Tuesday, May 27, 2014

O vtákoch a červíkoch 2014

Strhol som sa zo spánku. Bolo presne 4:44. Strašne unavený a rozospaný som sa rozhodol dokymácať sa do kúpeľne, vyčúrať sa a opláchnuť si tvár vodou.
Rozhodol som sa,že využijem jasnosť mysle hneď z rána a sadnem si k štúdiu. Začal som kubizmom a došiel som po dadaizmus, keď som sa rozhodol dať si krátku pauzu. Odtrhnúť zrak od meniacich sa slov – postavil som sa k parapete okna a pozoroval svet vonku.
Medzi modrými chuchvalcami mrakov sa mihotala biela obloha. Svet bol už dávno prebudený a správu o tom hlásali aj vtáky, štebotajúce všade navôkol.
“Ach, aké krásne je mať izbu smerujúcu do parku,” pomyslel som si. Hoci je park malý, pohľad na zeleň a tých pár stromov v dvore mi aspoň trochu pripomína domov – náruč prírody, náruč prírody, v ktorej som sa narodil.
Na náprotivnej strane budovy som spozoroval zlatisté fľaky svetla – to zväzky slenčných lúčov vkĺzali pomedzi riedke koruny stromov ako prsty milenca, prebárajúce sa vlasmi svojej nastávajucej. 
“Asi bude krásny deň,” zamyslel som sa, hoci som vedel, že ma žiadne milenecké aféry nečakajú. Hoci… možno práve preto mohol byť krásny…
Zrak mi padol na zeleň, rozprestierajúcu sa pod chatrnými stromami. Na včera pokosenej tráve sa kde-tu objavil malý pohyb – akési cupitanie, ktoré zeleň rozvibrúvavali ako farebné škvrny impresionistického obrazu. Neboli to však jagavé škvrny – na zelenom pozadí boli škvrny čierne.
Chvíľu, ešte rozospatý, som ich pozoroval, keď som si uvedomil, že sú to vlastne poskakujúce vtáky.
Nikdy som nechápal vtáky, ktoré preferujú poskakovanie nad lietaním… Prečo nerozprestrú krídla? Veď môžu! Toľko živočíšnych druhov im to závidí – s človekom na čele… Svet je tak veľký a krásny – sám si žiada krídla roztiahnuť, nie?
Dumal som nad poskakujúcimi vtákmi, rozmýšľajúco tom, o aký druh mohlo ísť,keď somsi všimol, ako jeden z vtákov vytiahol zo zeme červíka. Ani sekundy a červíka nebolo a ja som si uvedomil zvláštnu vec…
Možno to, čo ja považujem, za krásny svet, hodný objavovania, našli tie čierne poskakujúce vtáky práve tu – pod mojím oknom. Možno preleteli stovky kilometrov, aby našli tento zašlý parčík, plný červíkov… možno ani nie. Možno sa narodili obďaleč a nemali potrebu iný park hľadať. Poskakovať a vyťahovať červíky zo zeme mohli aj tu.
Závidel som vtákom, že to miesto našli, no prial som im to. Veď naozaj… kto vie… možno naozaj preleteli mnoho pokiaľ to tu našli. Prial som im poskakovanie a prial som im aj vyťahovanie červíkov zo zeme.
Z myšlienok ma vytrhla myšlienka druhá. Vyzeralo to tak, že poskakujúce vtáky našli svoje miesto, no čo červíky? Prečo sú tam, kde im hrozí nebezpečenstvo? Neexistuje nejaký iný park, kde by sa mohli nepokojne prehrýzavať zemou bez toho aby im niečo hrozilo? Pomýlili sa nejako v orientácii a zablúdili? Prehrýzli sa hlinou do nesprávneho miesta? Podľa čoho vedia kam hrýzť a kam nehrýzť?
Po krátkej chvíli som si uvedomil súvislosť medzi poskakujúcimi vtákmi a hryžúcimi červíkmi.
Uvedomil som si, že to červíky vedia práve vďaka vtákom. Práve tie vtáky ichobmedzovaním usmerňujú.
Červíky patria pod zem. Vtáky na oblohu. Avšak niekedy, keď červíky pod zem ísť nechcú, vtáky sa musia lietania vzdať a začať poskakovať, až pokiaľ im červíky znovu nedovolia vzlietnuť.
“Tak asi tomu vravia ľudia rovnováha,” pomyslel som si, keď som odstupoval od okna.
Vrátil som sak dadaizmu. Okno som nechal otvorené, aby som počul počas učenia vtákov, ktoré nelietajú ale poskakujú, rozmýšľajúc nad tým, kedy im červíky asi tak dovolia znovu roztiahnuť krídla.

Sunday, May 18, 2014

Tričkový workshop v SNG

Musím sa priznať, že keď v škole padla myšlienka nato aby sme v rámci výročia VŠVU urobili v SNG tričkový workshop, nebol som dvakrát nadšený. Teraz však, zababušený pod dekou na posteli, s počítačom pred sebou, píšem tieto slová s úsmevom na tvári, s ktorým by som sa s vami chcel podeliť.


Tento rok má naša škola - Vysoká škola výtvarných umení - 65.výročie. Ako to už na výročia býva,aj my sme slávili rôznymi aktivitami určenými pre verejnosť a jednou z nich bol aj tričkový workshop, ktorý sa uskutočnil včera v ateliéroch SNG počas Noci múzeí a galérii.

Nápad na workshop priniesla Soňa Flajžíková, študentka piateho ročníka Ateliéru voľnej grafiky pána R. Jančoviča. Nápad spočíval v tom, dostať tradičné grafické techniky bližšie k ľudu, komerčnejšou a úžítkovou formou - potláčaním na tričká - z lina a cez sieťotlač.

Soňa veľmi rýchlo zverbovala študentov grafiky, medzi inými aj mňa, a zrazu, ani neviem ako, sme sa ocitli v SNG. Autorské predlohy - štočky linorytov si verejnosť mohla ľubovoľne nakombinovať podľa svojej fantázie a gusta, vybrali sa farby a tlačilo sa na grafickom lise. Ja som predstavoval verejnosti techniku sieťotlače a ďalší kolegovia predvádzali ako taký linoryt, či drevoryt vzniká priamo na mieste.

V ateliéri SNG vznikla perfektná atmosféra a ľudí prišlo strašne veľa - čisté tričká, ktoré boli ľudia zakúpiť v SNG sa vypredali hneď po prvej hodine. Potom sa tlačili už len tie, ktoré si tričkoví zaújemcovia priniesli vlastné. 

Všetci sme si mysleli, že sa tam budeme trochu nudiť, no keď sme potom všetci spoločne sedeli večer na pive, pripíjali sme si na to, aký veľký záujem o workshop, o tradičné grafické techniky, o techniky tlače a o celkovú grafiku  vznikol a ako to celé super dopadlo.

MAROSBARAN

Zúčastnení grafici:
Soňa Flajžíková
Jakub Lobotka
Maroš Baran
Ivana Janciková
Jakub Jenčo
Samuel Chrien
Marek Cina

Ďakujeme:
Zuzane Palicovej
VŠVU
SNG























Friday, May 9, 2014

SILVER ALTAR 2014



My bachelor project is inspired by the last page spectacle of the book Victor Hugo's book
The Hunchback of Notre-Dame de Paris, which was always a strong emotional impulse for me. 

                  


As for the mysterious disappearance of Quasimodo,
this is all that we have been able to discover.
About eighteen months or two years after the events
which terminate this story, when search was made
in that cavern for the body of Olivier le Daim, who
had been hanged two days previously, and to whom
Charles VIII. had granted the favor of being buried in
Saint Laurent, in better company, they found among
all those hideous carcasses two skeletons, one of
which held the other in its embrace. One of these
skeletons, which was that of a woman, still had a few
strips of a garment which had once been white, and
around her neck was to be seen a string of adrézarach
beads with a little silk bag ornamented with green
glass, which was open and empty. These objects were
of so little value that the executioner had probably
not cared for them. The other, which held this one
in a close embrace, was the skeleton of a man. It was
noticed that his spinal column was crooked, his head
seated on his shoulder blades, and that one leg was
shorter than the other. Moreover, there was no fracture
of the vertebrae at the nape of the neck, and it
was evident that he had not been hanged. Hence, the
man to whom it had belonged had come thither and
had died there. When they tried to detach the skeleton
which he held in his embrace, he fell to dust.

(The Hunchback of Notre-Dame, Victor Hugo)


 I decided to recreate this spectacle in my personal Silver technique - linear drawing by dry needle tip in silver foil glued to cardboard . It is a panel made up of nine cardboards (100x70cm) , which is complemented by space - a path, formed by cardboards on the floor . 
Work is related to works arising from a sense of deep loss of a loved one . It is about the search for peace and reconciliation . About hope - one shall open his eyes in order to find the beauty embracing  him.
It is a silver altar, with which one shall experience an intimate moment of searching and finding. Moment of silent questions and silent answers. 
Alone. Like You.

This is my last work at Academy of Fine Arts and Design, Bratislava, Slovakia. 
This is my farewell piece, gesture of final goodbye with AFAD.

available for public:
9.-11.5.2014
Academy of Fine Arts and Design

Drotárska cesta 44, Bratislava
----------------------------------------------------------------------------------------- 













Monday, May 5, 2014

TO BY SOM AJ JA SPRAVIL... A LEPŠIE! 4

Už po štvrtýkrát sa produkcia divadla elledanse spojí s mladou silou umelcov VŠVU aby vytvorili štvrtý ročník projektu s na prvý pohľad drzým, no posolstvo nesúcim názvom TO BY SOM AJ JA SPRAVIL... A LEPŠIE! Multipack kultúry zložený z predstavenia súčasného tanca (YouMake ReMake, elledanse company), vernisáže študentov VŠVU a afterparty RNGO+WALTER sa v divadle elledanse rozpúta 14.6.2014 o 20:00.


TERMÍN: 14.6 2014
MIESTO: divadlo elledanse, Bratislava
organizátor: MAROSBARAN + divadlo elledanse

TRAILER TOBY4:


PROGRAM
-------------------------------------------------------
::: 1.contemporary dance performance - divadlo elledanse :::
YouMake ReMake

trailer:



::: 2. vernisáž študentov VŠVU :::

Maroš Baran
"Som autorom projektu TOBY. Teší ma, keď môžem spojiť kreatívnych ľudí, ktorí na sebe makajú, ľudí, ktorí nečakajú na božie zjavenie ale chytia svoj osud do vlastných rúk, ľudí, ktorí sa neboja riskovať a ísť hlavou proti múru. Na TOBY4 vystavím svoj triptych "I am Afraid You Want To 2012"." M.B.

Rudá Sova
"Hlavnou myšlienkou mojej terajšej tvorby sú akési cestopisy.
Krajiny, ktoré som nikdy nenavštívila, ľudia, ktorých reálne nepoznám.
Jednou z nich je krajina Ísland, ktorá ma inšpiruje svojimi tvarmi a najmä farbami.
Je to zem, kde prevláda prírodná zložka nad spoločenskou.
(FARBA NAD VŠETKÝM)." R.S.

Paula Mekýšová

Jakub Jenčo
Neviem čo bolo na počiatku, neviem ani koniec tak píšem, škrtám, prepisujem .Slová ako najmocnejší nastroj ľudského myslenia. Slová, ktoré výtvárajú vety a myšlienky. Myšlienky, ktoré dokážu zmeniť zaužívané stereotypy. 

Soňa Flajžíková
Z přemíry kvítí je mi na blití
a z těch lidí co slepě vidí
dostávam žloutenku,
tyfus, lupenku.
Hlavně se stydím...
M.K.

Ivana Jancíková
"Moja tvorba sa zameriava na mapovanie pamate zvecnenej v miestach. Zaoberam sa urbanizmom, pamatou a rozpadom materialu. Casto experimentujem s technologiou a posuvam tradicne graficke techniky. Vela mojich  prac vyuziva najdeny material alebo experimentuje s jeho stopou. 

"Praca, ktoru budem vystavovat je akymsi zaznamom osudu jedneho opusteneho miesta. Na niekolkych kusoch platna su odtlacene hrdzave stopy a zaznamy, ktore pochadzaju z najdenych autentickych kusov zeleza." I.J.

Jakub Lobotka
"Venujem sa veciam skrytým pod povrchom. Skutočnostiam, ktoré nám môže  odhaliť čas, nový uhoľ pohľadu, skúsenosť či iná situácia. Zaoberám sa zbytočnosťou činnosti, eróziou skutočnosti, rozkladom osobnosti a problematikou pamäti. 
Séria grafík ukazuje vraky lodí vystupujúcich spod hladiny mora pri každom odlive a opäť miznúcich počas prílivu. Ide o pomalú a pravidelnú ukážku pominuteľnosti, o odkrývanie neznámeho pod povrchom." J.L.

Zuzana Kalips
Zo zdravotných dôvodov sa projektu nemôže zúčastniť.

Ernest Bevilaqua
"Taakže niečo o mne.. Najviac ma asi vystihuje dualita - konflikt.. boj medzi rozumom a citom, logikou a expresiou, konkrétnym a abstraktným, architektúrou a maľbou.. čo do značnej miery je cítiť aj v mojom rozdvojenom zameraní a tvorbe, kedy vo mne bojujú dva živly.. Ďalej ma fascinuje jedinečnosť charakteru, osoby, ľudia, ich myšlienky a pocity, vplyv okolia na ich vnímanie a celkový postoj ku svetu. :)..." E.B.

Zuzana Lexmannová
"Vystavené diela sú vytvorené na základe inšpirácie vlastnou prácou z predchádzajúceho semestra, ktorá bola založená na spolupráci s mnou zvolenými ľuďmi. Chcela som podať vizuálnu správu o tom, ako rozmanito sa ľudia ponímajú a ako vnímajú podobu druhých. Sú to teda portréty rozmanitosti - či už materiálovej alebo štýlovej, ktorá je kľúčovým slovom tejto práce." Z.L.

Romana Kovářová
"Na TOBY4 budem prezentovať výber z mojich grafických listov, kde sa odohrávajú rôzne vzťahy medzi čiernou a bielou, figúrou a priestorom, myšlienkou a emóciou...." R.K.

Nikola Kárníková
"Na VŠVU študujem  architektonickú tvorbu a  v letnom semestri som navštevovala ateliér grafického dizajnu 303 Pavla Chomu a Marcela Benčíka. Zaoberala som sa architektonickými textami a ich reinterpretáciami v grafickom dizajne, spôsobmi, akými čítať filozofický text, štruktúrami a vrstvami textov, ktoré vytvárajú hĺbku. Práca je súčasťou dlhodobejšieho celku a zároveň odkazom na iné texty / časti pripravovanej knihy." N.K.

Žofia Dubová
Chvíľu sa pozerám ako rastie strom.
Možno v ňom uvidím svoju dušu.
Ako napnutú kušu nad rozliatym snom.

V každom liste je ukradnutá spomienka.
A domienku, že je to tak,
potvrdzuje každý nechytený vlak.

Kristína Kubáňová
Kristína Kubáňová- malá ukričaná študentka ilustrácie v ateliéri prof.
Kállaya na VŠVU. Rada sa zaoberá všakovakými absurdnosťami – v živote
aj v tvorbe. Obľubuje kreslenie čudných zvieratiek a zvláštnych ľudí.
Je vášnivo zamilovaná do kávy. Zatiaľ sa jej ilustrácie nevyskytujú na
pultoch kníhkupectiev ale verí, že sa to raz zmení.

Emil Malecký
"V prácach sa často zaoberám figurálnym námetom s využitím klasickejších materiálov. V diele “Nicole“, ktoré prezentujem na výstave som v lipovom dreve zobrazil veľmi senzitívny moment priloženia pier ku sklu. Zaznamenal som okamih, ktorý ma v istom čase veľmi zaujal." E.M.


Tibor Kováč
Vo svojej tvorbe využívam nové médiá, ktoré sa snažím prezentovať ako nový, nepopísaný priestor, ktorý disponuje množstvom potenciálnych aparátov k produkcii vizuálnych diel. Staviam do kontrastu digitálne technológie s klasickými výtvarnými technikami a zároveň sa ich snažím harmonizovať. Obsahové znaky odkazujú na súčasnú dobu, konzum, odklon človeka od prírody, alebo nabaľovanie novej hmoty na pôvodné štruktúry, ktoré sa stali základom všetkého čo na nich časom vyrástlo. 



::: 3. afterparty RNGO + WALTER :::
http://www.mixcloud.com/goldenhavik/
http://www.mixcloud.com/filip_gucmann/

_________________________________________________________________________

WEB: