niečo viac, čo je ešte súčasťou kolekcie? Aký má koncept tento tvoj projekt?

Disgrace 2013 je v prvom rade koncept, myšlienka a moja sebecká reflexia o problematike mechanizmu viny. Odevy, video a zvuk je materiálnym zhmotnením, ktoré (dúfam), že v sebe nesie vec, ktorú som tým chcel dať najavo.

Ako súvisí s Holandskom?

Zrodila sa tam. Na mojej zahraničnej stáži na HKU. Ako postupná asociácia rôznych elementov z profesionálneho života ovplyvneného (ako vždy) mojím životom a súkromím.

Myslel si pri vytváraní kolekcie aj na jej možnú propagáciu? Vieme, že sa volá „Disgrace“. Čo si ešte vytvoril pre túto kolekciu? Akú značku (brand) si jej vytvoril?

Propagáciu? No… myšlienka na prezentáciu formou fashion performance prišla zo dňa na deň… Na začiatku bola vidina, ktorú som mal pri zhotovovaní jedného z hlavných modelov kolekcie. Áno, vidina.Verím v ne…

V rámci kolekcie som vytvoril aj krátky film, ktorý zachytáva môj čas strávený v Holandsku, vizuálny materiál zo štyroch mesiacov – prostredie, atmosféra z Holandska, moje modely, fotenie s Jakubom Gulyásom, všetko to bol materiál z môjho osobného archívu.

Značka – MAROSBARAN predsa…

Predstavenie „Disgrace“ nebola len obyčajná prehliadka, skôr by som povedala, že to bolo performance, malo svoju dramaturgiu, malo svoj príbeh. Prečo si sa rozhodol „Disgrace“ predstaviť takouto formou?

V mojom štádiu umelca/dizajnéra mám potrebu robiť veci, ktoré majú zmysel. Aspoň pre mňa, nemusia spasiť svet, ale nápad, koncept, hĺbka a dovolím si použiť slovo „posolstvo“ je pre mňa v mojom životnom období, v akom sa momentálne nachádzam, radikálne dôležité. Aj na úkor kvality odevov, ktoré som prezentoval. Nešlo o predajnú prehliadku, ktorej kúsky majú skončiť v šatníkoch žien. Ženy (aj muži) si mali z mojej prehliadky odniesť pocit, emóciu. Keď si prečítate knihu, nič fyzické z nej nemáte… ale zmení vás. O to mi išlo. O gesto. Išlo o špecifický tón zvuku.

Počas vystúpenia si premietal aj video. Ako vznikalo?

Išlo o materiál z môjho súkromného vizuálneho archívu. Všetok materiál bol natočený v časovom rozmedzí 1.9.2012 – 21.12.2012 s výnimkou videa z fotenia s Jakubom Gulyásom. Štyri mesiace v 13tich minútach. Vznikalo hľadaním tých dôležitých okamihov, na ktoré som počas Holandska narazil. Vysoko sebecká záležitosť.

Predstavenie začalo veľmi expresívne, muž prestrihol kabát, ktorý mala oblečený žena a na zem sa vyliala krv. Nebál si sa, že to ľudí šokuje?

Nemám sa čo báť ľudí… ľudia si vždy nájdu niečo, čo sa im nepáči. O šokovanie mi nešlo. Išlo o akt a gesto. „Šokujúcu“ formu som zvolil kvôli tomu, aby to bolo „reálne“. Prvotným vnemom bola vidina, ktorú som spomínal – prestrihnutie modelu napoly. Jedného dňa som to jednoducho videl „pred očami“. Fascinovalo ma to a nešlo mi to von z hlavy. Postupne som sa tým začal zaoberať, pracovať s tým a skúmať, prečo je to pre mňa tak dôležité… po nejakom čase som na to prišiel… pochopil nejaké veci, ktoré sa mi stali v živote. Pochopiteľne, zlé veci… a pochopil som ich v zmysle toho, že som si uvedomil, že vina nie je vždy len o jednom človeku. Mechanizmus viny, tak ako ho chápem ja, je možno pre väčšinu ľudí absolútne zrejmý, no dovolím si tvrdiť, že sa väčšina ľudí podľa toho nespráva. Ja sa o to tiež ešte len snažím…

Muž a žena, ktorí predstavenie otvorili boli na javisku počas celej prehliadky. Vytváralo to zvláštnu atmosféru neistoty a očakávania, čo sa bude diať. Mňa veľmi zaujalo, že na záver sa na scéne objavila tvoja hlavná postava (tvár z plagátu/ tvár kolekcie) a ešte navyše dala mužovi aj žene časť živého srdca. Opäť veľmi silný moment predstavenia. Čo presne malo toto gesto v závere povedať? Čo si chcel vyjadriť?

Považoval som význam tohto gesta za absolútne jasný… Srdce predstavovalo vinu. Každé srdce má dve časti, tak ako každá vina je vždy na dvoch ľuďoch, nikdy nie na jednom. Jednoducho povedané – neexistuje len čierna a len biela… ale milión odtieňov sivej. Žena je znásilnená, lebo je vinná zo svojej krásy. Muž je odsúdený, lebo je vinný zo svojej túžby.

Kolekcia „Disgrace“ je kolekcia kabátov. Majú veľmi výrazné strihy, modelky ich predviedli vo svojej elementárnej čistote, len na nahom tele. Prečo si sa rozhodol pre takýto styling?

Vo svojej tvorbe som maximálny začiatočník… po technickej stránke mám míľové medzery a tak isto to mám aj v riešení kombinácii častí odevov. Väčšinou riešim odev ako „item“, ktorý sa málokedy kombinuje. Osamotenosť môjho odevu na tele „nahej“ modelky má svoje opodstatnenie. Disgrace „bol“ o nahote a krehkosti. Nemalo význam modelky zabaľovať do ďalších vrstiev. Nepoužil som ani topánky… Výsledný styling postupne vyplynul z môjho fotenia s fotografom Jakubom Gulyásom. On stojí aj za lookom mojej hlavnej postavy, ktorá je na plagáte Disgraceu, na ktorý som veľmi hrdý.

Kto bol v tvojom tíme? S kým si sa radil o make-upe, vlasoch a celkovej štylizácii modeliek?

V stylingu mi poradil Jakub Gulyás, vyplynulo to v podstate samo z našich rozhovorov o tom, o čom vlastne kolekcia je a aké posolstvo by mala niesť. Make up a vlasy mi riešili expertky od Vladyka Visage – Jarka Vladyka a Iva Hermanová.

Performance bolo skutočne pôsobivé. Dnes už rôzni dizajnéri aj značky hľadajú rôzne nové formy prezentovania svojej tvorby. Ty si svoju prehliadku povýšil až na zážitok, ktorý okrem módnej show obsahoval aj video projekciu, prehliadka bola súčasťou divadelného vystúpenia. Myslíš si, že bežné módne prehliadky sú už prežitkom?

Pre mňa osobne áno, ale to neznamená, že nemajú zmysel. Klasické prezentácie môžu mať tiež svoju silu v dokonalosti odevov, ktoré sa odprezentujú. Reálne potrebujeme aj bežné prehliadky. Ak by bola každá prehliadka fashion performance, tiež by to nebolo dobré. Hlavné je, aby to malo zmysel a nápad. A potom, či už formou bežnej prehliadky alebo fashion performance, to je už druhoradé. Veta „. Ty si svoju prehliadku povýšil až na zážitok“ v podstate zahŕňa všetko, čo som prehliadkou chcel u divákov dosiahnuť. Aby to bol „zážitok“. Nie prehliadka predajných vecí.

Aké reakcie si dostal od divákov/ hostí? Aké boli reakcie bezprostredne po predstavení?

Reakcie boli rôzne. Našli sa ľudia, ktorých sa prehliadka veľmi dotkla a zapôsobila presne tak, ako som chcel. Prehovorilo k nim moje posolstvo, lebo pravdepodobne riešia podobné veci ako ja, alebo majú podobné skúsenosti, či zážitky. Najviac sa prehliadka dotkla očividne samotných aktérov performance. Boli v strede búrky, ktorú som rozpútal a preto sa ich dotkla najintenzívnejšie. Boli však aj takí, ktorí riešili, že mi z modelov „trčia nitky“, že nie sú dokončené a že mužovi, ktorý strihal odev priamo na modelke trčali z nohavíc trenky Armani. Považujem to za malichernosti, ale každý má právo na svoj názor. Nikdy som však nikde nepovedal, že prezentujem hotové modely. Deň pred prehliadkou som si naschvál zavesil na sociálne siete plagát s jedným z mojich hlavných modelov s titulkou „This Model Has A Lot Of Technical Mistakes“, lebo som vedel, že sa do toho obujú určití ľudia. Mal som pravdu. Šokuje ma naivnosť niektorých ľudí… som autorom, snáď sám dobre viem, že sú modely nedokončené, keď som ich sám robil… a ak ich prezentujem nedokončené… asi to aj má nejaký zmysel, nie? Prezentoval som prototypy, medzištádiové modely a finálne modely, ktoré boli veľakrát technicky nedotiahnuté. Išlo mi o proces, vývoj a transformáciu, na ktorej som pracoval počas svojej stáže v Holandsku. Nie o 29 predajných kúskov, ktoré si niekto oblečie večer do mesta. Niektorí ľudia element transformácie ale pochopili, čo je fajn.

Stála tá všetka práca za ten pocit, ktorý si mal počas aj po prehliadke?

Keď sedím so svojimi blízkymi ľuďmi, ktorí mi na akcii pomáhali, v bare, keď nám je dobre a vidím, že som dal dokopy ľudí, ktorí by sa nebyť Disgrace nespoznali, keď vám povedia, že sú hrdí na to, že boli akoukoľvek súčasťou a že ich to inšpiruje a dáva „iný“ pocit… to je maximum, čo môžem chcieť. Ak svojím aktom pomôžete jednému človeku na svete, stojí to za to.

Máš aj reakcie od médií, alebo od odborníkov z praxe/ brandže?

Média nevenovali mojej prehliadke pozornosť. Bol by som radšej, keby média mali väčší záujem o tvorbu slovenských mladých dizajnérov, ale momentálne to tak nie je a je to škoda. Odborníci… niektorí mlčia, iní nevedia prehltnúť „trčiace nitky“ a ďalší rozumejú o čo mi išlo. Takže… rôzne.

Čo hovoria na tvoje aktivity pedagógovia? A čo spolužiaci?

To by ste sa mali spýtať vy ich. Pani Sabová však prehliadku hodnotila veľmi kladne. Pán Jančovič sa žiaľ zúčastniť nemohol…

Ako si propagoval svoju prehliadku? Aké nástroje si použil na promovanie tohto eventu?

Vytvoril som prehliadke teaser a trailer, ktorý beží na Youtube. Blogujem a oslovujem svet vonku.

Ako dlho ti trvala príprava podujatia?

4 mesiace šitia na HKU v Holandsku, 4 mesiace organizácie popri škole na Slovensku… takže dlho… ale natiahlo sa to aj kvôli akcii v Londýne. Predstavenie malo byt už začiatkom februára… potom som to musel posunúť ešte viac kvôli termínom v divadle a osobným veciam.

Aký si mal rozpočet? Koľko si investoval financií? Mal si sponzora/ partnera alebo to boli čisto tvoje zdroje?

Mal som sponzorov/partnerov a vlastné zdroje. Investoval som menej ako by sa možno zdalo… bol to taký experiment, či sa dá prehliadka urobiť aj za “lacný peniaz”… a vyzerá to tak, že dá… no o to viac som musel investovať svoj čas.

Máš v pláne ešte ďalej šíriť informácie o svojom projekte do médií? Ako?

Ak by mali záujem, určite…verím, že vzbudím záujem!

Aké sú tvoje ďalšie plány s „Disgrace“?

Naskytli sa mi nejaké ponuky na spolupráce, ale o nich musím zatiaľ mlčať… uvidíme.

A plány dlhodobejšie?

Dúfam, že budem konečne šťastný.

Aký malo podujatie pre teba prakticky efekt? Mal si z toho dobre PR, alebo nejakú zaujímavú ponuku? Niečo iné, čo ťa posunulo v kariére ďalej?

Praktický efekt – žiadne nebo sa nerozostúpilo, ak narážaš na to išlo o čisto sebecký projekt, ktorý mal za úlohu podeliť sa o to, čo som sa v poslednom čase naučil “o živote”. Tým projektom som chcel dať ľudom, ktorí prežili rovnaké veci, najavo to, že nie sú sami. Svojimi projektmi sa snažím emocionálne osloviť diváka. Povedať mu to, čo už možno vie, ale neuvedomuje si to, resp. nechce si to priznať alebo priamo to pomenovať. Išlo mi o zážitok, nie o módu – tú si môže v kľude pozrieť človek u mňa osobne. Bez krvi, aj keď niektoré kúsky ostali zakrvavené a nehodlám ich asi ani veľmi prať… Zaujímavé ponuky boli, ale tie si zatiaľ nechám pre seba. Človeka v kariére posunie jedine práca a viera v samého seba… to je najdôležitejšie.

Na čo si pri tomto projekte najviac hrdý a čo by si dnes možno urobil inak?

Hrdý som na tím ľudí, ktorí sa mi podarilo dať dokopy. Energia, ktorá tam vznikla bola úžasná, no v mnohých veciach som ale zlyhal… už viem, že nabudúce sa musím viac venovať zabezpečeniu fotografov a kameramanov na prehliadku… materiál, ktorý z prehliadky mám je veľmi slabý, čo je veľká škoda a veľmi ma to mrzí. Budem však vedieť do budúcna… Dúfam, že sa mi podarí ešte niečo vymyslieť a že sa budem schopný ľudí znovu „dotknúť“. A že sa zdokonalím v technických stránkach aby boli „nitkoví ľudia“ tiež spokojnejší… A hrdý som aj na svoju spoluprácu s Phragments a na ľudí, ktorí sa neboja prejaviť svoj názor, bez ohľadu na to, aký je.

Zuzana Bobikova, Slovak Fashion Council
_____________________________________________________________________


Žena je znásilnená, lebo je vinná zo svojej krásy
Autor: DJ / PR, 23. apríla 2013 13:40
zdroj: http://damskajazda.webnoviny.sk/?page=clanokdetail&id=553

Prinášame Vám rozhovor s mladým umelcom Marošom Baranom, ktorý dňa 19.4.2013 v Bratislave Divadle elledanse predstavil svoju kolekciu formou Fashion Performance v spolupráci s Phragments.

Maroš Baran je študentom grafiky a odevného dizajnu VŠVU. V roku 2012 absolvoval zahraničnú stáž na Hogeschool voor de Kunsten v Utrechte (Holandsko), kde vytvoril kolekciu "Nevďačnosť", podľa diela spisovateľa J.M.Coetzee.

Slovak Fashion Council sa vo februári 2013 rozhodli kolekciu Nevďačnosť, spolu s ďalšími dizajnérmi Slovenska, zaradiť do International Fashion Showcase v rámci London Fashion Week, kde bola súčasťou výstavy SLOVAKIA -There´s no stopping fashion! LFW, feb 2013, organizovanej Slovak Fashion Councilom.

Čo vás viedlo k tomu pomenovať vašu prehliadku "Nevďačnosť"?

Nevďačnosť je názov knihy, ktorú napísal J.M.Coetzee. Je to postava, ktorú som si vytiahol z klobúka v prvý deň na HKU v Holandsku, kde som bol na študijnom pobyte. Úloha spočívala vo vytvorení kolekcie inšpirovanej človekom, ktorého si každý študent náhodne vytiahol. Kolekcia, ktorú som prezentoval, bola vo veľkej miere inšpirovaná "udalosťami”, atmosférou a posolstvom, ktorú kniha Nevďačnosť ponúka. Preto som sa ju rozhodol podľa nej pomenovať.

Aký druh emócie ste chceli dosiahnuť hudbou, ktorú ste použili na vašej módnej prehliadke?

Pomenovanie druhu emócie, ktorý sa mi v piatok v Divadle elledanse vďaka hudbe od Phragments podarilo vytvoriť, nechávam na divákoch. Ja osobne viem presne, o čo mi išlo, no tým, že by som to pomenoval, zmenil by som možno typ emócie, ktorú si odtiaľ odniesli diváci. Diváka vždy treba nechať, nech vníma sám. Mám rád diváka typu tabula rasa… Potom je reakcia dotyčného úprimnejšia a jasnejšia, čo je pre mňa ako pre tvorcu radikálne dôležité. Ja môžem povedať "svoju verziu”, ale tentokrát som sa rozhodol neurobiť to s úmyslom toho, že dielo tak ostane čisté a oddelené odo mňa ako od osoby – vytvorí sa tak prázdny priestor iba s dvoma elementmi – divák a dielo.

Prečo ste sa rozhodli do prehliadky zakomponovať krv a živé srdce?

Aby to bolo "reálne”.

Moment, keď na mólo prišiel muž a modelke rozstrihol šaty priamo na tele na dve polovice, vo mne vyvolal pocit vášne a zároveň aj nenávisti dvoch ľudí. Mala byť v scéne erotika spojená s nenávisťou?

Vo všetkom okolo nás je kúsok nenávisti. Ide len o to, ako nenávisť "osedlať”, niektorí ľudia možno preferujú slovo "skrotiť”. Nenávisťou pomenoval túto kolekciu už v Holandsku môj učiteľ Wim Ewals.
O erotiku mi nešlo, skôr o krehkosť a bezbrannosť. Gesto, ktoré sa na prehliadke odohralo bolo vizuálne zhmotnenie môjho osobného uvedomenia si úskalí, ktoré so sebou nesie problematika viny. Vina je vždy na dvoch ľuďoch, nikdy nie na jednom. Radikálne povedané – žena je znásilnená, lebo je vinná zo svojej krásy, muž je odsúdený, lebo je vinný zo svojej túžby. Použitie vizuality extrémneho prípadu pomáha pochopiť, že tento mechanizmus funguje aj v bežných "normálnych” hriechoch a každodenných situáciách.

Ak by ste mali Arabelin čarovný prsteň, čo by ste okamžite zmenili v slovenskej móde?

Aby sa prestali návrhári medzi sebou hašteriť a ohovárať a aby si každý robil poctivo svoju prácu najlepšie ako vie. Aby nechali ľudí okolo seba dýchať. Vzduchu je tu dosť. Čo sa týka zákazníckej sféry, aby pochopili, že kreatívny priemysel je veľmi dôležitý, lebo tvorí imidž krajiny, pracovné príležitosti a pohyb. Veľa ľudí tomu však začína rozumieť, čo je veľmi povzbudzujúce.

Pre aké ženy je určená Vaša kolekcia Nevďačnosť?

Pre tie, ktoré sa neboja toho, že ide o veľakrát technicky nedotiahnuté modely, že z nich trčia nitky a že sú skôr o nápade ako o produkte na predaj.

_____________________________________________________________________
Emocionálne interakcie dizajnéra Maroša Barana
Autor: DJ / PR, 17. apríla 2013 10:30
zdroj: http://damskajazda.webnoviny.sk/?page=clanokdetail&id=509

Mladý umelec Maroš Baran sa po sérií vystav v Prešove, Bardejove, Košiciach a Bratislave, dvoch ročníkoch projektu "TO BY SOM AJ JA SPRAVIL... A LEPŠIE!" a študijnej stáži v Holandsku, vracia s novým projektom, ktorý sa radikálne líši od jeho predchádzajúcej umeleckej činnosti. Sľubuje audiovizuálny zážitok s fyzickou emóciou, krv, nahotu a krehkosť v jednom.

Fashion performance – NEVĎAČNOSŤ 2013

Maroš Baran je študentom VŠVU. Študuje grafiku a odevný dizajn. Dôvod spojenia oboch odborov nám vysvetlil osobne: "Aj keď sa tradičnej grafike venujem momentálne veľmi okrajovo, vždy je niekde vzadu v hlave, keď robím iné veci. Je to akoby vrstva, ktorá sa tiahne mojou tvorbou a nezáleží na tom, či sa tento mesiac venujem grafike, maľbe alebo odevu. Ide skôr o princíp a udržanie si informácie v mysli, nie o fyzickú činnosť. Tá je dôležitá, ale je na druhom mieste. V minulosti som mal obdobie, keď som bol doslova posadnutý maľbou, teraz je to odev. Mať v živote umenie, je ako milenecká aféra, ktorá sa vždy znovu a znovu vracia späť. Ak raz na chvíľu s jedným vzťahom skončíte a vrhnete sa do druhého, myšlienka návratu je tam vždy, nech robíte, čo robíte. Je to u mňa presne tak isto aj v umení. Ktovie, možno keď budem mať 80 rokov, budem si znovu leptať grafiky, alebo maľovať.Viem, že by som takto mohol dožiť svoj život a predpokladám, že to tak aj bude."

Prehliadkou "Nevďačnosť" reflektujete svoj zahraničný pobyt v Holandsku. Ako sa vám tvorilo za hranicami?

"Holandsko ma ako krajina až tak neoslovilo. Žiť by som tam asi nechcel. Ale čo sa týka školy a práce, je to určite ultimate destinácia, preto svoje rozhodnutie ísť do Holandska neľutujem. Zážitky zo zahraničných stáží sú vždy rôzne, mal som obrovské šťastie na ľudí, čo sa týka osobného, alebo profesionálneho života. Keď som prvýkrát stretol svoju vedúcu ateliéru, išiel som sa hodiť z mosta. Na prvý pohľad mi bola úplne nesympatická, nevedel som si s ňou komunikáciu predstaviť. Ako náhle sme však spolu prehovorili, zistil som, že sme obaja na absolútne rovnakej vlnovej dĺžke. Conny Groenewegen v marci 2013 predstavila svoju novú ready-to-wear kolekciu v Tokiu. Som hrdý na to, že som bol jej žiakom. A čo sa týka problematiky "prvého kontaktu" – nestalo sa mi to prvýkrát, zdanie klame a človek, ktorý na prvý pohľad vyzerá byť mimo vášho sveta, môže byť z vášho sveta ešte viac ako ste vy sám. To bola jedna z vecí, ktoré som sa v Holandsku naučil."

 Prečo ten názov?

"Názov sa viaže na dielo spisovateľa J.M.Coetzeeho. Vytiahol som si ho z klobúka náhodou – bolo to zadanie na HKU v Holandsku. Každý zo študentov si vytiahol z klobúka ústrižok s menom nejakého slávneho človeka. Boli tam napríklad Ai Wei Wei, Steve Jobs, Mark Zuckerberg či tanečníčka Pina Bausch, ktorá nedávno zomrela. Úlohou bolo vytvoriť kolekciu s konceptom viažucim sa na postavu, ktorú ste si vytiahli. Prakticky to znamenalo podrobné naštudovanie si dotyčnej osoby, vytvorenie moodboardu a počiatočných konceptov. Neskôr sa prešlo k výrobe prototypov, následné konzultácie s profesormi a hľadanie materiálov, tvarov a strihových riešení, ktoré najviac vyjadruje esenciu človeka, ktorého ste si náhodne vytiahli. "

John M. Coetzee? Kto je to?

"Keď som si ho vytiahol, nemal som poňatia, o koho ide. Na Slovensku je prakticky neznámy. V Holandsku si ho vážia, pretože má holandské korene a získal dve Nobelove ceny, po ktoré si, mimochodom, nikdy neprišiel. Je o ňom minimum informácii a aj tie sú zvláštne: napríklad, vraj s ním istý človek pracoval 10 rokov a počas tých desiatich rokov ho nikdy nepočul povedať žiaden žart. Iní o ňom vraveli, že vždy, keď bol niekde na oslave alebo na nejakom večierku, vždy sa bavil s minimom ľudí – vraj pôsobil tak, akoby tam ani nebol. Táto fyzická nehmotnosť jeho osoby ma úplne fascinovala. Bola to asi prvá vec, s ktorou som začal pracovať. Vytvoril som nehmotné prototypy zo zvláštneho materiálu, pripomínajúce papier. Pôsobili veľmi ľahko, až nehmotne. Môj učiteľ Wim Ewals, vždy keď išiel okolo, smial sa, že vyzerajú ako "flying nuns" . Princíp fyzickej "ne-prítomnosti" bol na začiatku veľmi dôležitý.

Vaša kolekcia je teda kolekciou "letiacich mníšok"?

"Našťastie nie, aj keď na prehliadke predstavím aj časť "mníšok". Po siedmich hlavných protopypoch som si uvedomil, že sa musím posunúť ďalej. Ponechal som strihy, ale preniesol som ich do iných materiálov. Menil som proporcie a hľadal nové formy, ktoré sa viazali na vždy nové a nové koncepty. Mám ich v kolekcii niekoľko. Napríklad princíp spomínanej fyzickej neexistencie, element labute, sépie, kabáta, ktorý "nefunguje", brnenie so škárami, cez ktoré môžete človeka "prebodnúť", kontrast svätej postavy postupne meniacej sa na prekliatu a späť, princíp viny a túžby a element "ťažoby", ktorú si nesieme na chrbte ako kríž. Väčšina týchto vecí vznikla postupnou asociáciou rôznych elementov, ktoré som si poskladal z dostupných informácií o J.M.Coetzeem a taktiež som do veľkej miery čerpal aj z jeho knihy "Nevďačnosť".

Mali ste počas stáže aj čas na čítanie?

"Priznám sa, že nie, čítal som len úryvky, ale na moje šťastie roku 2008 bola kniha sfilmovaná, s Johnom Malkovichom v hlavnej úlohe. Je to veľmi silný film, ktorý radikálne ovplyvnil celú moju kolekciu. Je do istej miery existenciálnym filmom riešiacim otázku viny a túžby. Majstrovsky pracuje s alegóriou, zobrazuje sexuálne zneužitie, rasizmus, týranie zvierat..."

Všetko sú to ťažké témy...

"Áno... raz pri konzultácii mi Wim Ewals povedal, že v mojich modeloch vidí veľa zvieracej agresívnej energie. Zatiaľ asi najväčšia poklona, akú som kedy dostal. Taktiež väčšine ľudí moja tvorba pripomína japonských dekonštruktivistov, to beriem tiež ako dosť veľkú poklonu, keďže si ich tvorbu sám veľmi vážim."

Cítite sa ovplyvnený Japonskom?

"Áno, určite. Ešte mám obrovské medzery, čo sa týka vedomostí o japonskej kultúre, no hovoria to všetci okolo mňa – vidia, že ma Japonsko podvedome fascinuje. V kolekcii "Nevďačnosť" vychádzam z japonských strihových riešení. Niekedy nepriamo. Moja tvorba je založená na dekonštrukcii. Sú v nej nekonečné možnosti. To, čo viem ja nie je ani stotina percenta z toho, čo sa dá v danej oblasti objaviť a to ma na tom fascinuje."

Prečo ste sa vlastne rozhodli prehliadku urobiť? Čo bolo hnacím motorom ísť do takého to projektu?

"Prvým podnetom k prehliadke bola asi vidina, ktorú som dostal jedného dňa na Hogeschool voor de Kunsten v Utrechte počas práce na jednom z modelov. Pred očami sa mi objavil "zvláštny obraz", ktorého charakter sa budem snažiť zachytiť prehliadkou. Gestom, ktoré sa tam udeje. Istým spôsobom rituál, som zvedavý, ako ho ľudia pochopia."

Na projekte spolupracujete s Matejom Gyarfášom a jeho hudobným projektom Phragments.

"Hudba je niečo, čo závidím druhým. Považujem ju za radikálny nástroj vytvorenia atmosféry. Nanešťastie, nemám žiaden hudobný talent, preto som dlho hľadal niekoho, kto tento dar má. Phragments produkuje orchestrálnu inštrumentálnu hudbu, veľakrát zvuk, nie hudbu. Apokalyptický industriálny, elektronický a gotický zvuk od Phragments určí tón mojej prehliadky. Je to ako keď do pohára s vodou kvapnete kvapku červeného atramentu. Rozleje sa po celom objeme pohára a vytvorí "nový svet", ktorého štruktúra ostáva rovnaká ako predtým a zároveň sa niečo "zmení". Pre pochopenie odkazu, ktorý sa budem snažiť prehliadkou povedať, je element červeného elementu radikálne dôležitý a preto som veľmi rád a taktiež hrdý na to, že sa mi spoluprácu s Phragments podarilo nadviazať. Atmosféra, ktorú tam vytvoríme nebude práve z rozprávky,. na to sa človek musí pripraviť. Dúfam, že sa nám podarí docieliť, že emocionálna interakcia prebehne tak, ako to plánujeme. A že diváci budú... cítiť."

Maroš Baran je študentom grafiky a odevného dizajnu VŠVU. V roku 2012 absolvoval zahraničnú stáž na Hogeschool voor de Kunsten v Utrechte (Holandsko), kde vytvoril kolekciu Nevďačnosť, podľa diela spisovateľa J.M.Coetzeeho. Slovak Fashion Council sa vo februári 2013 rozhodol kolekciu spolu s ďalšími dizajnérmi Slovenska zaradiť do International Fashion Showcase v rámci London Fashion Week, kde bola súčasťou výstavy "SLOVAKIA-There´s no stopping fashion! LFW, feb 2013” organizovanej Slovak Fashion Councilom. 19.4.2013 o 20:00 predstaví kolekciu verejnosti v Divadle elledanse, formou fashion performance v spolupráci s Phragments.
__________________________________________________________________________

Maroš Baran predstaví kolekciu Nevďačnosť
Autor: DJ / PR, 12. apríla 2013 14:50
Mladý umelec predstaví svoju kolekciu formou fashion performance.
zdroj: http://damskajazda.webnoviny.sk/?page=clanokdetail&id=482

Maroš Baran sa po sérií vystav v Prešove, Bardejove, Košiciach a Bratislave, dvoch ročníkoch projektu TO BY SOM AJ JA SPRAVIL... A LEPŠIE! a študijnej stáži v Holandsku vracia na pôdu Bratislavy s novým projektom. Ten sa radikálne líši od jeho predchádzajúcej umeleckej činnosti.

Sľubuje audiovizuálny zážitok s fyzickou emóciou, program 18+, krv, nahotu a krehkosť v jednom.

MAROSBARAN feat. PHRAGMENTS – NEVĎAČNOSŤ 2013 (fashion performance)

Maroš Baran je študentom grafiky a odevného dizajnu VŠVU. V roku 2012 absolvoval zahraničnú stáž na Hogeschool voor de Kunsten v Utrechte (Holandsko), kde vytvoril kolekciu "Nevďačnosť", podľa diela spisovateľa J.M.Coetzee.

Slovak Fashion Council sa vo februári 2013 rozhodol kolekciu "Nevďačnosť", spolu s ďalšími dizajnérmi Slovenska, zaradiť do International Fashion Showcase v rámci London Fashion Week, kde bola súčasťou výstavy SLOVAKIA-There´s no stopping fashion! LFW, feb 2013 organizovanej Slovak Fashion Councilom.

Svoju kolekciu predstaví verejnosti dňa 19.4.2013 o 20:00 v Divadle elledanse formou fashion performance v spolupráci s Phragments.

_________________________________________________________________________________

WEB:
Zverejnil o
Menovky: , ,

No comments:

Post a Comment

Subscribe to: Post Comments (Atom)