Skelet konceptuálneho dizajnu alebo kiežby sa nám Cvernovky namnožili ako v Eindhovene

Report z Dutch Design Weeku, publikovaný v časopise Inspire 04/2012

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

                Ulice boli zaplavené plagátmi, v škole o tom každý vravel a bolo to len 15€ od Utrechtu. Tak som tam išiel. Dutch Design Week, Eindhoven, 20. - 28. 10.2012.

                Už ako vytrčíte nohu zo stanice, nemáte šancu nevšimnúť si hordu banerov, vejúcu v príjemnom ďaždivom, často veternom a niekedy aj chladnom  holandskom počasí. Dutch Design Week je udalosť, o ktorej vie v Holandsku každá babička, čo sa sa zaujíma o nový dizajn varešiek, každý dedko, zaujímajúci sa o aerodynamickú sedačku a po krátkej čase, čo v Eindhovene strávite, smrkajúc si nos na stanici, vás napadne, že o tom musí vedieť aj každá mačka, čo sa túla ulicami. Mesto dýcha dizajnom. Sedem dní.

                Každoročne v druhý októbrový týždeň, týždňová výstava všetkého, čo i len malou častou súvisí so svetom dizajnu. Wikipédia vraví, že začiatku DDW siahajú šesť rokov dozadu a že ponúkajú priestor, kde dizajn, priemysel a biznis môžu komunikovať na „neutrálnej“ pôde. Či začal naozaj šesť rokov dozadu alebo nie, to neviem. Viem však, že priestor ponúkať ponúka. A to taký, aký môžeme ticho závidieť. Celé mesto, každá väčšia budova, fabrika, sklad alebo po slovensky „Cvernovka“ sa na týždeň zmenila na galériu či showroom, väčšinou dosť nechránený, kde ste mohli kadečo ukradnúť, čo pravdaže nik z návštevníkov neurobil, z úcty k dizajnérom a k svojmu vlastnému svedomiu.

                Keď som v prvej „fabrike“ našiel mapu mesta, s poľutovaním som sa pozrel na svoje topánky, že takúto túru, akú Holanďania nadšencovi dizajnu pripravili, určite nedajú naraz. 

                Na DDW sa predstavilo nespočetné množstvo dizajnérov, väčšinou z Holandska, no aj z celého sveta, načahujúc svoje chápadlá až do Tokia. Predstavila sa medzi inými aj Arnhem Fashion University, odkiaľ vyšla napríklad taká Iris van Harpen. Od ľudí v škole viem, že Arnhemáci sú podivné stvorenia – keď dizajnér „z vonku“ urobí prehliadku v blate, je to škanál a prepadák. Keď to však urobí niekto z Arnhemu, je to „umenie“ a súčasť „konceptu“, ktorú každý akceptuje s reakčným časom 1,2 sekundy. Love-hate relationship je vraj na škole bežný pocit, bez ktorého školu nemáte šancu dokončiť. Blato nebolo, no dizajnérske vychytávky boli. Neuveriteľne jednoduché, no zároveň bravúrne, ako niektorí ľudia „dobrý dizajn“ škatuľkujú.

                Keď ste si mysleli, že pri výrobe topánky sa musí zbytková koža odstrániť, ste na omyle. Dá sa použiť tak primitívne a efektne, že ak ste návrhár topánok, budete si trieskať hlavu o stôl, prečo ste na jednoduchý trik, ktorí Arnhemáci použili, neprišli vy.

                Iným stúpne sebavedomie, keď uvidí obscénne a nezmyselné šaty zhotovené z vložiek, či z bárbin. Keď nič, napadne vám aspoň, že tvorivý duch, buď vždy s nami a neopúšťaj nás.

                Spleť uličiek v špinavých  fabrikách alebo čisté, takmer nemocničné priestory priemyslených budov, výklady butikov, art-nápady ale aj vysoko použiteľné záležitosti, príjemné svojou inovatívnosťou. Všetko od módy, cez nábytok, produkt a späť k móde. Stovky fotiek, zopár videí a kilometre pred vami.

                Opisovať a chváliť, ale aj zatracovať by sa dalo dni a noci.  

                Návšteva Design Academy Eindhoven, údajne top dizajnérsku školu sveta ma obzvlášť prekvapila. Graduation show, ktorú ste tam mali za 5€ možnosť vzhliadnuť, som si prezrel celú, skoro dvakrát. Prekvapil ma jeden jazyk, akým škola fungovala – jazyk spočíval vo vzorci – „nápad-vec“. Bolo veľmi zaujímavé, uvedomiť si čistotu myšlienok, ktorú študenti prezentovali. Väčšina projektov bola založená na extrémne jednoduchej myšlienke, ktorá bola skúmaná z každej strany, z akej bolo možné, pri niektorých projektoch som mal pocit, že aj zo strán nemožných. Výsledok bol následne zmaterializovaný s mrazivou presnosťou a technickou dokonalosťou, akú doba a škola ponúka.

   Nešlo o konceptuálny dizajn. Išlo o skelet konceptuálneho dizajnu prevedený do reálneho sveta.

                Nemám rád, keď niekto príde z vonku a napíše o tom, aké je to „tam von“ všetko dokonalo usporiadané a ako je to doma všetko nanič. DDW ponúka platformu pre dizajnérov a nadšencov dizajnu. Ponúka priestor pre komunikáciu a styk reálneho sveta s často nereálnym arty-svetom. Ponúka excelentný dizajn, ktorý na Slovensku až tak hojne možno zatiaľ nemáme ale v priestoroch, aké doma máme a sú často nevyužité. Slovensko má veľa mladých mozgov a potenciálu, o ktorom ani sami nevieme. Som o tom presvedčený. 

                Už len dúfať, že Cvernovky sa nám v Bratislave rozmnožia a ich využitie bude prospešné ako pre dizajnérov, tak pre laikov a verejnosť, ktorá chcieť či nechcieť sa dizajnom, umením a kultúrou zaoberá každým rokom viac a viac. Ľudia chcú dobrý dizajn. A to je fajn.

 MAROSBARAN