Keď vám na izbe smrdí váš opitý spolubývajúci a vám sa nechce ešte spať, lebo ste si duchaprítomne dali k súmraku zopár káv, lebo vám z nevysvetliteľných dôvodov strašne chutí, aj keď bola hriešne lacná, rozhodonete sa oprášiť svoj noblesný osvietenecký blog o umení a napíšete zas a znova, načo ste,čo sa týka umenia, vo vašej milovanej BA-city natrafili...
Pravda je taká, že mi materiál z výstav, ktoré som posledné dni navštívil pekne spinal v NB už niekoľko dní, no z istých dôvodov, ktoré, verte mi, že nechcete poznať, mi ďalší letopis Narnie bránili spísať...
Neviem... proste oničom...
... asi taký mám z toho všetkého pocit... je síce pravda, že na tom posledné dni nie som veľmi dobre a tak nečudo, že sa neidem pokockovať z nejakých "umení", ktoré majú štítok "umenie" len preto, lebo sa nachádzajú v galérii, ale neviem... proste nič moc.
XXI. Salón v Dome umenia...
... fakt neviem (už som asi prekročil únosný počet použitia slova "neviem")... keby som napísal, čo a ako, dostal by sa na svet jeden z mojich najvulgárnejších článkov vôbec... Keďže ešte nie som šťastným majiteľom protiatómoveho bunkra, bude celkom zmysluplné, ak pomlčím, preložím si ruky a začnem sa upokojovať tým, že svet je predsa veľký a že si tu všetci máme právo robiť to čo chceme a to čomu sami veríme, pokiaľ neohrozujeme existenciu druhých ľudí a to, koľko ľudí naša tvorba osloví, necháme na svetlú budúcnosť ovenčenú dlhoočakávaným stretnutím sa s mimozemskou civilizáciou, ktorá nás konečne chytí za ramená a poriadne nami potrasie, že "omg, uvedomte sa, pozemšťania!"
Nevravím, že sa tam nemáte ísť pozrieť... práve naopak, viem si predstaviť skupinu civilizácie, ktorej sa dotýčné veci môžu pozdávať a možno budú ochotní aj niečo odtiaľ odkúpiť, či nebodaj ukradnúť ( čo inak myslím, že nie je až tak sci-fi nápad)... no čisto subjektívne, čo sa týka mňa - jedna z najhorších výstav, aké si tam kedy pamätám... a je síce pravda, že moja pamäť síce nesiaha k 1956, ale predsa...
... neviem, môžem sa premáhať ako chcem, ale mňa veľmi opreté hrable, spermia derúca sa k vajíčku s názvom, že Zrod, či také niečo, žlté fľaky na žltom obraze, maľba zápalkovej krabičky alla "pome-vykradnúť-Warhola", či vtipný polystyrén s kresťanskou tématikou fakt neoslovuje... ak vás hej, nech sa páči, obhrabkávajte si svoje políčko... ja mám svoje a je radikálne iné ako to, čo momentálne v Dome umenia doslova "kvitne".
Ja neviem, ale to si tí ľudia absolútne neuvedomujú to, že je tá výstava strašný bordel typu kôň-plastové okná-meteorit? Alebo to akože má byť tak "rôznorodé" náročky? Asi má... veď je to "salón"... no dobre no...
Neviem (zase)... na svete je tak strašne veľa geniálnych vecí... ja som 99% dní celých svojich dlhočižných 22 rokov vyextázovaný 16 hodín denne, fakt neklamem... čo všetko každým dňom obajvujem... maľbu, filmy, hudbu, divadlo, mestá, ľudí, paradoxných spolubývajúcich... doslova revem ako malé decko z niektorých ultimate piece of art-ov, idem sa roztrhať z toho, že aj ja chcem taký ultimate art urobiť a že hneď po ňom ma môžu odviesť do krematória a všetko bude dobré, ako vraví Rowlingová... a potom v takom nadržanom stave idem do Domu umenia a zbieram si po zemi zuby z tej facky, čo utŕžim rovno pri vchode... prechádzam sa zdesene temer ako chudera Snehulienka desivým lesom a je mi do plaču, keď vidím, čo doma máme...
A nemôžem si odpustiť... za úplne ultimate fail považujem, keď si niekto na svoje "piece" dá pečiatku ala obecný úrad... už tam chýbala len veľkosť topánky, či podprsenky... choďte tam, uvidíte a pochopíte... teda možno nie, ako ja...
Všetko ale stratené nie je, i keď sa koniec sveta a môj odchod z územia Slovenskej republiky závratne blíži... v BA sú momentálne aj iné výstavy... o nich až nabudúce... o 5 hodín vstávam...
Adios... MAROSBARAN
PS: I miss my Spanish people...
No comments:
Post a Comment