MAROSBARAN: March 2013

Včera sa v Hurbanových kasárňach v BA odovzdávali ceny súťaže Recyklátor (alebo pozliepaj, čo dom dal a vyhraj peniaze a dobrý pocit zo záchrany planéty). Slovenské centrum dizajnu ako matka ochrankyňa projektu.
_______________________________________________________________________________

"Spoločnosť Coca-Cola po prvýkrát použila fľaše, vyrobené čiastočne z recyklovaného materiálu, už v roku 1991. Dnes je až 65% jej plechoviek a fliaš recyklovaných a znovu naplnených. Na Slovensku sa na plnenie používajú preformy, ktoré obsahujú až 20% recyklovaného materiálu."
Takéto slová si môžete nájsť v tlačovej správe k súťaži Recyklátor. Vie to celkom potešiť, že aj keď napriek zdrvujúco blížiacej sa živelnej katastrofe, ktorú si spoluexistenciou na Zemi sami spôsobujeme, tu existujú súťaže, ktorým Gaia nie je až tak ľahostajná, ako možno obyčajným smrteľníkom, ktorí sa vo Výkladovom slovníku slovenského jazyka ešte stále nedostali po písmeno "R" a tak im je záhada recyklácie, stále záhadnou záhadou záhadna.
Keď sa pozriem do zrkadla a vidím tie kruhy pod očami, ktoré si tam už nejaké tie týždne na tvári pestujem, nie veľmi rozumiem, prečo tu sedím a píšem namiesto toho, žeby som spal, alebo aspoň robil "veci do školy"... asi predpokladám, že keď sa moje kruhy pod očami ešte viac prehĺbia až budem vyzerať ako istý druh bojového psa, možno ľudí prestane baviť pýtať sa ma stále dookola prekliatu otázku "Si v pohode?" Odpoveď všetkým fanúšikom a nefanúšikom a nezainteresovaným smečkárom - nie, nie som, ale to mi nič nebráni v tom, aby som napísal článok o výstave, kde som síce nič nevyhral ale vyhrali iné dobré veci (až na mnou nepochopiteľnú výnimku) a celkovo išlo o fajn akciu, kde sa rozdávali peniaze a jedlo študentom, čo je vždy v kategórii - "urob to a možno pôjdeš do neba - rob to každý deň a do neba pôjdeš", ako vraví jedno madagaskarské staroveké príslovie, krížene s anekdotou.

Takže - RECYKLÁTOR 2013

Ako obyčajne sa zdržím formalít - tie si viete vygugliť sami... poviem len, že išlo o fajn súťaž, ktorá nekládla medze v kreativite ľudí všetkých oddelení of fine artu po dizajn a s5. Nedávno Ministerstvom kultúry získané Hurbanove kasárne akciu zastrešovali. Fajn priestor, super na konci Obchodnej - čož znamená centrum jak sa dá, že "skoro hrad"... kiežby sa to podarilo prestavať na multifunkčné centrum, úpenlivo dúfame, že prevažne venujúce sa umeniu a dizajnu...
Trochu histórie a čísel:
"Hurbanove kasárne v centre Bratislavy sa využívali na vojenské účely od roku 1862. Objekt pozostáva z 10 000 štvorcových metrov kancelárskych priestorov, 3000 metrov štvorcových skladových priestorov, 500 metrov štvorcových garáží a 3000 štvorcových metrov parkovacích plôch. Ich prevádzkové náklady predstavovali v minulom roku 218-tisíc eur."

Súťaž, kde decká zo ZUŠ a decká z VŠ mohli posielať svoje bársake excesy, akokoľvek týkajuce sa recyklovanosti recyklovaného recyklmentu. Otázka recyklovania je veľmi horúca téma už niekoľko rokov a aj keď možno, že súťaže takéhoto typu nespasia svet, aspoň ako Cyril a Metod osvietia okolitý národ a poukážu cestu v tme, poukážu na problém, ktorý tu bol, je a bude a či už s tým niečo my urobíme alebo nie, ostane to len a len na nás alebo na našich domácich zvieratách.
Deti zo ZUŠ vyhrávali pitné režimy, vysokoškoláci €€€.

Prvé miesto v kategórii VŠ pre mňa paradoxne vyhrala grafická pneumatika. Múdro povedané "prienik automobilového priemyslu do sveta tradičných grafických techník s podtónom kopírovania roky rokúceho princípu techiky valcovej tlače na textil"... Tamás Pasztó - Textová pneumatika - Akadémia umení v Banskej Bystrici (Katedra Grafiky, vedenie - Mgr.art. Róbert Makar, ArtD.) Dosť nerozumiem, čo v tejto veci organizátori videli originálne a "nové", ale asi platí, že všetko už bolo vymyslené, lets copy! :) Nevadí... 500€ do Banskej Bystrice.

Druhé miesto získala už zaujímavejšia vec. Na prvý pohľad možno nie až tak lákavé drevo-lepidlové ekovankúše Natálie Hoosovej z VŠVU z Industrial Designu. Ekovankúše sú zlepeninou dreva a lepidla, objekty pohrávajúce sa s vnímaním hmotnosti a objemu. 400€ na VŠVU.

A tretie miesto, statočne a zaslúžene patrí Lene Rypákovej, ktorá vie, čo to je stiahnuť zviera z kože, preto sa rozhodla kou recyklovať a vytvoriť kolekciu odevov s názvom "Reborn" - ako symbol kompromisu medzi túžbou po luxuse a rešpektovaniu živého. Lenine odevy mali veľký úspech už na Zimnom prieskume VŠVU, na ktorom si ich "bez hanby" skúšala aj samotná hlava odevného dizajnu VŠVU, pani docentka Júlia Sabová (interná informácia), u ktorej Lena Rypáková študuje na Mgr. stupni. Lenin dizajn je vždy ostrý, temný, citlivý a väčšinou nositeľný, no zároveň veľmi špecifický, "ready-to-steal". 300€ na VŠVU Lenu podporia v ďalšej tvorbe a podľa moodboardu, čo jej visí v škole, sa máme všetci načo tešiť. :)

Okrem výhercov tam nájdete aj iné veľmi zaujímavé kúsky, ako Musculus et Corpus od Henriety Kurčíkovej (VŠVU), odev, ktorý z diaľky vyzerá ako mužské torzo stiahnuté z kože (ľudia z VŠVU sú kožu v poslednom čase dosť zaujatí...), pri pohľade zblízka si divák uvedomí, že ide o zväzky nití, prešpekulovane pozliepaných a zošitých tak, že slabšie vidiaci smrteľník niekedy naozj nevie, či ide o mäso alebo o nite. K odevu patria aj tri masky, vytvorené rovnaku technikou.
Odseknutá hlava novinového jednorožca sa v Hurbanových kasárňach týči sťaby "Last unicorn". Ide o prácu Jaroslavy Karnokovej (VŠVU), ktorú pre jej morbídny čin od včera nenávidia všetky deti do 4,5 roka.
Nejaké svietidlá, brošne a poháre, halda PET-nádob, bársako pokombinovaných...
A prispel som troškou aj ja - svojou trojicou šperkov zostrojených z reťazí motorovej píly. Otec, keď mi ich dával asi pred rokom, u nás ďaleko na východe asi veľmi netušil, čo to s nimi preboha chcem robiť... ani ja som to najprv nevedel, ale potom som sa nechal inšpirovať poetikou filmu Texaský masaker motorovou pílou (3D verzia vyšla minulého roka a je celkom krvavá) a vznikla séria šperkov, kde si tak povediac dáte "chainsaw on skin" - áno... aj ja mám čo to dočinenia s kožou. Vystavená je jedna z troch verzií, inak veľmi bezpečného, najmä v MHD, šperku. Maroš Baran - Chainsaw Bracelet 2011

Tak ak máte pocit, že o recyklovaní a jeho podobách chcete vedieť viac, máte na to nasledujúce 3 dni. Hor sa na RECYKLÁTORA!

s podviečkovými kruhmi pozdravuje
MAROSBARAN
___________________________________________________________________________________
Miesto: Výstavný a informačný bod SCD Satelit, Hurbanove kasárne, Kollárovo nám.10, Bratislava.
Trvanie: 20. marec – 24. marec 2013.
Otváracie hodiny: 13:00 – 18:00, okrem pondelka. Viac informácií o súťaži alebo jej výsledkoch nájdete na stránke www.urobsirecyklatora.sk

Slovenská výtvarná únia sa premenila na scénu z Fantaghiro 4. Chýbajú síce sklenené poháre, namiesto zmenšenín zámkov sú tam scény z divadiel a Dakren chýba tiež, no choďte, oplatí sa.
__________________________________________________________________________________

Absolvent strednej umelecko-priemyselnej školy, Divadelnej fakulty VŠMU, scénograf divadla A.Bagara v Nitre, 40 divadelných projektov, spolupráca s STV a SNG, Národným divadlom v Prahe, japonskou umeleckou agentúrou NASA, Art Design Atelier 1, EXPO Lisabon, Ostrava, Košice a dnes statočne žije v Bratislave.

Milan Ferenčík (2.1.1953, BA)

Priestory Slovenskej výtvarnej únie sa zaplnili divadelným vizuálom v 2D forme a vo forme 3D. Plagáty k predstaveniam, zaujímavé príklady pracovania s priestorom a svetlom, veľkolepé scény a modely scén, všetko vo veľmi slušnej inštalácií. Preplnenej ale aj tak prehľadnej.

Kto sa zaujímate o divadelný svet a scénografiu, výstavu by ste nemali odignorovať. Zahŕňa asi 25 modelov, ready-to-steal, ktoré je lepšie vidieť ako o nich písať.

Deti Titanicu, Netopier, Maškarný bál, Luisa Miller, Carmen, Tosca, Aida, Svätopluk, Hubička, Mefistofeles (!), Rusalka (!), Eugen Onegin, Vzkriesenie, Únos zo Serailu(!), Perikles, Kráľ Tyrský, Zimná Rozprávka, Krútňava (!) a možno ešte niečo, načo som zabudol.

Zaujíma ma, koľko z týchto predstavení ste videli naživo v divadle? :)
Posledných (7-1) dní.

krásnu modrú nedeľu praje,
MAROSBARAN