...sa stretnú
v momente, ktorý bude plynúť určitý čas až kým nepríde koniec.
Existujú
motýle, ktoré žijú len jeden deň – možno zopár hodín. Potom ako vylezú z kukiel,
hoci ich telá krášlia nádherné krídla, nemajú vyvinuté tráviace ústrojenstvo a tak
po chvíli od hladu a vyčerpania umierajú.
Tieto tvory,
hneď po vyliahnutí nerobia nič iné, len hľadajú spôsob, ako by strávili chvíľu
s niekým iným. Aby sa spárili a hoci čoskoro zahynú, aby nezahynuli
úplne. Aby život, ktorý v sebe nesú, predali ďalej.
Aká dôležitá
chvíľa s tým druhým to musí byť pre nich...
My, ľudia,
nezomierame po niekoľkých hodinách a naše stretnutia tiež nie sú
ohraničené len na párenie, hoci viem, že mnohých ľudí táto realita zarmucuje deň čo deň. Nemáme ani krásne krídla, ktoré by nám vyrastali z pliec...
no máme myseľ a schopnosť uvedomiť
si, aké dôležité je pre nás s niekým koho máme radi, stráviť chvíľu...
A hoci v
momente, keď obaja vyriekneme zbohom,
to nebolí ako hmyz, ktorý v agónii padá na zem, vieme, že s momentom,
keď sa otočíme chrbtami, prichádza chvíľa, keď sa ocitneme v samote... Nič nebolí viac ako samota - to vieme všetci.
Krídla
si musíme vyrobiť sami. Tak isto ako aj naučiť sa ich požívať, aby keď príde
moment, kedy nám bude umožnené zvovu vyliezť z kukly, aby sme vedeli,
ktorým smerom letieť.
MAROSBARAN - Fragility Of The Relationship