Siedmi maliari u Pálffyho alebo Brunovský vyberal

 
Daniel Brunovský dnes otvoril v Pálffyho paláci vernisáž mladých a statočných  maliarov. Teda... jedného maliara a šiestich maliarok... Choďte pozrieť Pálffyho do 30.4.2013... aj keby som si mal nohy dolámať... a možno nie. :D
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Veľmi sa mi nechcelo trepať sa z Drotárskej na Zámockú, ale kamaráti sú kamaráti a umenie je umenie... a keď sú tieto 2 veci spojené, ísť musím, aj keby som si nohy dolámal... :) celý spotený a smradľavý som vtrhol do Pálfiho paláca, zadychčaný hľadal známe tváre. Po 2,67 sekundách som ich našiel, vydýchal sa a pozrel si výstavu.

V SIEDMICH POLOHÁCH

Kurátor výstavy - Daniel Brunovský oslovil 7 mladých študentov z UK aby predstavili to, čomu veria, to čo chcú a čo chú aby ste videli aj vy. Jeho výber umelcov je zaujímavý z mnohotvárnosti výtvarného prejavu. Ak by sa vám na výstave nepáčil ani jeden z autorov, bol by som dosť prekvapený. Mnohotvárnosť vybraných diel možno v istom zmysle rozbíja koncepciu výstavy, ale myslím, ze žiadnu koncepciu ani nemala a ani nepotrebovala. Je jednoducho autoportrétom siedmich mladých ľudí, ktorí maľujú a (predpokladám že) dúfajú, že maľovať budú ešte dlho predlho, niektorí možno až dovtedy, dokým im v ruke nezhnije samotný štetec alebo dokým niekto nepríde k nim do izby a nezhasne svetlo s duchaplným výrokom "A SPAC!" (pre Bratislavčanov - translation - vých. "spac" - spať).

Držme teda palce aby boli štetce kvalitné a zhnili až okolo roku 2059 a tých jednotlivcov, ktorí plánujú rituálne zahasenie rýchlo poviažme a zatvorme do komory pod schodmi, kde vyrastal slávny Harry Potter. Nezabudnime zamknúť...

CAPKOVÁ BEÁTA
FICOVÁ JANA
HONZÍRKOVÁ KRISTÍNA
KISSOVÁ MARTA
RAFAJOVÁ TERÉZIA
SEDLÁČEK FILIP
ŠIRÁŇOVÁ MARTINA
Títo vymenovaní vám budú dosť zaviazaný...

A teraz s5 k výstave...

Osobne mám najbližšie k umeniu, ktoré ide, podľa možností, zvnútra až tak, že niektorým ľuďom smrdí. Niektorí ľudia sa odvracajú, lebo emócie pred sebou považujú za až príliš intímne výpovede na to aby sa vystavili ešte pokiaľ samotný umelec žije. Keď umrie, všetko je iné. (Niekedy je vražda riešením tohto problému. Pozdravujem všetkých potencionálnych vrahov. Nerobte to...) Uplakané emócie sa zmenia na emócie hlboké, ktoré sa dotýkajú určitých ľudí na miestach, o ktorých samotní ani netušili, že ich majú. Nie veľmi racionálny princíp, žiadne odpovede na nespočetné množstvo otázok, len čistý :::pocit:::. Každý z nás cíti... len niekto si to prizná viac, iný menej...
Z výstavy sa takémuto umeniu najviac približovalo umenie maliarky Beaty Capkovej. Zasvätení čitatelia, ktorí vedia, že maliarku osobne poznám si teraz šomrú pod nosom - "píše to preto, lebo sa poznajú" :) Áno, možno jej dielam viac rozumiem kvôli tomu, lebo sa poznáme, ale to je mi len cťou, vedieť o zákulisných informáciách v rámci jej tvorby. Píšem však preto, lebo verím, že jej diela sa vedia dotknúť aj dosť širokej časti ľudí, ktorí práve čítate tento blog. Keď ste niečo stratili, je to umenie pre vás.

Beata Capková predstavuje inštaláciu nazelenavých obrazov s opakujúcim sa motívom mačky, končatín a novinovej/knižnej koláže. Na hranici medzi knižnou ilustráciou a maľbou. Miestami je jej prejav istým spôsobom naivný, no to len dodáva zvláštnu atmosféru celkovej inštalácie. Pre niektorých ľudí až príliš depresívna zadná stena výstavy, pre iných hlboká výpoveď mladej ženy, snažiacej sa nájsť miesto na tomto svete. Do krvi zodraté chodidlá a dlane , no na tvári nesie nádej a vieru v nový začiatok.



Marta Kissová je maliarka, ktorá sa neXXre. Expresívne, živé maľby, akoby práve domaľované, hľadáte akrylové fľusance na zemi... Ani možno na prvý pohľad banálna tématika "kurčatá v mojom srdci a na dvore" ju nezastaví v tom, aby vystavila dedinské výjavy so šarmantným vtipom, ktorý pochopíte, až na výstavu pôjdete a trochu sa do obrazov zahľadíte. Jej obraz "Všetko na dosah" je steal me itemom. Kačice sa pýtajú na ukradnutie. :)

Martina Širáňová predstavuje chladné (nie v zlom slova zmysle) maľby figurálnych motívov. Pohráva sa s otázkou skrytosti a intimity ženských tiel a otázku zahalenosti či odhalenosti ponecháva divákovi.
Diela Filipa Sedláčka sú mimo mňa a nemám ako sa k nim vyjadriť... sú to diela pre city-ľudí a cool parťákov. verím však, že aj takí sú medzi vami a sami ich dostatočne ohodnotíte podľa svojho gusta :)
Na výstave ešte nájdete krokodíla, šialeného medveďa, lineárne riešenie v maľbe (VŠVU princíp...), medveďa alkoholika a zopár ďalších vecí, ktoré mi už neutkveli v mojej mäsovej pamäti a ani v pamäti digitálnej, môjho exkluzívneho fotoaparátu... choďte sami a posúďte tiež... sami.
Ale SAMI tam ísť nemusíte, berte kamoša, kamošku, otca, deda, prasa či potkana... všetko by ste tam mali úspešne prepašovať a ak nie, vonku sú nejaké miesta, kde svojich miláčikov môžete priviazať...

s Amy Winehouse via Youtube vás zdraví
MAROSBARAN
(na Slavíne rastú kvety)

PS: 19.4.2013 buďte v BA...niečo chystám... info čoskoro...