Sunday, October 21, 2012

Cvernovka, ľúb(te) sa a množ(te) sa, Slováci, nakopte sa do zadkov alebo DDW v Eindhovene 21. 10. 2012

Rituálna sviečka horí, konečne statočne oholený, nechcená hodina fínštiny (môj spolubývajuci skajpuje) je v plnom prúde a ja sa vám, necítiac si nohy, s Hannibalom Lecterom v ušiach zas a znova prihováram.
Je to dosť šokujúce, že som po včerajšej alkoholickej sešn s novým fínskym návštevníkom nášho sídla vstal ráno o 7:30... ľudia, ak ste ešte neskúsili "SALMIAKKI", rýchlo tak urobte... je to fínsky alkohol (my sme mali 101% fínsky produkt - ešte s rosou z letiska z Helsiniek), ktorý má 32% alkoholu a je taký ako parfum Lady Gagy (kto vie, či sa neinšpirovala...) - kompletne čierny - ale na odev sme ho vylievať neskúšali, či nezanecháva fľaky... chutí však luxusne (ako hašlerky ale tak divne trochu...) a nebolí ho po ňom na druhý deň hlava aj keď ho miešate s pivom a vínom (bielym aj červeným, lacným, nič dolcegabanna).

Tak "skoro" ráno som vstal kvôli tomu, lebo deň dozadu sa v Holandsku začal DUTCH DESIGN WEEK (Oct. 20 - Oct. 28, 2012). 15 € od mesta Utrecht, kde momentálne sídlim, v meste Eindhoven.

V škole mi ľudia vraveli, že je to tak trochu udalosť roka, ak sa aspoň trochu zaujímate o niečo čo ma čosi spoločné s dizajnom - od odevného dizajnu, produkt až k architektúre a znovu s5 a očividne to asi aj trochu pravda je, keďže som v meste čistou náhodou dokonca stretol aj svojho kamaráta z Francúzska (do Eindhovenu došiel len kvôli DDW), ktorého som 2 roky a zopár dní nevidel. Celé mesto je veje vlajkami DDW a vy rozmýšľate, že by to bolo dosť zaujímave, kebyže si predstavíte vlajky pirátske... (tých vlajok je až trochu veľa)

Z Utrechtu je to do Eindhovenu nejakých 30 - 40 minút, z BA asi 13 hodín... hneď ako vystúpite z vlaku von, všade na vás kričí DDW, takže je prakticky nemožné dizajn v týchto dňoch v Eindhovene ignorovať, jedine, že máte vážne problémy so zrakom...

Vide Cor Meum

No... neviem, či má nejaký zmysel opisovať teraz všetko, čo som tam videl... asi ani veľmi nie... sám mám z toho plnú hlavu, lebo som prakticky behal z jedného miesta na druhý... moje strašné orientačné zmysly ma nesklamali a jasné, že som sa hneď na začiatku stratil... potom ma zachránila len mapa, i keď aj keď aj tak, nič moc...

Hoďte si do googlu, Eindhoven DDW je dosť pravdepodobné, že vám vyskočí mapka s desiatkami červených bodiek... pozerám na číslo na mape - najvyššie je 83 ak dobre pozerám... zakasal som sa, odpľul si a hor sa na DDW...

Mesto ako také nie je nič extra... je v pohode, ale Madrid to pre mňa nie je... ľudia sú dosť chladní, ale keď sa niečo spýtate - v mojom prípade s 99% pravdepodobnosťou - na cestu - vždy vám odpovedia a niektorí sa aj usmejú :). Všade sa dostanete (viac menej) na pešo aj keď bicykel vždy poteší... ako v Utrechte, aj tu majú bicykle aj mačky..
Niektoré z bodiek  označujú len miesto, kde môžete vidieť niečo zaujímavé vo výklade (napr. ako vyzerá sako, ktoré "vyzerá fakt ako expresívna skica), iné bodky vám však zaberú aj pol hodinu... Fanúšici Pána Prsteňov sa možno potešia, že sa môžu najesť v reštaurácii s názvom SMEAGOL. Ja som sa tešil z kostola Catharinakerk - asi prvý kostol, čo som v Holandsku navštívil, čo stál zato... ma krásnu výzdobu, zvláštne vitráže na hranici infantility a moderného umenia, "stealme" orgán a stredoveké lebky vo vitrínach (pozdravujem rímskokatolícku cirkev, ktorej vadí plastinácia v Inchebe), určite zosnulí "našli pokoj"... tak ako zasklenené mŕtvoly  hneď pred vchodom kostola, aby to nebolo málo aj detské mŕtvolky, ktoré by Hirst ihneď využil na "For Heaven s Sake 2"...

Trochu niekedy nerozumiem mentalite "kostolov" v Holandsku, ale tomu venujem niekedy špeciálny článok... a pripravujem malý film...

Po nejakom blúdení som sa zrazu ocitol v budove podobnej Cvernovke, kde Holanďania vystavovali v podstate všetko - od film-designu až po rukavica-dizajnu... boli tam aj zaujímavé kúsky zo slávnej (čo sa týka módy) školy v Arhneme... veľmi rýchlo ma sprdli aby som tam všetko nefotil... :)

Rozmýšľam ako opísať ich dizajn... derie sa mi na končeky prstov slovo "chadný"... "technický"... "inovatívny"... zaujímavé je, že všade, kde som bol, vždy je tam akoby jednotný názor, čo sa dizajnu týka... neviem to veľmi pomenovať... na to by bol potrebný nejaký kunst/dizajnhistorik... na čokoľvek sa pozeráte - od zapaľovača po vložky... všetko je chladné... akoby tak prešpekulované a tak skonceptované, že na produkte fyzikcy vidíte námrazu... a ďalšia dôležitá vec - syndróm - "1 nápad - 1 vec". Nikdy dizajn nebarokizujú... niektoré kúsky sú tak odbarokizované, až vám prídu hlúpe... naozaj. Ale stále dávajú zmysel a aj keď plnia iba jednu jedinú, zo sto miliónov ľudských potrieb, vždy máte z veci pocit, že "je hodná existencie na tomto svete".

Vždy je to "1 nápad" - a zmaterializovaný, tak technicky dokonale, ako sa len dá... neviem, či niekto rozumie, čo tu teraz píšem, ale mňa takáto dizajnérska mentalita fascinuje a nudí zároveň... a to je veľmi zvláštna kombinácia...

Zaujímavé je aj to, že nerobia rozdiely medzi dizajnom "úletom" (šaty z bárbin, kde sú bárbiny pospájané pozviazovanými vlasmi" alebo šaty z vložiek, ktorých prítomnosť si uvedomíte až po minúte pozorovania) s dizajnom "siriousasmuchaspossible" (nositeľná móda, sadateľné sedačky či húpateľná hojdačka).

A takáto mentalita je aj vo výbere miest - zatiaľčo Schellenfabriken akoby Cvernovke z okna vypadla, kdežto Stadhuis je trochu luxusnejšia verzia Domu umenia...dizajn je všade - od kutíc pre metly po luxusné bary - všade je prístup, skoro všade zadarmo.
Stadhuis bolo veľmi zaujímavé miesto - nieslo výhercov Dutch Design Awards 2012, medzi inými aj moju vedúcu odevného dizajnu na HKU - Conny Groenewegen (http://www.connygroenewegen.nl/), ktorá vyhrala minulý rok dosť prestížnu cenu a zopár eur k tomu... Je to zaujímavá mozaika dizajnérov, ktorá sa určite oplatí vidieť... taktiež napr. taký web SNG, nech odpočíva v pokoji by sa mohol poučiť od Lesley Moore, ktorý/á (?) urobila dizajn webu Centraal Museum v Utrechte, ktorý je inak dosť fajn...(http://centraalmuseum.nl/)

Po ďalších blúdeniach som sa dostal asi k jednému z hightlightov DDW - Graduation Show 2012 (Eindhoven Design Academy (1947)). De Witte Dame, ako budovu nesúcu ťarchu študentov (dnes tam už stihlo aj horieť...), volajú mala síce 5€ vstupné, no bol tam najväčší rad, aký som na celom DDW videl... a keď som vošiel dnu, trochu som aj pochopil prečo... Graduation Show 2012 je niečo ako Prieskum VŠVU, len s rozdielom, že vystavujú len tí, čo práve školu opúšťajú (viď slovo "graduation")... Zaujímavé ani nebolo to, čo tam všetko bolo...EDA je design academy... a hlavne produkt designu... ja ako, až taký horlivý obdivovateľ produktu nie som, priznám sa, že som až tak na zadok nepadol - ono neide ani o to, že som nepadol na zadok, skôr ma produkt ako taký až tak strašne nezaujíma... vygooglil som si však nejaké veci o tej škole a našiel som také, že "best design academy in the world" (wikipedia) alebo...

"Murray Moss, owner of the Moss gallery and store in Manhattan, called the academy "without question, currently the best design academy in the world"" (wiki tiež...)

Či najlepšou školou na design je alebo nie je, to nehodlám riešiť... ani to v podstate nie je podstatné, teda... skôr by som podčiarkol inú skutočnosť - TÍ ĽUDIA SA FAKT ZAUJÍMAJÚ, ČO TAM TÍ ŠTUDENTI ROBIA!!! Jasné, že narážam na VŠVU... ak ste niekedy boli na prieskumoch na VŠVU... možno ste si všimli, že škola je 3 dni viac-menej naozaj plná, no ako zainteresovaný človek z prvého radu študentského divadelného rázu viem, že ľudia prídu, ale ich postoj nie je na žiadnej hranici šialeného záujmu - ľudia sa prídu pozrieť, prejsť sa, ponaťahovať nohy, najesť sa v jedálni, pozdraviť kamarátov, ale málokedy sa naozaj zaujímajú, kdežto v EDA som skoro hľadal sánku na zemi, keď som počúval ako vášnivo vie babka, čo ledva stojí na nohách a podopiera sa 4roma barlami, diskutuje s mladým dizajnérom, ktorý jej vysvetľuje, ako sa dá rev leva previesť do dizajnu pomocou kódovacieho prepisu a rezania laserom...

Na výstave bolo zopár nezmyselností (v mojich očiach) - performer žobrák s deravým plastovým pohárikom... ale "dobrý" dizajn prevalcoval... najlepšie vidieť... napíšem len krátky zoznam - koberec, ktorý vyzerá ako hromada "živých" kameňov ale pritom je fakt príjemný na dotyk a chôdzu, perspektívna lavička, z ktorej vás rozbolí hlava, záves z pozošívaných vysušených ruží, urob potlač kladivom a živými kvetmi, budova s perím, v ktorej vždy viete, či vonku fúka alebo nie, textilný dizajn vytvorený pigmentom na vlhkej látke a fénom (strašne efektné a poetické), či dom, ktorý "cíti" a vie meniť tučnotu stien či zober drevo z lesa a zameň ho za kovové tyče v bicykli či lampe...

Neviem, či to viem veľmi dobre ohodnotiť, ale Graduation Show 2012 nemala až tak ďaleko od Prieskumov VŠVU... naozaj... podľa mňa sa nemáme až tak veľmi za čo hanbiť... skôr nám chýba záujem, fantázia a fascinácia nad niečím iným ako nad idiotmi, ktorí sa vytŕčajú v našich obľúbených reality show, ktoré sú od reality tak ďaleko ako človek, čo skočil z vesmíru minulý týždeň, či kedy to bolo...

Edukácia národa nám chýba... doma máme toho naozaj dosť... len nie s tak vymakanými technologickými hračkami...

Kebyže sa Cvernovka (kt. len pár dní dozadu zase statočne poslúžila módnej prehliadke (4tej autorskej) Lenke Sršňovej a jej bande architektov, namnoží, nebúra ale rozširuje, kebyže vieme využiť priestory, ktoré sa v BA nevyužívajú, skĺbiť ich s inovatívnym dizajnom a super clever a pritom sexy zlúčením ošarpaných stien a sklenených tabúľ zábradia, nemyslím si, že by sme mali od Design Weeku v Eindhovene už o pár rokov, až tak ďaleko... naozaj si to myslím, aj keď je dosť možné, že zopár ľudí machne rukou a povie mi "choď spať"... viem, že sa to ľahko hovorí, ťažko realizuje... ale deje sa to.

Spať o chvíľu naozaj pôjdem... neviem, či pravdu mám alebo nie... celý deň som behal hore dole... mám toľko dizajnu v hlave, že ani neviem, či mi z nej niečo momentálne nevyteká a mozog to nie je...

Možno som len nadšený amatér... ale vždy lepšie ako znudený profesionál...

Nehanbím sa zato, že som celý natešený hľadel na 3D tlačiarne, ktoré tlačili hneď pred mojimi očami (prvýkrát som to videl naživo... je to fascinujúce... bez pochybností sú 3D tlačiarne hudbou aj filmom budúcnosti)... vytešoval som sa ako malé decko z inštalácie, ktorá ukazovala, ako sa plastový pohár dá rozdrviť a recyklovať na polyment, z ktorého sa dá následne tlačiť... už si predstavujem ako na festivaloch otvárajú stánky a robia súťaže, že kto viac pohárov vyzbiera, vytlačí si sánku pre svoju bezzubú babičku zdarma... Som nadšený zo širokánskej škály dizajnu, čo som mal možnosť dnes vidieť - od ortodoxne konceptuálneho dizajnu, ktorému som nepochopil aj keď som si k nemu sadol až po superdekoračné svietidlá, stvorené na nič iné, len na to aby "boli pekné". Eindhoven akceptuje obe extrémy a to sa mi na tom páči a považujem to za správne.

My Slováci sa musíme nakopať do zadkov, aby sme sa odlepili od idiotizujúcich TV, máme tu toľko zaujímavých vecí, ktorými sa dá zaoberať. Osobne verím, že v nasledujúcich rokoch, pokiaľ ten koniec sveta naozaj nenastane, čo nastane, bude zmena mentality občanov Slovenskej republiky. BLAF s tým už sám niečo robí, i keď stále dosť kostrbato... Rodí sa nám SLOVAK FASHION COUNCIL... VŠVU stále zvyšuje svoju úroveň viac a viac... maliari nám vystavujú vonku a nie je to už nič sci-fi... ja sa to snažím svojou spoluprácou s divadlom elledanse - s projektom TO BY SOM AJ JA SPRAVIL... A LEPŠIE! Ak dožijem, snáď bude v máji tretí ročník... neviem ako vy, ale ja mám pocit, že ľad sa láme a čoskoro budeme ako v Dobe ľadovej 3, brázdiť moria a oceány ľadovým korábom... verím, že to tak bude a že stále viac a viac ľudí bude objaví "čaro umenia/dizajnu" a uvedomí si, že ho MÁME AJ DOMA.

A tak spoločne zopnime ruky a prajme našej Cvernovke bohatý sexuálny život, nech sa ľúbi a množí, tak ako naše mysle, nech sa napĺňajú radšej Magikou Fantastikou, Prerušenou piesňou, 175tou aukciou v Soge či BLAFom ako xxx, yyy a zzz.

Amen
MAROSBARAN

PS: Všimol si niekto, že OSTčka -  Hannibal (2001) a Dark Knight Rises (2012) majú toho strašne veľa spoločného?




Saturday, October 13, 2012

Nadvýstava v BA alebo načo šperk 13. 10. 2012



Vymrznutý, hladný a ubehaný po museum-day v Rotterdame si sadám po večeri s Fínom za notebook... zapálim si svoju čiernu rituálnu sviečku, vysmrkám sa a zatiaľčo sa mi počítač zobudí, roztriedim hŕbu letákov, čo som si z Rotterdamu vzal, na "nechať"/ "vyhodiť"...

Kukám maily, na zopár odpíšem... kukám FB... skrolujem skrolujem až natrafím na link o výstave, ktorá sa 11. 10.2012 konala v Grösslingových zatvorených kúpeľoch. Výstava šperkov Bety Majerníkovej, ktorá od mája už nie je medzi nami fyzicky, no jej šperky "žijú" s nami naďalej.

Vďaka Márii Nepšinskej a Karolovi  Weisslechnererovi a údajne aj vďaka ďalšej horde spolunadšencov a pomáhačov sa sen zosnulej šperkárky stal skutočnosťou... Bety je možno šťastnejšia, možno je jej to jedno... asi na tom nezáleží... podstatný je fakt, že máme momentálne výstavu, ktorá presahuje štandardné "poďme zaplniť miestnosť a napíšeme si, že máme výstavu", ktoré často v BA vídavame...

Nie som v BA prítomný, ale ticho a "pokoj", ktorý z fotografií, ktoré mám k dispozícii sú pre mňa tak intenzívne, až tomu sám nemôžem uveriť... mrzí ma, že výstavu nemôžem osobne navštíviť, tak o nej aspoň píšem, aby sa o nej dozvedeli ešte tí z vás, ktorí o nej nevedia... píšem o nej a aj preto, lebo výstava "Pozemské záhrady" je v mojich očiach niečím viac ako len výstavou - je to gesto priateľstva, pokory a vďačnosti, ktoré týmto organizátori Bety Majerníkovej vyjadrili. A to je niečo, čo by nemalo byť nepovšimnuté...

Je vždy super vidieť keď si umelec váži umelca. Snímam klobúk organizátorom a trasiem rukou, možno aj oboma...

Vždy je to taký problém, keď sa robí výstava niekomu, kto "práve" zomrel... vždy je tam to také súcitne "och"... je pravda, že možno nie všetci viete, kto vlastne tá Bety Majerníková je... našiel som si commenty, že "a načo to také šperky vlastne sú, veď sa to nedá nosiť"... je to možno pravda... možno niektoré fakt nie sú veľmi nositeľné... možno sú len takým art-piecom, na ktorý bude o zopár rokov, možno dní, kto vie, padať prach a nenájde sa nik, kto by ho z nich utrel... nikdy nevieme, čo sa s "dielom" stane... nič z toho však nie je dôležité.. dôležité je to, čo je teraz a čo bude, nechajme na ducha budúcnosti, nech si s tým už poradí...

Ak ste v živote niekoho stratili, koho si vážite, pôjdete na tú výstavu možno len s myšlienkou na neho/ňu... možno si po výstave nebudete pamätat ani jeden šperk, ako vyzeral, z čoho bol a kde sa nachádzal... no po celý čas, čo budete kráčať po dne, budete s tým vaším strateným človekom... a to je niečo, čo pre vás hodnotné bude, či to už "nositeľné" je alebo nie je...

"TO", prečo je výstava dôležitá je "ľudský faktor".

MAROSBARAN

PS: inštalácia vyzerá super, dopíjam studený čaj, vysmrkávam sa do už 5x použitej vreckovky a idem do sprchy...

Monday, October 8, 2012

Cirkev sa smrteľne nudí a tak hľadá nového Galilea... v Bratislave 9.10.2012



Srdce mi zaplesalo, keď som sa dozvedel, že naša drahá cirkev zažíva obdobie nudy a nevie čo svojim ovečkám naservírovať na trávnik ... nevie, kde by vrazila aký drahokam či koľko Potteroviek by bolo potrebné ešte spáliť aby bola Rowlingová "bližšie" k peklu...
Božie oko vidí všetko hneď, oko cirkvi na Slovensku ma menšie omeškanie... nejakých 46 dní...

V dobe keď posielame sondy na Mars, keď Ai Weiweiovi hrozia  za jeho včerajšiu výstavu a aktivity pomimo mreže, či keď dokážeme 3D tlačou vyrobiť ľudskú sánku a poskytnúť ju živému človeku, čím mu zachránime život, keď máme TITANIC 3D alebo keď pomaly ale isto prichádzame na to (niektorí to už dávno vieme), že Michael Jackson je a vždy bol nevinný, keď je svet tak veľký a zároveň vďaka internetu a lacným letenkám typu "3gate a mp3 prehrávač" tak desne maličký, prečo si neokoreniť deň úžasným konštatovaním, že The Human Body Exhibition je "Kazisvet škvrnitý" (lat. "Cirkevwill Saveusall") a že každý, kto prekročí brány Incheby, akoby do Mordoru vstúpil, či si už lístok kúpi, alebo sa dnu ako Frodo prepašuje... Sauron vás vidí...

Akože...
...nič proti cirkvi... všetci vieme o cirkevných výchylkách typu "malé deti" alebo o chudobe ktorú svojimi brokátovými rúchami drú... ja proti tým rúcham nič nemám, práveže som za, je fajn, že aspoň takto zachovávajú umenie/módu či remeslá, aj keď si to ani neuvedomujú... vždy keď prídem niekde do nového mesta, jednou z prvých vecí, čo si v meste okrem novinového stánku, kde si môžem kúpiť žuvačky, všimnem sú chrámy...

...moji kamoši sa na mňa so zdesením pozerali ako s nadšením kráčam od jedného kostola k druhému, od mešity k synagóge... tam a späť s plnou pamäťovou kartou na mojom drahocennom foťáku...

Kostoly sú galérie, v ktorých zamrzol čas, nech je to už ako trápne poetické, aké je, je to pravda a pre mňa je vždy fascinujúce hľadieť a slintať nad starými obrazmi, sochami, či šandeliérmi, lebo je za nimi veľa potu, veľa vášne a veľa vedomostí... a viery, kde tam...

Ako hrdý žiak reštaurátora a kamarát mnohých mladých reštaurátorov si dovolím tvrdiť, že uctievam staré umenie a ľudí, ktorí sa oň dokážu starať, ľudí, ktorí sú málokedy docenení za svoju prácu tu na tomto svete, nudní a netalentovaní, ako ich má väčšina civilizácie zaškatuľkovaných... uchovávajú vedomosti spred storočí, diela, ktoré boli stvorené rukami, už dávno rozpadnutými... len vďaka nim môžu vášne rozpadnutých dlaní žiť naďalej a to je podľa mňa dosť "cool"...

Človek, ktorý si neváži restaurátora je v mojich očiach "Homo bezcitnehovado"... nevážia si vedomosť, ktorú ľudstvo ako celok, prostredníctvom sily jednotlivcov nadobudlo za tie stáročia či tisícročia, či koľkožeto rokov už tu sme. Ten človek znevažuje um a silu človeka tak ako momentálne cirkev zastáva stanovisko aké voči plastinácii zastáva.

Bojkotovať triumf medicíny, všimnúť si to mesiac pozadu a zakázať prednášky, tak drahocenné či už pre medikov alebo nemedikov považujem za BLAST INSANITY.

Vzdelanosť cirkevníkov nemá hraníc... presvedčili sme sa o tom už, kto ešte pamätá na pána Galilea... no to, že objavia slona v čajníku po mesiaci, keď sa bavíme o BA, to je že "ach, dlho sme sa modlili, preto sme si to všimli až teraz"... ale to, že považujú plastináciu, ktorú Gunther von Hagens objavil v roku 1977, čo už činí nejaký ten rôčik... za zvrhlosť a hanobenie ľudských tiel, to si len poviem... "ach..."

A fakt len "ach", lebo k tomu nie je čo dodať...

Triumf medicíny, obrovské množstvo možností, vedomostí, poznatkov, informácii a "prípadných záchran životov" (haha), čo plastinácia poskytuje je ničím s vôľou Božou podľa cirkvi, i keď neviem, i to nebol práveže Boh, kto nám dal rozum a povedal nám, že ho máme používať...

Cieľ zisku, ktorý výstava (povedzme si otvorene) jasné že má  však nemá nič dočinenia s hanobením mŕtvol, ale s cieľom vyťažiť čo najviac peňazí na ďalšie výskumy a šírenie vedomostí, ktoré plastinácia ponúka. Jasné, že je tam "wow" faktor, nie som sprostý... jasné, že veľa ľudí ide na výstavu  s tým, že "och, jaké to bolo cool, videl si, ako jej bolo vidno bradavky?"...sme ľudia a ľudí typu xyz sa nikdy nezbavíme, je to všetko len na našej uvedomosti, či pochopíme NAČO takáto výstava existuje. Či pochopíme dar, ktorý nám chce zdieľať, dar ľudského tela, dokonalosť nedokonalosti, silu v krehkosti, jednoduchosť v zložitosti.

Niektorí z výstavy odídete s tým, že "ooo, to bolo cool"... ja však viem že aj medzi vami cirkevníkmi je veľa takých, ktorý z výstavy odkráčate s pokorou v srdci... a je jedno či už s pokorou k Bohu, Alahovi, Budhovi alebo vesmírnemu vedomiu alebo neviem, čo iné by ste mohli mať na mysli... s pokorou v srdci sa pokloníte daru života, daru ľudského bytia. Niektorí prestanete fajčiť po tom, ako uvidíte pľúca, čierne ako nový parfum Lady Gagy, iní prestanete vyžierať chipsy na vaších drahých, no už predsa trochu zamastených gaučoch a začnete sa zdravo stravovať, keď vám príde zle pri pohľade na prierez ľudského tuku... niektorým sa vyroní slza, keď uvidia embryo v maternici, či už preto, lebo si ako matka spomeniete na svoje milované dieťa, ktoré ste nosili pod srdcom s láskou o ktorej viete len vy sama (a možno Boh, ak v neho veríte) alebo preto, lebo si uvedomíte ako veľmi ľúbite tú svoju mamu, ktorá toho pre vás tak veľa urobila, aj keď ste jej to veľakrát nevedeli zdeliť... možno ste jej to nevedeli zdeliť nikdy a ľutujete, že je buď veľmi ďaleko, alebo tu už nie je vôbec...

Výstavu neodporúčam deťom a ani mládeži... tí ju objavia, keď na to budú pripravní... nie všetci pripravení sú, no zase nie nikto nepripravený nie je ako káže cirkev.

Je mi smiešne, že cirkev núti organizátorov aby zrušili prednášky... halooo, chudáci, zobuďte sa... kto chce, informácie si nájde, môžete zakazovať čo chcete, babky vám čoskoro vymrú ak sa budete k ľuďom správať ako i dementným ovečkám a budete si myslieť, že budú žrať len to, čo im predmeliete a vygrcnete na obetný stôl... ak to pôjde takto ďalej, stane sa to, čo vidím tu v Holandsku na vlastné oči - kostoly vymrú, nainštalujú tam biele umelohmotné elektrické dvere, 10metrové vitráže predelia prepážky, vyrabujú artefakty, ktoré zamknú do depozitov a prerobia kostol - galériu na ubytovňu pre turistou s exkluzívnou bronzovou sochou pred barákom... spláchnu tak dielo storočí, zakonzervovaváne medzi inými aj reštaurátormi a fresky zamaľujú nabielo a cez to mrzknete kvetinovú nálepku z IKEY/I (?)...

Ak to plánujete, nech sa páči, ste na veľmi dobrej ceste to dosiahnuť... už žeby som sa obhliadal po nejakom malom kostolíku, ktorý si "odkúpim", keď ovečky vymrú a farári si budú trieskať hlavy o stenu...

A riešiť rozpory s pohrebníctvom? Ľudia, plastinácia je tu už 30 rokov, to si myslíte, že Gunter je dementný? Že zverejní svoj objav bez toho aby sa neubezpečil s tým, že to nie je proti zákonu? Veď keby to proti zákonu bolo a hrozilo by mu niečo,logika vraví, že by si  nechal svoje vedomosti pre seba, ukryl by si ich v svojich zápisnikoch, ktoré by možno písal zrkadlovo a modlil by sa, aby sa dožil toho, aby svoje denníky mohol zverejniť alebo aby ich po jeho smrti niekto objavil... to si robíte srandu, že toho sa chytáte... takto to vyzerá, keď sa niekto chytá poslednej slamky... keď chcete komédiu, zapnite si Simsonovcov, ak chcete horor, zapnite si akúkoľvek slovenskú reality show... ale neriešte veci, ktoré sú vyriešené roky dozadu...

Pani Mária Grebeňová Laczová nech sa o nijakú odpoveď ani nesnaží, nech si pokojne vyloží nohy a pustí Mozarta... nič tým cirkevníkom vysvetľovať nemusíte... Pán Peter Labaš nech pekne krásne obnoví prednášky, lebo sám vie, čo a ako... (inak, veľmi srdečne pozdravujem)

A tak... všetci ľudia dobrej vôle, ak ste ešte nezdementneli... nezdementnite! Viem, že Slovensko plastové dvere do chrámov nepotrebuje... Pozdravujem pána Štefana Sečka a celú bandu ľudí, ktorý hľadajú zlo tam, kde nie je.

Vážte si dielo reštaurátorov, vážte si dielo medikov, vážte si rozum, ktorý vám Boh dal!

S úctou,
MAROSBARAN

Thursday, September 20, 2012

The most important thing in the world or R.I.P. dinosaurs


Hey people,
are u still alive? I decided to share my the most ultimate first essssay from HKU for Mr. Wim. The deal was - What is fashion and when fashion really began?
... don t know if he liked it or not so much... hope u will, althought it s kind of easy going "essay"... 
Don t eat old cheessseee...

Adios,
MAROSBARAN

The most important thing in the world or R.I.P. dinosaurs
(18.9.2012, Maroš Baran)

What is fashion , what is not fashion? What fashion wished to be and what wish to be fashion? And... does it really matter?
                Since we discovered that we are naked, if as Bible or old testaments do say, are right, there was a question if it was more fashionable to have a maple leaf or a leaf of abele... If something fits more, suits better,  looks better or it just better is. Also if it is just easier to get... as far running before dinosaurs was probably more sirious stuff than being fashionable... However, R.I.P. dinosaurs, welcome chickens and  overprized fashion.
                I believe that we can talk about fashion when the mankind really started to use their brain. Trying to gain better and better life, with living, housing, clothing... As Vivien said: „You have a much better life if you wear impressive clothes“ (1). Since using brain is not so painfull and expensive, why not to make life as great as possible?
                „Fashion is not something that exist only in clothes. Fashion is in the air. It has something to do with ideas, with the way in which we live, with what happens around us.“ (2)
                Fashion as an organism, which live in our mind, an animal, which has a visible roots but invisible and undescribable flowers. Everybody just feels the scent, that it really is and it really exists and it is strong, touching everybody, if he/she wants or not. Rooted in our minds or maybe in our hearts, if it is not the same thing of course, we do care, even some of us still try to pretend to be dinosaurs...
                As a beauty, with which fashion always work, can not be described universally, as everybody feels different. We got a sence what beauty is, but can we really be sure that our beauty is the real one? Probably not so much, but we can survive this unconscionability, sometimes very sweet one. Maybe that is the reason, why it is so attractive. There is nothing worse, than boredom... And being right in something contains always surtain sand seed of it if we want or not.
                We can only guess... nothing more.
                To have our own personal opinion.
                Our taste.
                Our story.
                Nothing more.
                Nothing less..
                „ A beautiful flower does not exist. There is only a moment when a flower looks beautiful.“ (3)

                What more than a moment we got? What more than a moment could fashion give us? Fragile, maybe naive, but sometimes independent, strong and even hungry for war.
                „...beauty is an ambiguous mix between life and death...“ (4)
                Trying to find our own path throught this battlefield, when roses have thorns and princesses are bold, sky is red and ocean reflects as a mirror, time, when nothing is sure... with these emotions in the heart , making it visual in clothes, that is fashion for me.
                „I have learned that I can destroy a dress beautifully.“ (9)
                Way of communication, way of expression, way of revelation and defeating the blindness. Not making everything clear, immortal or beautifull, but just trying to find a deep forest in which you can find a friend. Maybe lover, maybe liar. Does not matter. Just somebody who is alive with the brain willing to use it with a little sence for emotion.
                Connecting with the forest, we will reflect surroundings, filling the gap in the world.
                „Because the fashion is so indicative of the political and social climate in which we live, what we wear will always be a symptom of our enviroment.“ (5)
                Of course, everybody does fill the gap. However, how, that is what really matter. To find our own way of dealing with ordinary things remaking them into something magical with a sence of immortality, using in replacing the leaves, that is fashion, which matters. For me, at least.
                „Six months ago that didn t exist, now it does exist. Nobody ever walked the planet wearing this before.“ (6)
                It is a gift, which is extraordinary as a human being itself, to be able to make something, which did not exist before, anywhere in the entire world.  Somebody can do it better, somebody worse. But we try, that matters.
                „Designing is like a writing a book: the words come out fluidly but to put them in the right context is not always that easy.“ (10)
                Fashion is something which we included in our lives, because we decided not to be animals or to try to pretend not to be anymore as much as possible. Even there is also fashion for the animals, of course...
                Cover the body with something innovative, something full, something real, even it is artificial and fake, believing in it makes it real, at least for us, if the whole world, do not really care... I fit does, great, but as far as I know, does not really matter...
                „I am not really interested in fashion.“ (7)
                „Everything that needs an explanation or description is not worth it.“ (8)

1.       Claire Wilcox – Vivien Westwood, 2003, Vivien Westwood, p. 9
2.       Fashion Now, 2003, Coco Chanel, p. 266
3.       Fashion Now, 2003, Yohji Yamamoto, p.533
4.       Fashion Now, 2003, Ennio Capasa, p.92
5.       Fashion Now, 2003, Alexander McQueen, p.331
6.       Fashion Now, 2003,Vivien Westwood, p. ???
7.       Fashion Now, 2003, Hussein Chalayan, p.  110
8.       Fashion Now 2, 2005, Voltaire,  p. 151)
9.       Fashion Now 2, 2005, Atsuro Tayama, p. 102)
10.   Fashion Now 2, 2005, AF Vandevorst,  p.55)





Sunday, September 16, 2012

Mr. Ai


"So while in jail for 3 years, he could not paint of course, but he became a writer."
(Ai Weiwei about his father)

Van Gogh Museum


Van Gogh Museum, Amsterdam
10.9.2012

                In my first ever official visit in Amsterdam, Van Gogh Museum was the thing, not to be missed. Wandering the streets of the capital of Netherlands, with 2 maps, getting lost every 5 minutes, maybe after one hour I appeared in the front of the building, which contains the biggest collection of one of my artistic heroes in painting.
                Surroundings around the museum are absolutly beautifull... so much places to sit down and enjoy the existence in Amsterdam, just to sit next to the building of sunflower painter and think about the tragedy, which covered all his life, all his thoughts, all his paintings... Could he ever imagine, what his works start? What kind of influence his work will have hundred years later? How many artists, how many poets, how many people would he influence with his struggling life and tragic death? We will probably never know... all we can do is to wonder...
                With these big thoughts I entered the museum, about which I was so thrilled... I had huge expectations and as I found out... maybe huge should be just big and everything would be perfect...
                I was not so blown away... I am sorry, but I really have to tell that...
                The building is spectacular... but the collection... I found her very very weak... the museum do have maybe the biggest collection of van Goghs, but I am not so sure, if they have the best pieces, which exist...
                Huge wall just for one van Gogh selfportrait... the only, that exist, showing the artist with his brushes seemed weak and empty... I do understand the importance of that painting, but I did not get very good impression of the installation of that work...
                And I was not very lucky – one parth of the exhibition was closed... who knows, what pieces they are hidding there...
                However I was very happy to see his notorious painting of his room and his chair... both of them  I really adore... also skull with cigarette and two versions of sunflowers, which they show there. His japanesse paintings I find very interesting as well, because they are showing his delicacy and strength  of his painting.
                Surprising for me was, when I saw the painting, which museum consider to be his last work... I have never seen it, nowhere in any artbook... of course I did know his „official“ last work - “Wheat Field with Crows”, which I consider as an ultimate van Gogh painting.
                With what I was probably moved the most was surprisingly the photography of his grave. Resting in peace just next to his brother 's...
                I can not imagine how hard it must have been for Johanna van Gogh-Bonger to carry on van Gogh's legacy... but what she have done, what she has achieved is really something what deserves respect... the big one. I wish there were more people like she was...




Vincent van Gogh
( 30 March 1853 – 29 July 1890)


Johanna van Gogh-Bonger
(4 October 1862, Amsterdam – 2 September 1925, Amsterdam)


(location in Amsterdam)

(inside the museum)


"fake" last painting
THE last painting (99%)

with his brother Theo... forever








Friday, September 14, 2012

Jedna z najgeniálnejších malieb sveta, bok po boku aj po smrti a najslávnejší vojnový úkryt 14. 9. 2012


Elizabeth Siddal ani netušila akú službu ľudstvu robí, keď hodiny a hodiny trávila vo vani, pózujuc môjmu najorodovanejšiemu z preraffaelistov, ktorý niesol meno Sir John Everett Millais... Millais podkladal pod vaňu svietniky aby slečna Elizabeth neumrzla... raz sa však stalo, že maliar bol zanietený do svojej práce tak vášnivo a modelka bola tak zapozeraná do stropu, že svietniky dohoreli, voda vo vani sa rýchlo ochladila a chudera Elizabeth sa skoro rozbila na milión kúskov... ach, aké úžasné je mať v 21. storočí kohútik s teplou vodou, že?

Ofélia (1851–1852) je jedna z najgeniálnejších malieb, aká sa kedy na planéte Zem objavila... a teraz je súpčasťou veľkolepej výstavy, ktorú TATE Britain ponúka presne od včera. Za 14 paundov máte možnosť vidieť nemenej ako 140 diel a za niekoľko rokov vo väzení máte možnosť aj niektorú z malieb ukradnúť, postriekať sprejom alebo len zhodiť zo steny na zem...

...Dante Gabriel Rossetti, William Holman Hunt and John Everett Millais sú len zlomkom, ktorý by sa pri takomto čine prevracali v hrobe...

Kiežby som mal čas a peniaze utiecť do Londýna a napísať vám o výstave "z prvej ruky"... sedím však v Utrechte na svojej hnedej stoličke, za sebou mám Francúza a napravo Fína a pred sebou množiace sa písmenka...píšem vám teda len zo svojho číreho nadšenia a snáď niektorí z vás čoskoro do Londýna aj zavítajú a pochopia, prečo som taký vyradostený...

Ofélia je ultimate maľba, ktorá ma maximálnu technickú zručnosť skĺbenú s vnútornou silou maľby, esenciou či dušou, nazvite si to ako chcete... patetickosť a bravúra sú na nej skĺbene tak geniálne, že nejeden maliar pri pohľade naň hodil svoj štetec o zem a stal sa predavačom na trhu alebo televíznym moderátorom... dokázal by som vám o nej písať aj hodiny, ale chcem sa dostať aj k iným veciam, tentoraz "z prvej ruky".



Už je to nejaké to storočie, čo sa mi do rúk dostala kniha s názvom Denník Anny Frankovej... slzydoočítlačúci príbeh 8mich ľudí, skrývajúci sa pred 2. svetovou vojnou pozná snáď každý... sila malého dievčatka, ktoré malo dušu, dievčatko, ktoré ukázalo dušu ostatným...

"Viem, čo chcem, mám ciele, mám názory, vieru a lásku". (A.F. 11.4.1944)

Knihu som prečítal pred rokmi... keď som pár dni dozadu išiel do Amsterdamu, absolútne som si neuvedomil, kam to vlastne idem... predstavte si aké prekvapenie to bolo, keď som sa po niekoľkohodinovom blúdení s dvoma mapami v rukách ocitol pred tmavým blokom s nápisom "Anne Frank House"... ani som si neuvedomil, ako som tukal svoj pinkód, keď som platil vstupné (9€). Úplne ma to vtiahlo dnu...

Bol som už na nespočetnom množstve výstav a múzeí... nepamätám si však, či som si v niektorom z nich prečítal naozaj všetko, čo bolo na nípisoch na stenách, či kedy som si pozrel absolútne všetky videá, ktoré výstava ponúkala... Dom Anny Frankovej je však miesto, ktoré ak odignorujete, musíte byť pekne bezcitné ++++++.

Múzeum, založené presne na tom istom mieste, kde sa rodina schovávala v rokoch 1942-1944. Je ukážkovým príkladom toho, akú silu ma miesto, ktoré ma za sebou niečo "fyzické"... cez moderný vchod sa plynulo vchádza do úkrytu. Prechádzate miestnosťami plnými citátmi z Anninho denníka, či článkami opisujúcimi politické rozpoloženie krajiny... na začiatku sa možno trochu cítite aj trochu znudene, že to všetko ste si mohli predsa vygoogliť doma a nemuseli ste nikam chodiť... áno, priznám sa, že mi to napadlo... tento pocit však pominie v momente, keď sa ocitnete zoči voči knižnici (pôvodná), ktorá skrývala vchod do zadnej časti domu, kde sa Anna s rodinou ukrývala...

Je to naozaj skutočné, poviete si a potom už len kráčate v dave, v tichu aké je asi len na cintorínoch... ticho. To je asi pocit, ktoré je tam cítiť najviac...

"Musíme šepkať a byť cez deň potichu, inak nás začujú ľudia zo skladu." (A.F. 11.júl 1942)

Tma... a tieseň...

"Počas dňa nesmú byť záclony vôbec odhrnuté, ani o milimeter." (Anna Franková, 28.November 1942)

Prechádzate sa po prázdnymi miestnosťami a nemôžete uveriť, že je to naozaj realita... málokedy si vážime pohľad z okna, málokedy si uvedomíme krásu vánku, či pôžitok len tak ísť von... modrú oblohu...

Miestnosti sú prázdne, lebo ich pôvodný nábytok bol skonfiškovaný... keď sa Otto Frank, jediný z rodiny, ktorý vojnu prežil vrátil, rozhodol sa ponechať miestnosti prázdne na znak toho, že to čo vojna ľuďom vzala nemôže byť nikdy navrátené späť...

 Aký to musel byť pocit, keď otec dostane do rúk denníky svojej mŕtvej dcéry... sám Otto netušil, akého veľkého ducha mala jeho dcéra a v jednom z videí sám priznáva, že "rodičia sú často tými, čo poznajú svoje deti najmenej"...

Keď niekam idem na výstavu, do múzea alebo jednoducho niekam, je pre mňa dôležité, aby TO za sebou niečo malo... aby to bolo skutočné, ľudské, aby tam bol prítomný ľudský smrad. Aby to bolo reálne a nie len artpiecom... aby to dýchalo, aj keď je to už roky mŕtve...

Pri pohľade do povaly smerom von oknom, cez ktoré sa celé dva roky pozerala Anna, ako na svoj jediný kúsok modrej oblohy, či pri pohľade na pôvodný Annin denník, nainšalovaný ako sväty breviár v múzeu, či pri pohľade na zbierku obrázkov, ktorými si Anna ozdobila stenu svojej izby, v ktorej nechýval Leonardov autoportrét, či filmové hviezdy, som pocit ľudskosti na fyzickom mieste naozaj mal.

Po múzeu Anny Frankovej sa budete na svet dívať inak a už nikdy vás len tak niečo nezaujme, budete naozaj veriť vo veľkosť ľudského ducha, nech sa už skrýva v tele malého dievčatka, drzom cyklistovi, či v bezzubej babke... uvedomíte si, že tu nie ste len tak a odítete do ďalšieho  života s pokorou a vierou v to, že nič také ako vojna sa už nikdy nestane skutočnosťou.

A keď budete vonku... sadnete si v parku do trávy, otrčíte hlavu dohora...

... a budete vďační, že vidíte modrú oblohu po ktorej sa prevaľujú biele oblaky, cez ktoré sa prediera slnko. Po chvíli vstanete, zamierite do najbližšieho obchodu, kúpite zápisnik a darujete ho svojmu dieťaťu v deň 13stich narodenín.

MAROSBARAN

PS: o van Goghovom múzeu nabudúce...







Elizabeth Siddal

Ofélia (1851–1852)














Anna Franková (1929 - 1941)

(pôvodný denník, ktorý Anna dostala na svoje 13ste narodeniny)


(prvé vydanie - 1947)


Thursday, September 13, 2012


EŠTE SOM SI NEODREZAL UCHO ALEBO PREČO PLASTOVÉ ELEKTRICKÉ DVERE V CHRÁMOCH 13.9.2012

Urcite prave nakupujete fixy a velke papiere aby ste si vytvorili svoje vlastne strajkovacie nastroje, ci uz pre seba alebo pre svojho najblizsieho pedagoga... ked ste sa rozhodli, ze potrebujete trochu pauzu, posediet si trochu v tichu a pripravit svoje hlasivky na zdrvujuci vykon, pekne sa usadte, ak ste tak neurobili uz pred 1.23 minutami a zahladte sa do prvych slov, ktore vam pisem z krajiny drevakov, tulipanov a zelenej farby, ktora v sebe ukryva caro M.

Byvam v Utrechte, je to take mestecko, mesto, nwm ako to nazvat inak blizko pri Amsterdame. Je male, ale pre cloveka, ktoreho orientacne schopnosti su asi na urovni 2 rocneho decka alebo hupacieho konika je idealne. A idealne je aj kvoli tomu, ze je tu dost dobra skola /HKU/, ktorej mam tu cest, navstevovat ju. Erasmus je super vec a kto ju nevyskusal, mal by mat na to dost dobry dovod... ak ste rodic, babka ci dedko, rozmyslajuci o tom, ci svojim ratolestiam dopriat stuijny pobyt, vezmite do ruky nieco ostre a tvrde a buchnite si tym o hlavu uz len preto, ze o tom pochybujete, ci erasmus alebo nerasmus...

Dost casto sa stava, ze sa clovek nedostane na ziadnu fancy skolu... ani vtedy netreba zufat ' ak co i len decko ide do inakhovoriacej krajiny ' uz len to, ze sa nauci nejaky iny jazyk a spozna international ludi zo vsadial zo sveta / musim sa pochvalit / ja ma Finsko, Portugalsko, TALIANSKO, Francuzko, Indiu, Spanielsko, CZ, Australiu, Cinu, Japonsko, Svedsko... a nwm vyzera to tak, ze okrem Chile a Mexika asi vsetko...

Je zaujimave ako inak ludia z inych kultur posobia a ako sa spravaju... vsimate si postupne aj to ako sa spravate vy a co preco robite tak ako robite.. neviem to velmi dobre opisat, ale jednoducho, ze sa vdaka nim naucite aj vela o sebe a to je niekedy dost uzitocne...

Nechcem pisat ziaden cestopis... vzdy ma dost nudilo to ako boli napisane, tak budem len tak behat hore dole, pokial nebudem mat dalsiu hodinu...

Holandsko

... ako zacat... ked som sa tam chystal, moji kamarati sa hned pousmiali, ze "aaaaaaaa"... mysliac tym na svoje ohromne vedomosti z oblasti biologie a "aternativnej mediciny"... je to pravda... prvy zapach, co som v Holandsku dostal do nosa bola vona marihuanoveho spaleniska... ludia ale na pocudovania vyzeraju celkom duchapritomne a doteraz sa mi podarilo najst iba jednu postarsiu zenu, ktora nevedela po anglicky, ked som sa raz na bicykli stratil a nevedel som najst skolu... po anglicky tu vedia aj macky, ktore inak urcite beru nejake prasky, lebo su neprirodzene velke... B.C. by sa tu vyzivala...

Co sa tyka cien, ubyovanie, cestovne a alkohol v bare je ze uff... inak sa da prezit... je to dost sokujuce, ale aj tu najdete tie eurove obchodiky, ci 2,5l mlieka za 1,5e... ked porovnam platy na SVK a tuna a ceny potravin... vyzera to tak, ze mame v BA dolceganannadeluxeluxuryexclusive nechutne vysoke ceny, co sa jedla v supermarketoch tyka... alebo oni zase prilis nizke... vyberte si...

Ulicky Utrechtu miestami pripominaju Parizske zakutia, ktore som navstivil toho roku v maji... s jednym tretinkovym pivom a s international hordou to tu je neikedy dost romanticke... kanaly, ludia v lodkach, ludia bez lodiek, vtaciky, spinava voda, coffeeee shopy, skarede suveniry a jeden clovek doposial, ktory NAOZAJ mal obute drevaky...

Avsak nie je vsetko striebro co cerna...

Skoro ma hodilo o zem, ked som prisiel do kostola... vsade kde sa vo svete objavim, kostoly a chramy su THE THING, ktore musim hned skontorolovat ako su na tom... bol som zhrozeny... nic, nic a nic, len zopar skaredych tabulovych malieb a |nespadnite zo stoliciek| PLASTOVE DVERE ELEKTRICKE<<<< no verili by ste tomu?????

(prepáčte, že som písal bez interpunkcie, už som doma na svojom NB, takže už menej pravopisných chýb...)

... a v jednom kostole normaálne, že robili aj kávu...

Tie plastové dvere sú úplny des... nechápem ako to mohli dovoliť... pýtal soms a na to tunajčanov... vraj v Holandsku cirkevníci pomaly ale isto vymierajú a tak sa snažia nájsť pre kostoly iné účely... v jednom sú vraj urobené normálne, že apartmány... ešte som tam nebol... len kamarát vraj videl...

no... neskôr napíšem aj o iných anomáliach, čo som našeil v Holandsku... ale teraz ešte zopár slov o Amsterdame...

Bol som tam 10.9.2012 a nechcel som odtiaľ odísť, i keď Madrid to vo mne neporazilo...

Amsterdam je nádherný... fakt je... uličky, plné cyklistov, kanály plné lodiek so záhradkami na strechách a všade vo vzduchu duch svätej Marihuany...

... o Van Goghovom muzeu a Muzeu Anny Frankovej vam napisem nabuduce... ideme varit po francúzsky a potom mozno do kanalov na lodkach...

Kipbis

MAROSBARAN