Jesus ako atóm, ako zavaliť dieťa betónovým kvádrom alebo nikdy som na teba nezabudol 13.8.2012

Keď vám niekto po prečítaní vášho blogu popraje veľa duševného zdravia, zamyslíte sa nad sebou... keď vás však trápia oveľa dôležitejšie veci ako to, že nejaký pán nevie prehrýzť ako je možné, že môžem byť taký vyextázovaný z Batmana, pán, ktorý si myslí, že Batman je trápny a že "Catwoman aspoň evokuje fasa je+ačku... svet speje do záhuby vďaka Američanom, Batmanom, ,,umelcom,, a vypatlaným zvieratkém v ľudskej podobe, ktoré toto všetko žerú", máte jasno, čo za človeka vám to píše, prestanete to riešiť a pomyslíte si, že ak môže byť z Batmana vyextázovaný Ch. Nolan či Tim Burton, do čakárne na psychiatrickej liečebni si s týmito pánmi sadnete s veľkým potešením a ešte sa budete modliť aby lekár meškal a vy ste takto mohli so svojimi spolučakateľmi stráviť o čosi viac času ako je to bežné...

Tak asi toľko k úvodu... teraz o JCE - Young european art v Mirbachovom paláci.

Fajn.

Výstava ponúka asi všetky druhy umenia o aké by ste mohli mať  pri prehliadke výstavy záujem - od tradičnej maľby, fotografiu až k inštalácii či videu. Začína sa úplne dole, pokračuje hore a ešte dokonca aj tam hore do podkrovia navsúkali zopár vecí. Výstava je kolektívna, no nepôsobí ako zmätok, teda asoň nie na mňa.

Dosť milo ma prekvapilo, že sa tam nájde aj lept - grafické umenie teda snáď nebude tak mŕtve ako väčšina ľudí predveštievala... Greta Grendaité-Vosyliené predstavuje súbor grafík na tému Vojnové taktiky - jej dielo nie je wow z diaľky, ak chcete pochopiť o čo ide, doslova musíte nalepiť nos na sklo a pozrieť sa na problém "zblízka".

Koncept maľby Rodiona Petrova si možno tiež na prvý pohľad nevšimnete. Ja som chvíľu pozeral, že čo sa deje... Zmena značky nerieši problém galaxie, ale je vtipným genetickým modifikátorom celosvetovo známeho miesta zrodu hranoliek a x-burgerov.

 Źeriav som nepochopil... a nedá sa používať... dôvod existencie hojdačky s dvoma satelitmi by ste mi mohli niekto vysvetliť...

 Renata Vinckevičiute šila. Z brúsneho papiera... Pri pohľade na dokrčené a zničené sako sa mi hlavou prehnalo dosť veľa myšlienok o ťažkej práci robotníkov a celkovo o tom aké zložité to celé, asi celý život niekedy je... ako sa predierame jeden cez druhého "brúsiac" či "zraňujúc" tých okolo ja... ako človek, čo doteraz zranil dosť veľa ľudí, skôr by som si mal obliecť sako a gate zo žiletiek, keď tak nad tým rozmýšľam...

Algirdas a Remigijus Gataveckai predstavujú svoje 2 kresby v životnej veľkosti... ako antifotorealista som okolo prefrčal... viem však, že technická realizácia takého niečoho je big deal...

 Vyšívať na karosérie by mi fakt nenapadlo... no neviem, či som nejako z toho mimo... asi nie.

 4 minúty ticha však majú svoju hĺbku a možno aj poetiku... Mám rád tiché umenia...Lorinc Borsos pracuje s tým, že človek čaká, že niečo bude... niekedy však nie je nič... len repríza... znovu a znovu...

Tamás Dezso  vystavuje dosť znepokojivé fotografie... u mňa v kategórii ugly beauty... Zachytávajú svet taký ako je... aj keď nie ideálny, je v ňom nádej a slabo pulzujúci život. Ani neviem prečo, ale steeal me item...

No smrť nie je vždy výhrou čo sa týka výberu témy... plachtu s akými si rukami, čo čosi ohýba... smrť takto určite nevidím... smrť je pre mňa niečo oveľa hlbšie ako to, čím je pre Kena Sortaisa. 

Maľba, ktorá ma dostala má názov "12-ročný Ježiš v chráme". Je to dielo  Matúša Lányia. Ma extrémne jednoduchý koncept, no viem si predstaviť celú sériu takýchto atomálnych Jesusov... Spojenie Ježisa s atomálnou štruktúrou mi fakt dáva zmysel... vyjadrujte to, o čom kresťanstvo samo je... možno život samotný, dovolím si tvrdiť... je to však na pocitovej úrovni, preto to na niekoho vôbec nemusí pôsobiť a maľbu by statočne vedel aj otriekať o hlavu svojmu učiteľovi fyziky zo základnej školy... thumbs up!

Hranice podvedomia od Marie Palomeras Cros je u mňa na hranici... neviem, či je to najivné a lacné alebo hĺboké a dôležité... Vec, akú urobila vídavame vo filmoch už od útleho detstva... no až teraz sa mnohým z nás naskýta prležitosť fyzickú vec konečne vlastnoručne ukradnúť...

Luca Spreafico  tam má 5 ilustrácií/malieb/vecí, ktoré akoby od nás od Kállayovcov vypadli... s troškou Tima Burtona.

V klietke... akože... pffff.

A hore je pár inštalácií/sôch.

Absolútne ma uchvátila vec od Dariusa Šidlauskasa - detská postieľka privalená obrovským kusom betónu, obohnaná  mriežkou proti vypadnutiu dieťaťa, ktoré ak tam je, je asi už dávno mŕtve... presne viem do akej kategórie táto vec patrí... neskladná veľká vec, bez praktického využitia no s obrovskou hĺbkou a morbídnou poetikou... steal me item.

Niekedy odchádzate z výstavy s tým, že si pamätáte len jednu jedinú vec. Ostatné si pamätáte len vďaka tomu, že ste si priplatili 1€ a všetko si to tam nafotili... tak je to asi aj v živote... niekoho si pamätáme celý život aj keď  zabudnúť chcete...
Nikdy som na teba nezabudol. Každý deň...

MAROSBARAN

Batman vládne svetu alebo galéria Medium a jej alkoholická supertlupa 11.8.2012

Po minulom depresívnom článku o tom, prečo v mojom živote nastal moment "ako chudera Snehulienka v desivom lese" som sa do nového dňa zobudil s odhodlaním, že aj keď mám zlepené oči, potrebujem na záchod a že by to chcelo sprchu, rýchlo napíšem o výstave, ktorú som navštívil už asi pred týždňom, no nejako si na ňu nenašiel čas, čo sa týka vás pravdákov...

Neviem či ste si to všimli aj vy, ale posledné dni, keď človek ide MHD či svojím Mercedez Benz Triedy XYZ po BA, na väčšine citylightov, bilboardov a tých takých stĺpov, kde sa lepia plagáty, sa vyskytujú 3 postavy - Batman, Bane a biedny Spiderman. Vyzerá to tak, že koniec sveta sa fakt blíži, morálka našej civilizácie je skazená ako nikdy i keď časy, keď sme mali na námestiach gilotíny už pominuli a jediné, čo nás môže zacrániť je ísť do kina a slintať nad jedným z hrdinov, ktorí spasia našu kriminálnu spoločnosť...

Ja som sa tak veľmi necítil, Spidermana som statočne ignoroval, no ako nadšený fanúšik všetkého, čo sa týka Batmana, ešte na konci Júla som si so svojou Catwoman, plný očakávania, sadol v Auparku v kine a čakal, či ma niekto odstrelí zľava alebo sprava... Nakoniec to prišlo spredu, no ani nie tak nejakou guľkou, meteoritom, či šípoms pierkami na chvoste ale genialitou, ktorá sa predomnou na filmovom plátne odohrávala...

...plakal som... trochu.

Hans Zimmer, Mr. Nolan a MR. Bale... complete adoration... a ja som z Dark Knight Rises vyextázovaný ešte doteraz, čakajúc na odpoveď z kina, či mi nemôžu dať aspoň jeden plagát, keď skončí propaganda filmu, aby som si ho vylepil na stenu a nainštaloval okolo neho malý improvizovaný oltárik so sviečkami...

Viete si teda predstaviť moje prekvapenie, keď osm sa ocitol v galérii Medium na Hviezdoslavovom námesti, hneď vedľa vchodu, kde si my, VŠVU-ľudia ohrýzame prsty pred každou skúškou, v nevedomí života takého priemerného medika...

 CREATIVE UNIT je výstava na ktorej som sa dosť zabavil... načasovanie výstavy je viac ako dobré, teda aspoň čo sa týka mňa. Je vtipná, svieža, letná, "len tak" výstava, na ktorú zbehnete možno aj s cigaretkou v ruke, zasmejete sa, pobavíte a idete späť k svojmu plánu vykradnúť banku, dúfajúc, že BA City má ešte stále veľmi ďaleko od Gothamu...

Zišlo sa zopár ľudí, povedali si, že je fakt treba zachrániť planétu, obliekli si handry, ktoré našli v sekáči, sklade alebo si ich sami navrhli, natočili vtipné video ako Pyroman podáva horiaci alkohol neviemkomu, zatiaľčo ostatní sa "akože" bavia... propagačné video každého jedného zo superhrdinov typu "voľte číslo 158", vymysleli si (inak fakt) vtipné texty s popiskami, kto je kto a prečo začo... nafotili sa ožratí v meste, na strome s plyšovým hadom, s fotošopovým ohňom a tak a nakoniec sa rozhodli, že vonku je fakt strašne teplo aby vo svojich oblečkoch vyšli na ulicu, tak ich nechali nainštalované na stenách a odkráčali do svojich víl hore/dole bez... 

Na výstavu určite choďte keď máte zlý deň. Pravdepodobnosť, že vám zlepší náladu je 70% (odhad, mne zlepšila), i keď zase sa môže nájsť skupina ľudí, že "toto nie je umenie, prečo je to v galérii"... odpoveď znie - nie nie je, ale dalo by sa to považovať za performance/nwmčososebou asrt piece alebo možno projekt je dobré slovo... to sedí skoro na všetko...

 Uvidíte tam požiare na Slovensku ako neoficiílne portfólio, zamrzí vás, že Pyroman nedostal na svoju výstavu spred roka grant, prečítate si o Amorphe a jej blue story, vžijete sa do role P.B., ktorého najväčšou superschopnosťou je, že vie prežiť v súčasnom svete, budete mať možnosť prezliecť sa za Kravu alebo na ňu aspoň získať kontakt a tým podporiť Slovak Fashion Story, pochopíte, čo vás to minule v Petržalke či v Paríži omráčilo a zistíte, že aj v dnešnom svete je možné byť porazený rehoľnou sestrou.

...a keby ste mali málo, nasaďte si slúchadla a ignorujte celý svet, tak ako to hlása P.B. 

Idem sa ja ostriekať vodou, s pozdravom

MAROSBARAN

PS: zaspal som.

Skoro som si zbieral zuby po zemi z tej facky v Dome umenia 9.8.2012

Keď vám na izbe smrdí váš opitý spolubývajúci a vám sa nechce ešte spať, lebo ste si duchaprítomne dali k súmraku zopár káv, lebo vám z nevysvetliteľných dôvodov strašne chutí, aj keď bola hriešne lacná, rozhodonete sa oprášiť svoj noblesný osvietenecký blog o umení a napíšete zas a znova, načo ste,čo sa týka umenia, vo vašej milovanej BA-city natrafili...

Pravda je taká, že mi materiál z výstav, ktoré som posledné dni navštívil pekne spinal v NB už niekoľko dní, no z istých dôvodov, ktoré, verte mi, že nechcete poznať, mi ďalší letopis Narnie bránili spísať...

Neviem... proste oničom...

... asi taký mám z toho všetkého pocit... je síce pravda, že na tom posledné dni nie som veľmi dobre  a tak nečudo, že sa neidem pokockovať z nejakých "umení", ktoré majú štítok "umenie" len preto, lebo sa nachádzajú v galérii, ale neviem... proste nič moc.

XXI. Salón v Dome umenia...
... fakt neviem (už som asi prekročil únosný počet použitia slova "neviem")... keby som napísal, čo a ako, dostal by sa na svet jeden z mojich najvulgárnejších článkov vôbec... Keďže ešte nie som šťastným majiteľom protiatómoveho bunkra, bude celkom zmysluplné, ak pomlčím, preložím si ruky a začnem sa upokojovať tým, že svet je predsa veľký a že si tu všetci máme právo robiť to čo chceme a to čomu sami veríme, pokiaľ neohrozujeme existenciu druhých ľudí a to, koľko ľudí naša tvorba osloví, necháme na svetlú budúcnosť ovenčenú dlhoočakávaným stretnutím sa s mimozemskou civilizáciou, ktorá nás konečne chytí za ramená a poriadne nami potrasie, že "omg, uvedomte sa, pozemšťania!"

Nevravím, že sa tam nemáte ísť pozrieť... práve naopak, viem si predstaviť skupinu civilizácie, ktorej sa dotýčné veci môžu pozdávať a  možno budú ochotní aj niečo odtiaľ odkúpiť, či nebodaj ukradnúť ( čo inak myslím, že nie je až tak sci-fi nápad)... no čisto subjektívne, čo sa týka mňa - jedna z najhorších výstav, aké si tam kedy pamätám... a je síce pravda, že moja pamäť síce nesiaha k 1956, ale predsa...

... neviem, môžem sa premáhať ako chcem, ale mňa veľmi opreté hrable, spermia derúca sa k vajíčku s názvom, že Zrod, či také niečo,  žlté fľaky na žltom obraze, maľba zápalkovej krabičky alla "pome-vykradnúť-Warhola", či vtipný polystyrén s kresťanskou tématikou fakt neoslovuje... ak vás hej, nech sa páči, obhrabkávajte si svoje políčko... ja mám svoje a je radikálne iné ako to, čo momentálne v Dome umenia doslova "kvitne".

Ja neviem, ale to si tí ľudia absolútne neuvedomujú to, že je tá výstava strašný bordel typu kôň-plastové okná-meteorit? Alebo to akože má byť tak "rôznorodé" náročky? Asi má... veď je to "salón"... no dobre no...

Neviem (zase)... na svete je tak strašne veľa geniálnych vecí... ja som 99% dní celých svojich dlhočižných 22 rokov vyextázovaný 16 hodín denne, fakt neklamem... čo všetko každým dňom obajvujem... maľbu, filmy, hudbu, divadlo, mestá, ľudí, paradoxných spolubývajúcich... doslova revem ako malé decko z niektorých ultimate piece of art-ov, idem sa roztrhať z toho, že aj ja chcem taký ultimate art urobiť a že hneď po ňom ma môžu odviesť do krematória a všetko bude dobré, ako vraví Rowlingová... a potom v takom nadržanom stave idem do Domu umenia a zbieram si po zemi zuby z tej facky, čo utŕžim rovno pri vchode... prechádzam sa zdesene temer ako chudera Snehulienka desivým lesom a je mi do plaču, keď vidím, čo doma máme...

A nemôžem si odpustiť... za úplne ultimate fail považujem, keď si niekto na svoje "piece" dá pečiatku ala obecný úrad... už tam chýbala len veľkosť topánky, či podprsenky... choďte tam, uvidíte a pochopíte... teda možno nie, ako ja...

Všetko ale stratené nie je, i keď sa koniec sveta a môj odchod z územia Slovenskej republiky závratne blíži... v BA sú momentálne aj iné výstavy... o nich až nabudúce... o 5 hodín vstávam...

Adios... MAROSBARAN

PS: I miss my Spanish people...