_________________________________________________________________________________
V Leopold Museu nájdete nahých chlapov od 18. storočia až po súčasnosť a 50 geniálnych príkladov japonskej tradičnej maľby tušom a kaligrafie z kolekcie Genzo Hattoni. Nahí chlapi až tak kontroverzní ako sa na pohľad vďaka G+P plagátu zdá byť nie sú a japonské umenie je ako japonské umenie. Stále rovnaké, no vždy očarujúce. _________________________________________________________________________________
Mal by som byť na otvorení výstavy, inak povedané na vernisáži, Kataríny Macurovej v T-Gallery, no keďže mám vo svojom krátkom živote ďalší asociálny deň, radšej som si opral oblečenie, poumýval dlážku a sadol si za počítač, že napíšem ďalší zo svojich voľnokunstmyšlienkovohistorických blogov o výstavách, tentoraz znovu vo Viedni, dúfajúc v to, že sa medzi čitateľmi nájdu nejakí jedinci s aspoň minimálnym kunsthistorickým ja, niekde hlboko v sebe, skryté ako Červená Čiapočka v žalúdku Vlka Karkulkovského (lat. Canis Carcululis) alebo aspoň nejakých ľudí, ktorí majú v nasledujúcich dňoch cestu do Viedne a majú nejakú tú hodinku dve nazvyš, ktorú pevne verím, že investujú do umeleckovedných okamihov svojho života.
NUDE MEN (Naháči)
(19.10. 2012 – 04. 3. 2013)
Nevedel som presne, čo očakávať v budove,vlastniacej najväčšiu kolekciu diel E. Schieleho na svete, v Leopold Museum, keď som pozeral na troch "polonahých" futbalistov na plagáte od francúzskej dvojice Pierre et Gilles ale teraz, už neviem koľko dní po návšteve múzea vám môžem s potešením referovať, že ide o naozaj zaujímavú výstavu, ktorá na prekvapenie vôbec nie je nijako extrémne obscénna, ako sa na prvý pohľad zdá.
Výstava mauje tému mužskej nahoty od roku 1800 až po súčasnosť. A je ako, momentálna výstava KRV v SNG, naozaj transhistorickým projektom, bohatým na mená, štýly, prejavy, zobrazenia, vyjadrenia a v neposlednom rade aj veľkosť... umeleckých diel.
Oficiálny text z výstavy vraví, že Hobbitov sa nachádza v roku 1800, no Albrecht Durer, ako taká čierna ovca rodiny, svojou existenciou v okolí roku 1528 šarmantne rozbíja pravdivosť tvrdenia, ktoré si nájdete na webe LM. "Štyri knihy o ľudkých proporciách" je zbytočnosťou v očiach väčšiny ľudí, no ľudia zainteresovaní do postavy severskej alternatívy Leonarda daVinci vedia, že ide o veľmi raritný kúsok. Umelcová posadnutosť po proporciách a tajomstvách v nich ukrytých - fyzický dôkaz, týchto spisov nájdete práve na tejto výstave a aj keď je to možno nie až tak vábivý pohľad ako na väčšinu malieb, vedzte, že ide o dôležitú publikáciu (vydanú vďaka úsiliu Durerovej manželky Agnes a jeho priateľa Willibalda Pirckheimera) o konštrukci ľudského tela, na základe Vitruviových a vlastných pozorovaní dvoch stoviek dobových ľudí.
Mužská nahota bola v spoločnosti veľakrát kamoňom úrazu ctnosti a cudnosti verejného publika. Vtipne to ilustruje dvojica plagátov od Gustava Klimta. V roku 1898 (prvá výstavy secesie vo Viedni) bolo kameňom úrazu práve pohlavné náčinie, chudáka nahého Thésea. Klimt musel na povel pobúrených Viedenčanov urobiť druhú "cudnú" verziu plagátu. Obe verzie, dnes, bok po boku, nainštalované v štýle "nájdi 5 rozdielov".
Na väčšine výstav vždy nájdem nejaké nové mená, ktoré mi až tak veľa nevravia... Na tejto to bol Wiliam Adolphe Bouguereau (1825-1905), ktorého sláva je dnes zatienená existenciou impresionistov, ktorých osobne až tak veľmi v obľube nemám. Akademik ponúka veľmi "williamblake" maľbu s názvom "Rovnosť pred smrťou" (1848). Poetická alegória smrti, ktorej silu neodhadnete, keď si obraz vyguglite. Prekvapivý je naživo, vo svojej takmer životnej veľkosti.
Egon Schiele je na výstave reprezentovaný niekoľkými autoportrétmi. Ultimate dielom je však jeho "Sediaca mužská postava" (1910), maľba dokončená 8 rokov pred umelcovou smrťou je podľa mňa jedna z najgeniálnejších mužských aktov na svete. Grafickosť a morbídnosť, špecifickosť spracovania a schieleovská zmyselná linka predstavuje autoportrét, akoby uväznený v bielom mraku s ostrým okrajmi, uzatvárajúcimi telo do svojej hmoty. Odhaľujúci a zahaľujúci sa zároveň. Cudný a pritom nechutne vulgárny. Špecifickosť, ktorá sa dá nájsť iba u Egona, umelca zomierajúceho na španielsku chrípku v rovnakom roku ako Gustav Klimt, vo svojich 28 rokoch ako Edith Minturn Sedgwick, infamous priateľka Andyho Warhola, ktorá tiež nedopadla veľmi šťastne...
Výstavou prejdete aj prácami dosť neznámeho Antona Kolinga či veľmi atypickým obrazom Edvarda Muncha - "Kúpajuci sa muži" (1915). Na rozdiel od väčšiny Munchových diel, dielo postráda ťažobu existencie, v ktrej zachytení je nórsky maliar jeden z najlepších. Je to akoby hravá verzia Muncha, čo je samo o sebe dosť šokujúce... A prejdete okolo ďalšieho spochybňovača official pokecu na webe o 1800 - drevoryt na papieri - "Muži v kúpeli" (1498) od už spomínaneho Durera.
Aj keď je genialita Egona Schieleho nespochybniteľná, ultimate itemom výstavy je pre mňa dielo Francisa Bacona. Maľba zachytávajuca mužské torzo zozadu, samotu, fyzickosť, ťažobu, existencionálnosť najvyššieho kalibru, maľba tak silná, až vám prebehne mráz po chrbte a pocitu menejcennosti lámete v zuboch svoje drahé štetce... neviete, či osoba do nehmotného umývadla dávi samotnú dušu alebo či sa len umýva. Vodná okov na ľavej nohe postavy však o žiadnom šťastnom konci nehovorí... "BEYOND TALET", ako káže otec Hirst... a ja len zhypnotizovane prikyvujem hlavou, veriac, že raz budem Bacona fyzicky vlastniť.
Maliarovu obrovskú retrospektívu môžete vidieť momentálne v Sydney (hlavný plagát výstavy nesie dielo, ktoré má vo vlastníctve Damien Hirst)
Päť dekád - výstava trvá, čistou náhodou, až do dňa mojich dvadsiatich3och narodenín a ak by ste mi niekto chceli z čistej lásky k umeniu darovať letenku tam a späť, môžem vás uistiť, že by vás čakal exkluzívny niekoľko stranový dojmologický text, pofŕkaný slzami šťastia a neopísateľnej adoration, ktorú k maliarovi pociťujem. Francis Bacon je asi jediný umelec, ku ktorého dielam sa na výstavách dokážem vrátiť cez celé muzeum aj 10x.
Na výstave nájdete aj rakciu na rozpínajucu sa monarchiu AIDS podanú umelcom Keithom Haringom. "Ignorancia - strach, Ticho - Smrť" (1989)
Všehochuť výstavy je podčiarknutá zaujímavým výberom Rubensovej maľby so svojou genialistickou barokovou technikou, vyšperkovanou odleskami zlatých a strieborných pohárov, vypĺňajucich takmer polovicu obrazu, v ktorom by ste sa mohli aj stratiť. Bravúrnosť diela nie je len v extrémnom realizme s barokovým podtónom ale aj živosťou, akou farby žiaria. Opitý Pan spí nebezpečne na tigrovi, tak ako nebezpečne v pozadí mladík zvádza dievča... ku hre na lutne, pochopiteľne... :)
Rubensové nádoby sú tak zmyselné ako ten najerotickejší akt v dejinách maliarstva, či už mužský alebo ženský, bezpohlavný, ako poháre a čaše.
A dole na prízemí teraz nájdete Krehkosť existencie (do 18.2.2013) - výstavu s príznačným názvom, 50 geniálnych príkladov japonskej tradičnej maľby tušom a kaligrafie z kolekcie Genzo Hattoni. Určite všetci poznáte svetoznámu "VLNU" - dielo génia Hokusaia (1760-1849) - "The Great Wave off Kanagawa, from series - 36 Views of Mount Fuji". Je prekvapivo maličká a nie až tak dobre nainštalovaná... dosť ľahko ju medzi tými drevorezmy prehliadnete, ak nebudete dávať pozor.
Na výstavu sa neodporúča s deťmi, pretože ukazuje aj zbierku official obscnénnych sexuálnych excesov starých Japoncov...
Grafické maľby tušom, zvieratá štyroma ťahmi, jednoduché s elegantnosťou, ktorú zplodilo jedine Japonsko. Či labute, či zlatý karas... kradol by som jedno za druhým. :)
Ale ultimate dielom bol skladací paravan znázorňujúci obilné pole. Zľava doprava, klasy dozrievajú, zelené klasy sa menia na zlaté, pri pohybe hlavou akoby v okamihu pred očami priamo dozrievali. Geniálna technická zručnosť a japonský smrad, ktorý obdivujem po všetky dni svojho života.
Obdivujte aj vy ;).
s piatkovým pozdravom
MAROSBARAN
supr, tak predsa bacon :) ano čítam teraz na blog sme :)mb
ReplyDelete