The Hobbit, 103. 333 strán alebo kdekoľvek Tolkien je, usmieva sa. .. 13. 12. 2012

13. December 2012

Predpokladali, že po keď film zaplaví kiná,budú fúzy a brada opäť v móde… sedím čerstvo oholený v kuchyni, kaziac tento mýtus hľadajúc slová, ako najlepšie opísať čo som práve pred hodinou mal možnosť vidieť…

Sedeli sme na streche, pili random pivo a naplánovali sme s Timim, že v Utrechte pôjdeme hneď ako bude von. 12.12.2012 bol perfektný dátum pre uvedenie filmu, ktorý “matters” a byť Tolkienom, odpočívam naozaj v pokoji…

Rozhodnutie Petra Jacksona rozdeliť dej 310 stranovej (prvé vydanie) knihy na 3 samostatné filmy, čo činí 103.3 strany na jeden film,  môže vyzerať ako čisto otvorený marketingový ťah, snažiaci sa vyťažiť z úspechu Pána Prsteňov maximum a ešte o čosi viac, ale po zhliadnutí prvého dielu musím skonštatovať šialené odhalenie, že to vyzerá tak, že jeho majstrovské zaobchádzanie s literárnym dielom mu dáva plné privilégia a práva rozdeliť, nestrácajúc publikum, dej dokonca aj na 10 častí.

Je to sen každého spisovateľa, aby sa jeho diela ujal niekto tak talentovaný ako Peter Jackson. Tak citlivo, presvedčivo, inovatívne a novo poňať príbeh, prvýkrát publikovaný roku 1937, dokázať maximálne využiť všetky maximá najnovších technológií, urobiť action movie s vtipnými “vsuvkami”, ktoré nebudú pôsobiť hlúpo ani rozpačito…

Rozplývam sa teraz rozvalený na čiernom špinavom gauči, neschopný nájdenia vhodných slov na zdelenie svojho nadšenia…

Keď som bol na strednej, jedna z mojich najneobľúbenejších “aktivít” bol Hviezdoslavov Kubín… neviem recitovať a memorizovať sa nejaké básne… nemyslím, že tým osobne spasím svet… jedného roku som sa však rozhodol naučiť sa na Hviezdoslavov Kubín časť z vtedy pomerne neznámej knihy, Hobbit, knihy, čo som objavil ešte v našej maličkej knižnici v Zborove. Bolo to staré vydanie s červenými rubmi strán, s nijako extrémnymi ilustráciami, no s príbehom, ktorý prehováral ku mne na oveľa hlbšej úrovni ako o zvihnutie si zadku jedného domaseda… Naučil som sa naspamäť prvých asi 7-10 strán (?)… sám som bol prekvapený, ako ľahko to išlo… až neskôr som pochopil, že to bolo skladbou slov, akú Tolkien používal… Hviezdoslavov Kubín som našťastie nevyhral a tak som s “prednášaním” memorizovaných vecí mohol prestať a venovať sa ďalej “čítaniu”.

Sediac v kine, otváral som ústa od úžasu, že sú vo filme použité naozaj začiatočné vety z knihy, od slova do slova a bol som v úžase ako veľmi sa film dejovo priblížil ku knihe (okrem Radagasta, ten je trochu zkomičštený , možno až príliš… použitie vtáčieho trusu v rámci make upu…  myslím, že človek, čo prišiel s tým nápadom si naozaj zaslúži nejakú cenu… mimo knihy je aj to, že sa vezie ako Santa na saniach ťahaný hyperaktívnymi zajacami – Jacksonov úlet, ktorý je však vo filme veľmi na mieste… keď uvidíte, ako geniálne je jeho záprah spracovaný a ako to celé “funguje”, pochopíte).

Svetoznáma scéna – “Hádanky v tme” je zvládnutá nadgeniálne… Jackson použil pravé Tolkienove hádanky a k môjmu potešeniu nevynechal ani jeho “ostrovček” a ani Smeaglovu “loďku”. Technické prevedenie Smeagla je také, že budete plakať… od pocitu menejcennosti, ako málo pre tento svet znamenáte.

Je pre mňa extrémne vzrušujúce vidieť, keď niečo funguje… je pravda, že na filme robilo XYZ ľudí, stál XYZ+XYZx343€, no ako sa píše v starých knihách, modré oči, silikóny v hrudi a peniaze nie sú všetko. Peniaze dávajú možnosti, no keď nemáte talent a “gule” uchopiť, to, čo chcete, nebude vám stačiť ani celý Smaugov poklad a nikdy neurobíte žiaden dobrý film, žiadnu dobrú hudbu a dokonca ani žiadnu dobrú, i keď zas nie nejediteľnú večeru.

Skláňam sa pod zem, skrývam si chvost medzi nohy a zbožne vzhliadam k dielu, monštrózne obrovskému projektu, ktorý dokázal Peter Jackson a jeho grupa kumpánov uchopiť.

Scény sú zvládnuté naozaj geniálne (nechýba dokonca ani súboj skalných obrov, ktorý som si fakt nevedel predstaviť ako by mohol vyzerať na filmovom plátne), jedine útek od orkov pripadá až príliš “it s a kind of magic” that we survived… ale tak… movie… scéna, keď skupinu 13tich trpaslíkov, Bilba a Gandalfa zachránia orly… plakal som. Ultimate časť, v ktorej sa Bilbo rozhodne, že nechá Smeagla nažive – celý pilier, na ktorom stojí dej 60 rokov neskôr v trilógii Pána Prsteňov… nemám slov.

A potom len čakáte a netušíte, ako sa preboha dá tak rozpumpovaný dej nejako zmysluplne ukončiť, netušíte, len sa necháte unášať “paradise verziou” Nového Zélandu, priletí vtáčik a ten to ukončí tak, že poviete “och”, utriete si slzu a možno aj slinu z kútika úst a nemôžete uveriť tomu, že potrvá ďalších cca 356 dní, kým uvidíte ďalší diel.

Hobbit sa, čo sa týka príbehu, nedá porovnávať s Pánom Prsteňov. Oproti nemu je to “rozprávka”… ale po zhliadnutí “tobeworshiped” verzie od Petra Jacksona pochopíte, že sa rozprávky ujal niekto, kto dokázal posolstvo J.R.R. Tolkiena, jeho skrytú alegóriu, podať spôsobom, že fakt pochopíte niečo, čo ste dovtedy možno len tušili… uvedomíte si, že tam vonku je svet plný dobrodrúžstiev a pri troche šťastia aj vy nájdete svoje Žihadlo či nebodaj dokonca Prsteň.
… and that matters.

MAROSBARAN
PS: Rozprávka má hĺbku, ktorú väčšina ľudína prvý pohľad nepochopí… Alegóriu, ktorá vraví o nás všetkých, aj keď si ju málokto uvedomujeme… verím, že mnohých sa film The Hobbit: An Unexpected Journey dotkne na miestach, o ktorých ste ani netušili, že ich máte…

Golden rule, In vitro meat, animal torture and other hopes 12. 12. 12

12. December 2012

MAROSBARAN – Ӑ PAIN 2012
“At the moment when you decide to live, things around you start dying.”

(This is my research I made in “in vitro meat” and “animal torture”. I do not want to turn anyone to be vegetarian/vegan/v-whatever, cause I do not think it has a huge sence, killing plant for a food is just lower level of the same behavior as killing animal for a food. What matters is “”appreciation”" of everything u have, everything you have got and everything what have died for you.
…and then hopefully, there is maybe some bright future for us.)




Pain in humans is “an unpleasant sensory and emotional experience associated with actual or potential tissue damage, or described in terms of such damage.” (International Association for the Study of Pain)
Therefore, this concept is usually excluded in definitions of pain in animals.
…such as that provided by Zimmerman: “an aversive sensory experience caused by actual or potential injury that elicits protective motor and vegetative reactions, results in learned avoidance and may modify species-specific behaviour, including social behaviour.”
The idea that animals might not experience pain or suffering as humans do traces back at least to the 17th-century French philosopher, René Descartes, who argued that animals lack consciousness.

1. Meat is the flesh of animals used as food.
2. It is produced by killing the animal in question and cutting the desired flesh out of it.
3. These procedures are called slaughter and butchery, respectively.

According to Farm Animal Rights Movement, approximately 10 billion land animals are killed every year for food in the United States, and 58 billion are killed worldwide.
Approximately 58 billion land animals are killed every year for food worldwide.
(Farm Animal Rights Movement)

4. There is ongoing research into producing meat in vitro, that is, outside of animals.
In 1995 research into in vitro meat was approved by U.S. Food and Drug Administration (research originally arose out of experiments conducted by NASA, attempting to find improved forms of long-term food for astronauts in space. )
In 2000 the NSR/Touro Applied BioScience Research Consortium produced the first edible form of in vitro meat (goldfish cells grown to resemble fish fillets).
Since 2001 NASA has been conducting experiments producing in vitro meat from turkey cells.
In 2008, PETA offered a $1 million prize to the first company that brings lab-grown chicken meat to consumers.

5. As of 2012, 30 laboratories from around the world have announced they’re working on in vitro meat research.
No living organism ‘wants’ to die for another organism’s sustenance.
The golden rule states that “one should treat others as one would like others to treat oneself”.
In vitro meat
Some people follow vegetarian or vegan diets not because of moral concerns involving the production of meat and other animal products in general, but the treatment involving the raising and slaughter of animals
Animals are usually slaughtered by being first stunned and then exsanguinated (bled out). Death results from the one or the other procedure, depending on the methods employed. Stunning can be effected through asphyxiating the animals with carbon dioxide, shooting them with a gun or a captive bolt pistol, or shocking them with electric current. In most forms of ritual slaughter, stunning is not allowed.
A study by researchers at Oxford and the University of Amsterdam found that in vitro meat was “potentially … much more efficient and environmentally-friendly”, generating only 4% greenhouse gas emissions, reducing the energy needs of meat generation by up to 45%, and requiring only 2% of the land that the global meat/livestock industry does.
contrast to cattle farming; which is “responsible for 18% of greenhouse gases
causing more damage to the environment than the combined effects of the world’s transportation system.
Animal welfare groups are generally in favor of the production of in vitro meat because it does not have a nervous system and therefore cannot feel pain

The production of in vitro meat is currently very expensive—about US$1 million for a piece of beef weighing 250 grams (0.55 lb) —and it would take considerable investment to switch to large scale production. However, the In Vitro Meat Consortium has estimated that with improvements to current technology there could be considerable reductions in the cost of in vitro meat. They estimate that it could be produced for 3500€/tonne (US$5037/tonne), which is about twice the cost of unsubsidized conventional European chicken production.

Cruelty to animals, also called animal abuse or animal neglect, is the infliction of suffering or harm upon non-human animals, for purposes other than self-defense.

It usually encompasses inflicting harm for personal amusement or to fulfill zoosadistic impulses.
During childhood, serial killers could not retaliate towards those who caused them humiliation, so they chose animals because they [animals] were viewed as weak and vulnerable.

MAROSBARAN

Kto do teba kameňom, ty do neho Tv-programom, o geneticky modifikovaných zvieratkách alebo krátky, smutný a sex-drogy-rokenrol život TV-tyranosaurov 30. 11. 2012

30. November 2012

No…
Naposledy som vám napísal zábavný článok s vtipným linkom, dneska idem na vážno…

Už dosť dlhý čas sledujem z každej strany, že národ slovenský sa búri voči TV-ľuďom a ich nevychovaných, geneticky modifikovaných domácich zvieratkách, ktorých si sami v temných laboratóriách za svitu kamier a mobilov klonujú, napichávajú proteínmi a potom širokej verejnosti predstavujú ako tzv. “TV-program”.

Je to už nejaký ten rok, ale pamätám si presne ten večer, i keď je dosť možné, že to bolo len poobedie… Svietilo slnko, vonku štebotali vtáky a kvety kvitli aby zhnili… a v našom dome sa z neznámych príčin, dosť možné, že to boli mimozemšťania, sa objavil nový televízor a bol dokonca plochý, keď je už to post18. storočie…

Tresol som sa dlaňov cez čelo, ako som sa to vo veku 5-8 rokov naučil pri sledovaní rozprávok na Cartoon Network a vypochodoval som za mamou, spýtať sa, čo tam tá opucha robí…

Mama mi povedala, že starý televízor sa nám pokazil a slušne mi pripomenula, že otec zvykne pri televízore zaspávať a z času na čas si spolu pozrú aj Televízne správy, len tak pre prípad, žeby zabudli, že na svete každú minútu zomrú tisícky ľudí ale aj napriek tomu, ak sa to stane v okruhu 200km od hlavného stanu Markízy, urobia z toho “Mars Útočí 4″ alebo “2012 2″, prípadne, ak má byť divákom dieťa – “Naozaj Posledný Jednorožec 1″.

Prišli mi to ako dobré dôvody, tak som neriešil… a počul som hlas v srdci: “Maroš, neboj sa, všetko bude dobré, veď si už ani nepamätáš ako sa používa diaľkový ovládač,” pocítil som ako sa mi telom prelialo teplo a cítil som sa akoby mi po pravici stál samotný Gandalf krížený s Dumbledorom.

A všetko bolo dobré…

Roky ubiehali a ja som starol… aj vy ste starli, nemyslite si

A aj keď som nikdy znovu televízor nezapol, z času na čas sa ku mne dostalo “OMG, čo to zase dávajú?!”.

Neviem, či má nejaký zmysel ohovárať ľudí, čo si ničia produkovaním takých hlúpostí karmu a trhajú si svoju dušu sťa Voldemort… kebyže len tí TV-ľudia vedeli aspoň tie horcruxy robiť, tak mám aspoň rešpekt, ale oni to robia “len tak”.

Čísla, čísla, čísla… aj zlá reklama je reklama a iné story, asi to si namastievavajú dotyční na svoje štíty a hor sa do boja… ale… FAKT?!

Veľa ľudí nerozumie, prečo tých Farmárov, Anežky z Turcov či Paradise-ľudí robia… veľa ľudí si myslí, že to robia pre peniaze… teraz je moja chvíľa na veľkú osvetu celého národa, tým, že odhalím tajomstvo nemrznúcej zmesi a všetci vzdychnú pomyselné “oooo” a ešte sa k tomu vyčarí okolo cibuľového výdychu komixová bublina.

Stále čakáte?

Stále?

Tak prestaňte… lebo odpoveď nepoznám… ale pointa je v tom, že to, prečo to robia ani nie je veľmi dôležité, dôležité je to, či si tí ľudia aj trochu uvedomujú dopad, aký ich vyhne  Tyranosaurov Rexov  a Titanoboy, na spoločnosť majú. Pre mňa sledovanie televízie vynálezom internetu absolútne stratilo zmysel… pozriem si a prečítam si vždy len to, čo chcem… Byť odkázaný na TVprogram v roku 2012 je dosť mimo duševné rozpoloženie. Strávenie hodiny sledovaním 10tich reklám, ktoré sa cyklicky opakujú, tiež nepatrí k mojim koníčkom, aj keď je potrebné priznať, že niekedy je kvalita reklamy ďaleko vyššia ako kvalita TV-tyranosaura, hoci je 50x kratšia, čo sa času týka…

Dovolím si tvrdiť, že cca toto povie každý priemerný človek, hrdý občan Slovenskej republiky, občasný požívateľ alkoholu menom “Slivovica”. Ako bonus môže ešte povedať – “keď nechceš, nepozeraj“, prípadne “kto do teba kameňom, ty do neho Tv-programom” alebo “ale TV môže byť aj napriek tomu veľmi pekná dekorácia”.

Nie však všetci obyvatelia SR priemerní sú…

TV-ľudia sa obraňujú tým, že kto nechce, nech neberie… ale nerozmýšľajú o tom, že dosť veľká populácia je buď stará, ktorá nevie, čo to internet je, takže ak si chcú “niečo pozrieť”, sú na TV fakt závislí a ďalšia skupina ľudí, ktorých slušne nazvem non-inteligentní (často nie svojím vlastným pričinením), ktorí v objatí chipsov zapnú prvý program, čo v TV ide a vôbec ich netrápi, že svet je plný zaujímavých vecí, ktoré by ich mohli nadchnúť, keby trochu pohli zadkom…

Moja učiteľka z práva bola veľmi dobrá, no ja z práva veľmi dobrý nie som… niečo som si ale zapamätal – “Demokracia je vláda ľudu… ale ľud… je väčšinou nevzdelaný, priemerný a neschopný výberu najlepšej možnosti, ktorá je k dispozícii.” Teraz ma niekto v meste oskalpuje… ale pred tým, ako si nabrúsite svoje rezacie pomôcky do školy, uznajte, že na tom trochu pravdy je…

A teraz urobím krkolomné spojítko s TV-tyranosaumi…

Tv-tyranosauri majú vysokú sledovanosť… o čom to svedčí? Áno… o intelekte národu… Čo s tým? Neviem…

Fakt neviem… lebo absolútne nerozumiem, ako dospelý chlap, sexuálne schopný, so zdravou mozgovou kôrou a žena, blond, no napriek tomu s čistým cieľom v živote a šarmom, ktorý sa kúpiť nedá, ale údajne sa dá prilepšiť deodorantom, môže v dnešnej dobe strácať čas nad hlúpoťami v telke, keď je svet tak brutálne plný nechutne zaujímavými záležitosťami, ktoré sa dajú buď zažiť LIVE alebo vygoogliť a potom zabezpečiť LIVE, ak potrebné… svet je tak plný, Kriste, ľudia!

Je mi smutno z TV-ľudí, že hazardujú s kolektívnym vedomím a dávajú žrať prascam odpad… Čo im dáte žrať, to z nich vyrastie… Pred telkami decká čumia do teliek a učia sa z nich… ja som sa takto učil už od horespomínaných Cartoon Network postavičiek. Nerozumiem ako si môžu neuvedomovať dopad na spoločnosť, predostieraním hlúpych programov o hlúpych ľuďoch a ešte k tomu aj nič-moc urobených, čo sa po technickej stránke týka.

Nad všetkými Tv-hlavnými stanmi by mali orly z Tatier zletieť s mp3jkami pripevnenými na krkoch, z ktorých sa bude rynúť “Mor ho! Mor ho! Mor ho!”

Dve veci na svete sú vraj nekonečné, ak nepočítam lásku Božiu – ľudská hlúposť a čakanie na úradoch… ak sa chcú T-ľudia naďalej predbiehať, kto “DÁ” lepšie, nech sa páči, no na chvíľu sa stanem Nostradamom a predpovedám im zánik pekelný…

Nie preto, lebo ich nik nebude sledovať, ale preto, lebo si vychovajú generáciu dementných ľudí, ktorí po odskúšaní kanibalizmu, vyvolávaniu duchov a úvodných hodín základného podpaľovania budov rozmerov cez 10x10x10 metrov sa skôr či neskôr vrhnú aj na Viktora Frankensteina samotného… a potom, I wish I have my camera around…

s láskou a spánkom na očiach, Váš nemrznúci
MAROSBARAN







Neviem, či má nejaký zmysel ohovárať Farmárov, Paradisy a XYZ…

O čistej kráse čakier, viete, že je to pravda alebo Katarína Sido učí pozemšťanov ako sa robí paródia/tribute 27. 11. 2012

27. November 2012

Úmyselne oddiaľujem čas od toho aby som prerobil dementnú prácu , ktorú mi nechcempoužiťvulgarizmus učiteľka HKU znovu  s znovunechcempoužiťvulgarizmy-pripomienkami poslala s5 a napíšem vám o tom, ako som dnes skoro spadol zo stoličky.

Dnes v neznámych hodinách svetlo sveta uzrela najbizarnejšia reklama našej najväčšej umelecko-edukatívnej inštitúcie na Slovensku, inak nazývanej aj VŠVU a rodičia, ktorých ratolesti sa po nociach počúravajú z toho, len aby sa do školy snov, ako ju mnohí nazývajú, dostali. Rodičia, nepozerajte to!

Iní, zasvätení, osvietení aj presvetlení, ktorí hľadáte romantický utorkový večer poézie bez rýmov ale s mysterióznym ťukaním, vesmírnymi bytosťami, pravde o čakrách a o tom, že karma môže súvisieť dokonca aj s tak pozemskými záležitosťami ako je ukončenie školy, oprite sa, nadýchnite sa a kliknite si na nasledujúci youtube link, ktorý pre vás pripravila maliarka (official) Katarína Sido, ktorej napriek tomu, že sa jej v žiadnej sfére života nedarí tak ako by chcela, sa jej meno aj tak píše “SIDO bez mäkčeňov a dĺžňov” a “Katarína sa píše s jedným dĺžňom”, vďaka čomu dokáže komunikovať s bytosťami,  o ktorých sa vám smrteľníkom určite nikdy ani len nesnívalo…


Verím, že si ju všimnú ľudia, ktorí jej poskytnú možnosť založiť si vlastnú talkshow… konečne by v TV niečo išlo a ja by som si možno po 10tich rokoch aj kúpil nejaký ten TV program…

So svetlom,
MAROSBARAN

UPDATE: Katarína dala ultimate paródiu na infamous video “Silvia Šuvadová – Medzi nebou a zemou” a myslím, že jej príklad bude nasledovať nejeden artčlovek…

A stratíte pojem o priestore alebo jeho veličenstvo – Anish Kapoor, Museum De Pont, Tilburg 18. 11. 2012

19. November 2012

Píšem z vlaku na ceste z Tilburgu, ktoré som dnes navštívil. Cesta do Utrechtu trvá cca hodinu a päť minút. Mesto Tilburg je klasické holandské mesto – 10 bicyklov na jedného človeka, nízke budovy, veľa tehál a ľudia, ktorý na moje šťastie vedia po anglicky (dokonca aj babka, čo vyzerala, že je jeden a pol nohou už v hrobe, čo som stretol cestou…).

Videl som ho v knižnici. Telom mi prešla triaška, no studený pot nebol. Krásny, červeno-biely , vycapený na stene, hneď vedľa Ai Weiweia – plagát k výstave Anisha Kapoora v Museum  De Pont v Tilburgu. Kanón v popredí a v pozadí akoby krvou zafliakaná stena, netrvá vám dlho a pochopíte, že to červené je asi čosi, čo sa strieľa z kanóna. Ďalšia vec, ktorú plánujem v decembri z HKU ukradnúť…
Bola to len otázka čašu a peňazí, kedy sa do De Pontu vyberiem.
A stalo sa tak dnes, aj keď ráno o 7 mi nebolo všetko jedno… veď som aj zaľahol na ďalšiu hodinu, až potom som si vstúpil do svedomia, že „Maroš vypadni z Kruuistraat mansionu, aj tak v nedeľu nič neurobíš“…
Tradične, ako keď sa niekam chystám, pred tým, ako som odomkol svojho modrého koňa, po holandsky bicykel, zasadol som za Google aby mi zvestoval, čo sa v Tilburgu ešte oplatí vidieť…
Na zdrap papiera som si napísal 5 miest:

1. Koning Willem II College – škola, ktorú roku 1866 začal navštevovať  Vincent van Gogh – v druhom ročníku ju z neznámych príčin opustil
2. Museum De Pont – Anish Kapoor
3. Andax Textile Museum – tex.lab. + Jan Taminiau
4. Natuurmuseum Brabant – vypchaté zvieratá
5. De Oliemeulen + Reptile Haus – živé zvieratá

Prestúpil som v Hertogenbosh a o nejakých 30 minút som vytrčil nohu a svoje biedne roztrieskané čižmy v Tilburgu. Na stanici som vyfasoval mapku mesta, povedal som si, fajne, ale až potom som si všimol, že veci, čo chcem vidieť na mape neboli… tak som išiel tradične – „Hello, do you know where is …?“ od človeka k človeku alebo od info tabule k info tabuli.
Hneď pri stanici bol Natuurmuseum Brabant, bol však zatvorený…
Ako druhé som našiel Museum De Pont. Keď stojíte vonku a pozeráte na budovu, máte dosť divný pocit, lebo vôbec neviete odhadnúť aký veľký priestor galéria ponúka. Hneď ako som vstúpil dnu, videl som, že ponúka OMG priestor… neviem, či to bolo vecami, čo tam boli vystavené, ale slintal som tam ako pravý Pavlovov pes.
Priestor je brutálny!
Časť je tehlová a vyzerá „tradične holandsky“, ale väčšina priestoru je typu white-cube. Svetlo je tam nádherné, presvetlené ale zas niektoré časti sú náročky macabrovsky potemnené. Priznám sa, že je to ultimate priestor, po akom snívam, že raz v niečom takom budem vystavovať.

Výstava nesie názov Anish Kapoor, ale zahŕňa aj iných umelcov, a to – Ai Weiwei (Grapes), Richard Serra, Marlene Dumas, Philippe Vandenberg,  Berlinde De Bruyckere, Marien Schouten …

Rozmýšľam, či som Anisha niekde videl naživo… možno v Londýne niekde, ale asi len nejakú malú vec… čo som však videl v De Ponte…
Genialita, ktorú nepochopíte, keď si ho vygooglite. Nikola, kamoška, tam bola asi 3 dni dozadu, ukazovala mi fotky, mám Anisha rád, ale neviem, nebol som nejako strašne nadšený, aj som dnes ráno rozmýšľal, či neškoda peňazí (23,30€ – cesta tam a späť bez Hobbita, De Pont – 4€). Na fotkách Anishove veci vyzerajú len ako „veci“. Keď sa však ocitnete zoči-voči, vo fyzickej prítomnosti, pochopíte v čom spočíva ich sila.
Normálne sú to len nejaké kruhy, elipsy alebo nejaké divné tvary pripomínajúce črevá, keď však do niektorých z jeho Untitled strčíte hlavu, rýchlo ju z nich aj vytiahnete. Závrat vás neminie.
Anish Kapoor využíva optické možnosti tvarov a ilúziu priestoru a farby, ktorú neviem nijako extrémne sofistikovane popísať… Je to wow faktor, ktorý je študovaný až do svojej fyzikálnej podstaty.
Hneď ako vstúpite do hlavnej miestnosti, naľavo je obrovský črevovitý tvar. Myšlienky a pocity sa miešajú, lebo aj keď je tvar znepokojujúci a pripomína príšeru, ktorá sa každú chvíľu pohne a vcucne vás do svojho lievika, je zároveň neuveriteľne poetický a technicky tak dokonalo urobený, až sa pri ňom rozplačete.
Neviem presne ako sú tie veci robené, to si musím ešte doštudovať, Nikola však vravela, že je to lakovaný laminát a brúsený nejako, v tom sa až tak nevyznám…
Pokračujete v prehliadke a objavíte sa v priestore, na stenách ktorých visia nejaké oblé tvary. Modrý a fialový… zvonku vyzerajú ako normálne duté okrúhle „sochy/objekty“ (?), krása však začína vtedy, ak do nich strčíte hlavu. V momente, keď stratíte z dohľadu normálny svet a v zornom poli (tak sa to hovorí) nevidíte nič len farbu a tvar, okamžite stratíte pojem o priestore a vy len čumíte a čumíte nechápajúc či je stena od vás vzdialená 1cm alebo 1km. Naozaj som to skúšal niekoľkokrát, je to geniálne. Myslím, že to reaguje na nejakú časť mozgu, ktorá má na starosti priestorové vnímanie… Absolútne stratíte pojem o tom, kam sa vlastne pozeráte, objekt oklame váš mozog a vy rýchlo hlavu vytiahnete von. A potom to skúsite znovu a znovu a znovu.
Takýchto objektov je tam niekoľko, vždy iný tvar a farba ale používajú v podstate rovnaký mozgoklamný princíp.
Ďalej je tam napríklad vypuklina na stene. Dementná vec, poviete si niektorí, že? No to ste ju asi nevideli naživo… Vypuklina je z niektorých uhlov neviditeľná. It s a kind of magic…
… a jeho svetoznáme zrkadlové objekty. Pamätám si na fyzike, ako sme sa učili ako funguje princíp zrkadla a ako je to s vypuklým a dutým, ako sa to počíta a všetko okolo… už vtedy mi to prišlo dosť zaujímavé, netušil som však, že sa o niekoľko rokov svojim gympľovským vedomostiam postavím zoči voči, pretransformovaným umelcom z Indie, na výstave v Holandsku, to určite nie.
Možno ste ten princíp niektorí videli na jarmokoch či v zábavných parkoch… ubezpečujem vás, že verzia od Anisha Kapoora je mrazivo dokonalo vypočítaná a premyslená záležitosť, žiadny lacný trik. Je to proste brutálne. Milujem, keď umelci používajú mozog a fyziku a nie vždy sa spoliehajú na stekance a na „tosomtakchcel-efekt“.
De Pont ponúka niekoľko zrkadlových skulptúr, medzi inými aj jeho slávne Vertigo (Hitchcock by bol hrdý).
Rozmýšľal som, prečo sú Anishove veci tak príťažlivé a myslím, že som na to aj prišiel. Brilantne využívajú princíp interakcie s divákmi. Jeho veci sú zaujímavé aj pre 5 ročné decko, ktoré netuší, čo sa deje, len sa teší z toho ako sa jeho odraz stále pri pohybe mení, no zaujmú aj človeka, čo aj niečo vie a čo niečo videl – materializujú primitívny princíp v reálnom fyzikálnom brilantnej a technologicky dokonalej podobe..
Dôvodom, prečo som sa tam motal celé dve hodiny a ani na minútu nenudil bola v neposlednom rade však hlavne plagátová vec, ktorú som videl týždne dozadu v knižnici.
Shooting To The Corner (Strieľanie do rohu) 2009
Miešajú sa mi pocity, sám nerozumiem ako môžem byť z tak jednoduchej veci tak nadšený… jedno je isté, nebol som nadšený sám. Ľudia výskali, vzdychali a tlieskali a to tam nebola Gaga.
Každú pol hodinu sa jedna z miestností  zaplnila návštevníkmi. Všetci čakajú so zatajeným dychom, niektorí ani nevedia načo, len robia to, čo ich sused naľavo či napravo aby zapadli do partie. Len červený bodrel na stene a pod ňou naznačuje, že hlavná  párty je tu.  Zrazu sa otvoria bočné dvere, z ktorých vystúpi muž okolo 30tky. Až rituálne prejde miestnosťou, popred davom ľudí, zamieri ku kanónu. Všetci ticho, vzduchom len zvuky zapínajúcich sa fotoaparátov. Chlap čosi urobí na kanóne a zamieri k „nábojom“ napravo. Sú tam dve kopy valcov asi pol metra vysokých (možno menej), všetko krvavo červenej farby, až niekedy neviete, či v papierových valcoch nie je namiesto vosku natlačené surové mäso. Jedna kopa prináleží plným nábojom, druhá prázdnym. Počet je skoro rovnaký.
Chlap vezme „náboj“, prevráti ho, poklepe aby sa vosk oddelil od stien kartónovej nábojnice. S nábojom prejde ku kanónu. Vloží ho dnu, vytlačí vosk z kartónu do hlavice. Zaklopne. Znovu čosi nastaví na kanóne. Priestor sa naplní bzučaním rastúceho tlaku v kanóne. Chlap si utiera voskom zababrané ruky do servítky.
Ticho.
Bzučanie pomaly ustáva.
Absolútne ticho.
Chlap s rukami na páke stojí bez pohnutia, ľudia skoro nedýchajú. V tom momente je niečo rituálne, nejaké „očakávanie“, niečo veľmi magické, tajomné a príťažlivé, keď vás tu z myšlienok vytrhne ohromný TRESK ozývajúci sa celou budovou – chlap bleskovo sklopí páku, kanón vystrelí hrudu červeného vosku do rohu miestnosti. Všetko sa stane tak rýchlo, až si nestihnete ani všimnúť ako vosk vystrelil. Celá hruda sa prilepí o stenu, kúsok odpadne na zem, ľudia nadšene tlieskajú, je nemožné necítiť vzrušenie a nadšenie, ktoré kanón vyvolal.
Shooting To The Corner bol prvýkrát predvádzaný v januári 2009 vo Viedni (MAK), neskôr, v septembri poputoval do Royal Academy of Arts (Londýn), kde mal Anish Kapoor samostatnú výstavu ako prvý žijúci umelec  v histórii, tam Shooting To The Corner v priebehu troch mesiacov videlo 300 000 návštevníkov.

Niet divu, že to bol práve Anish Kapoor, ktorý stvoril konkurenciu Eifelovej veže – ArcelorMittal Orbit, pamätník tohtoročných XXX. letných olympijskych hier, hosťujúcich v Londýne.

Už som si myslel, že lepšie to ani nemôže byť, keď som vošiel do časti múzea, ktorá vystavovala znepokojivú výstavu samovraha a jeho žijúcej soul-mate…
O tom však až zajtra…

MAROSBARAN

PS: pre tých, ktorí Anisha Kapoora nepoznajú – ixclusif malé video, ako to tam celé vyzerá:
https://www.youtube.com/watch?v=igyP33FYwIc&feature=plcp

To catholic church. .. with love 1/2 5. 11. 2012

5. November 2012

MAROSBARAN – The Black Church 2012
1/2
On 24.8.2012 The Human Body Exhibition came to Bratislava, Slovakia.
After one month since lauching the exhibition catholic church of Slovakia woke up and released riddiculous requests to bann it. Asking people with “good will” not to attend the show.
After another one month, I decided to release first of two videos, accidently shot in Eindhoven in Netherlands two weeks ago, expressing my opinion about “good will” of catholic church.
These kind of “stuff” are all around the globe… all the people in the universe know about them and do not care about so much as well, although by some mysterious reason, church does not realise couple of things, which are insanely obvious to some of us and uses its power to take controll of weak and old people… for how long?

Who is exhibiting who? 

MAROSBARAN

Cvernovka, ľúb(te) sa a množ(te) sa, Slováci, nakopte sa do zadkov alebo DDW v Eindhovene 21. 10. 2012

Rituálna sviečka horí, konečne statočne oholený, nechcená hodina fínštiny (môj spolubývajuci skajpuje) je v plnom prúde a ja sa vám, necítiac si nohy, s Hannibalom Lecterom v ušiach zas a znova prihováram.
Je to dosť šokujúce, že som po včerajšej alkoholickej sešn s novým fínskym návštevníkom nášho sídla vstal ráno o 7:30... ľudia, ak ste ešte neskúsili "SALMIAKKI", rýchlo tak urobte... je to fínsky alkohol (my sme mali 101% fínsky produkt - ešte s rosou z letiska z Helsiniek), ktorý má 32% alkoholu a je taký ako parfum Lady Gagy (kto vie, či sa neinšpirovala...) - kompletne čierny - ale na odev sme ho vylievať neskúšali, či nezanecháva fľaky... chutí však luxusne (ako hašlerky ale tak divne trochu...) a nebolí ho po ňom na druhý deň hlava aj keď ho miešate s pivom a vínom (bielym aj červeným, lacným, nič dolcegabanna).

Tak "skoro" ráno som vstal kvôli tomu, lebo deň dozadu sa v Holandsku začal DUTCH DESIGN WEEK (Oct. 20 - Oct. 28, 2012). 15 € od mesta Utrecht, kde momentálne sídlim, v meste Eindhoven.

V škole mi ľudia vraveli, že je to tak trochu udalosť roka, ak sa aspoň trochu zaujímate o niečo čo ma čosi spoločné s dizajnom - od odevného dizajnu, produkt až k architektúre a znovu s5 a očividne to asi aj trochu pravda je, keďže som v meste čistou náhodou dokonca stretol aj svojho kamaráta z Francúzska (do Eindhovenu došiel len kvôli DDW), ktorého som 2 roky a zopár dní nevidel. Celé mesto je veje vlajkami DDW a vy rozmýšľate, že by to bolo dosť zaujímave, kebyže si predstavíte vlajky pirátske... (tých vlajok je až trochu veľa)

Z Utrechtu je to do Eindhovenu nejakých 30 - 40 minút, z BA asi 13 hodín... hneď ako vystúpite z vlaku von, všade na vás kričí DDW, takže je prakticky nemožné dizajn v týchto dňoch v Eindhovene ignorovať, jedine, že máte vážne problémy so zrakom...

Vide Cor Meum

No... neviem, či má nejaký zmysel opisovať teraz všetko, čo som tam videl... asi ani veľmi nie... sám mám z toho plnú hlavu, lebo som prakticky behal z jedného miesta na druhý... moje strašné orientačné zmysly ma nesklamali a jasné, že som sa hneď na začiatku stratil... potom ma zachránila len mapa, i keď aj keď aj tak, nič moc...

Hoďte si do googlu, Eindhoven DDW je dosť pravdepodobné, že vám vyskočí mapka s desiatkami červených bodiek... pozerám na číslo na mape - najvyššie je 83 ak dobre pozerám... zakasal som sa, odpľul si a hor sa na DDW...

Mesto ako také nie je nič extra... je v pohode, ale Madrid to pre mňa nie je... ľudia sú dosť chladní, ale keď sa niečo spýtate - v mojom prípade s 99% pravdepodobnosťou - na cestu - vždy vám odpovedia a niektorí sa aj usmejú :). Všade sa dostanete (viac menej) na pešo aj keď bicykel vždy poteší... ako v Utrechte, aj tu majú bicykle aj mačky..
Niektoré z bodiek  označujú len miesto, kde môžete vidieť niečo zaujímavé vo výklade (napr. ako vyzerá sako, ktoré "vyzerá fakt ako expresívna skica), iné bodky vám však zaberú aj pol hodinu... Fanúšici Pána Prsteňov sa možno potešia, že sa môžu najesť v reštaurácii s názvom SMEAGOL. Ja som sa tešil z kostola Catharinakerk - asi prvý kostol, čo som v Holandsku navštívil, čo stál zato... ma krásnu výzdobu, zvláštne vitráže na hranici infantility a moderného umenia, "stealme" orgán a stredoveké lebky vo vitrínach (pozdravujem rímskokatolícku cirkev, ktorej vadí plastinácia v Inchebe), určite zosnulí "našli pokoj"... tak ako zasklenené mŕtvoly  hneď pred vchodom kostola, aby to nebolo málo aj detské mŕtvolky, ktoré by Hirst ihneď využil na "For Heaven s Sake 2"...

Trochu niekedy nerozumiem mentalite "kostolov" v Holandsku, ale tomu venujem niekedy špeciálny článok... a pripravujem malý film...

Po nejakom blúdení som sa zrazu ocitol v budove podobnej Cvernovke, kde Holanďania vystavovali v podstate všetko - od film-designu až po rukavica-dizajnu... boli tam aj zaujímavé kúsky zo slávnej (čo sa týka módy) školy v Arhneme... veľmi rýchlo ma sprdli aby som tam všetko nefotil... :)

Rozmýšľam ako opísať ich dizajn... derie sa mi na končeky prstov slovo "chadný"... "technický"... "inovatívny"... zaujímavé je, že všade, kde som bol, vždy je tam akoby jednotný názor, čo sa dizajnu týka... neviem to veľmi pomenovať... na to by bol potrebný nejaký kunst/dizajnhistorik... na čokoľvek sa pozeráte - od zapaľovača po vložky... všetko je chladné... akoby tak prešpekulované a tak skonceptované, že na produkte fyzikcy vidíte námrazu... a ďalšia dôležitá vec - syndróm - "1 nápad - 1 vec". Nikdy dizajn nebarokizujú... niektoré kúsky sú tak odbarokizované, až vám prídu hlúpe... naozaj. Ale stále dávajú zmysel a aj keď plnia iba jednu jedinú, zo sto miliónov ľudských potrieb, vždy máte z veci pocit, že "je hodná existencie na tomto svete".

Vždy je to "1 nápad" - a zmaterializovaný, tak technicky dokonale, ako sa len dá... neviem, či niekto rozumie, čo tu teraz píšem, ale mňa takáto dizajnérska mentalita fascinuje a nudí zároveň... a to je veľmi zvláštna kombinácia...

Zaujímavé je aj to, že nerobia rozdiely medzi dizajnom "úletom" (šaty z bárbin, kde sú bárbiny pospájané pozviazovanými vlasmi" alebo šaty z vložiek, ktorých prítomnosť si uvedomíte až po minúte pozorovania) s dizajnom "siriousasmuchaspossible" (nositeľná móda, sadateľné sedačky či húpateľná hojdačka).

A takáto mentalita je aj vo výbere miest - zatiaľčo Schellenfabriken akoby Cvernovke z okna vypadla, kdežto Stadhuis je trochu luxusnejšia verzia Domu umenia...dizajn je všade - od kutíc pre metly po luxusné bary - všade je prístup, skoro všade zadarmo.
Stadhuis bolo veľmi zaujímavé miesto - nieslo výhercov Dutch Design Awards 2012, medzi inými aj moju vedúcu odevného dizajnu na HKU - Conny Groenewegen (http://www.connygroenewegen.nl/), ktorá vyhrala minulý rok dosť prestížnu cenu a zopár eur k tomu... Je to zaujímavá mozaika dizajnérov, ktorá sa určite oplatí vidieť... taktiež napr. taký web SNG, nech odpočíva v pokoji by sa mohol poučiť od Lesley Moore, ktorý/á (?) urobila dizajn webu Centraal Museum v Utrechte, ktorý je inak dosť fajn...(http://centraalmuseum.nl/)

Po ďalších blúdeniach som sa dostal asi k jednému z hightlightov DDW - Graduation Show 2012 (Eindhoven Design Academy (1947)). De Witte Dame, ako budovu nesúcu ťarchu študentov (dnes tam už stihlo aj horieť...), volajú mala síce 5€ vstupné, no bol tam najväčší rad, aký som na celom DDW videl... a keď som vošiel dnu, trochu som aj pochopil prečo... Graduation Show 2012 je niečo ako Prieskum VŠVU, len s rozdielom, že vystavujú len tí, čo práve školu opúšťajú (viď slovo "graduation")... Zaujímavé ani nebolo to, čo tam všetko bolo...EDA je design academy... a hlavne produkt designu... ja ako, až taký horlivý obdivovateľ produktu nie som, priznám sa, že som až tak na zadok nepadol - ono neide ani o to, že som nepadol na zadok, skôr ma produkt ako taký až tak strašne nezaujíma... vygooglil som si však nejaké veci o tej škole a našiel som také, že "best design academy in the world" (wikipedia) alebo...

"Murray Moss, owner of the Moss gallery and store in Manhattan, called the academy "without question, currently the best design academy in the world"" (wiki tiež...)

Či najlepšou školou na design je alebo nie je, to nehodlám riešiť... ani to v podstate nie je podstatné, teda... skôr by som podčiarkol inú skutočnosť - TÍ ĽUDIA SA FAKT ZAUJÍMAJÚ, ČO TAM TÍ ŠTUDENTI ROBIA!!! Jasné, že narážam na VŠVU... ak ste niekedy boli na prieskumoch na VŠVU... možno ste si všimli, že škola je 3 dni viac-menej naozaj plná, no ako zainteresovaný človek z prvého radu študentského divadelného rázu viem, že ľudia prídu, ale ich postoj nie je na žiadnej hranici šialeného záujmu - ľudia sa prídu pozrieť, prejsť sa, ponaťahovať nohy, najesť sa v jedálni, pozdraviť kamarátov, ale málokedy sa naozaj zaujímajú, kdežto v EDA som skoro hľadal sánku na zemi, keď som počúval ako vášnivo vie babka, čo ledva stojí na nohách a podopiera sa 4roma barlami, diskutuje s mladým dizajnérom, ktorý jej vysvetľuje, ako sa dá rev leva previesť do dizajnu pomocou kódovacieho prepisu a rezania laserom...

Na výstave bolo zopár nezmyselností (v mojich očiach) - performer žobrák s deravým plastovým pohárikom... ale "dobrý" dizajn prevalcoval... najlepšie vidieť... napíšem len krátky zoznam - koberec, ktorý vyzerá ako hromada "živých" kameňov ale pritom je fakt príjemný na dotyk a chôdzu, perspektívna lavička, z ktorej vás rozbolí hlava, záves z pozošívaných vysušených ruží, urob potlač kladivom a živými kvetmi, budova s perím, v ktorej vždy viete, či vonku fúka alebo nie, textilný dizajn vytvorený pigmentom na vlhkej látke a fénom (strašne efektné a poetické), či dom, ktorý "cíti" a vie meniť tučnotu stien či zober drevo z lesa a zameň ho za kovové tyče v bicykli či lampe...

Neviem, či to viem veľmi dobre ohodnotiť, ale Graduation Show 2012 nemala až tak ďaleko od Prieskumov VŠVU... naozaj... podľa mňa sa nemáme až tak veľmi za čo hanbiť... skôr nám chýba záujem, fantázia a fascinácia nad niečím iným ako nad idiotmi, ktorí sa vytŕčajú v našich obľúbených reality show, ktoré sú od reality tak ďaleko ako človek, čo skočil z vesmíru minulý týždeň, či kedy to bolo...

Edukácia národa nám chýba... doma máme toho naozaj dosť... len nie s tak vymakanými technologickými hračkami...

Kebyže sa Cvernovka (kt. len pár dní dozadu zase statočne poslúžila módnej prehliadke (4tej autorskej) Lenke Sršňovej a jej bande architektov, namnoží, nebúra ale rozširuje, kebyže vieme využiť priestory, ktoré sa v BA nevyužívajú, skĺbiť ich s inovatívnym dizajnom a super clever a pritom sexy zlúčením ošarpaných stien a sklenených tabúľ zábradia, nemyslím si, že by sme mali od Design Weeku v Eindhovene už o pár rokov, až tak ďaleko... naozaj si to myslím, aj keď je dosť možné, že zopár ľudí machne rukou a povie mi "choď spať"... viem, že sa to ľahko hovorí, ťažko realizuje... ale deje sa to.

Spať o chvíľu naozaj pôjdem... neviem, či pravdu mám alebo nie... celý deň som behal hore dole... mám toľko dizajnu v hlave, že ani neviem, či mi z nej niečo momentálne nevyteká a mozog to nie je...

Možno som len nadšený amatér... ale vždy lepšie ako znudený profesionál...

Nehanbím sa zato, že som celý natešený hľadel na 3D tlačiarne, ktoré tlačili hneď pred mojimi očami (prvýkrát som to videl naživo... je to fascinujúce... bez pochybností sú 3D tlačiarne hudbou aj filmom budúcnosti)... vytešoval som sa ako malé decko z inštalácie, ktorá ukazovala, ako sa plastový pohár dá rozdrviť a recyklovať na polyment, z ktorého sa dá následne tlačiť... už si predstavujem ako na festivaloch otvárajú stánky a robia súťaže, že kto viac pohárov vyzbiera, vytlačí si sánku pre svoju bezzubú babičku zdarma... Som nadšený zo širokánskej škály dizajnu, čo som mal možnosť dnes vidieť - od ortodoxne konceptuálneho dizajnu, ktorému som nepochopil aj keď som si k nemu sadol až po superdekoračné svietidlá, stvorené na nič iné, len na to aby "boli pekné". Eindhoven akceptuje obe extrémy a to sa mi na tom páči a považujem to za správne.

My Slováci sa musíme nakopať do zadkov, aby sme sa odlepili od idiotizujúcich TV, máme tu toľko zaujímavých vecí, ktorými sa dá zaoberať. Osobne verím, že v nasledujúcich rokoch, pokiaľ ten koniec sveta naozaj nenastane, čo nastane, bude zmena mentality občanov Slovenskej republiky. BLAF s tým už sám niečo robí, i keď stále dosť kostrbato... Rodí sa nám SLOVAK FASHION COUNCIL... VŠVU stále zvyšuje svoju úroveň viac a viac... maliari nám vystavujú vonku a nie je to už nič sci-fi... ja sa to snažím svojou spoluprácou s divadlom elledanse - s projektom TO BY SOM AJ JA SPRAVIL... A LEPŠIE! Ak dožijem, snáď bude v máji tretí ročník... neviem ako vy, ale ja mám pocit, že ľad sa láme a čoskoro budeme ako v Dobe ľadovej 3, brázdiť moria a oceány ľadovým korábom... verím, že to tak bude a že stále viac a viac ľudí bude objaví "čaro umenia/dizajnu" a uvedomí si, že ho MÁME AJ DOMA.

A tak spoločne zopnime ruky a prajme našej Cvernovke bohatý sexuálny život, nech sa ľúbi a množí, tak ako naše mysle, nech sa napĺňajú radšej Magikou Fantastikou, Prerušenou piesňou, 175tou aukciou v Soge či BLAFom ako xxx, yyy a zzz.

Amen
MAROSBARAN

PS: Všimol si niekto, že OSTčka -  Hannibal (2001) a Dark Knight Rises (2012) majú toho strašne veľa spoločného?

Nadvýstava v BA alebo načo šperk 13. 10. 2012

Vymrznutý, hladný a ubehaný po museum-day v Rotterdame si sadám po večeri s Fínom za notebook... zapálim si svoju čiernu rituálnu sviečku, vysmrkám sa a zatiaľčo sa mi počítač zobudí, roztriedim hŕbu letákov, čo som si z Rotterdamu vzal, na "nechať"/ "vyhodiť"...

Kukám maily, na zopár odpíšem... kukám FB... skrolujem skrolujem až natrafím na link o výstave, ktorá sa 11. 10.2012 konala v Grösslingových zatvorených kúpeľoch. Výstava šperkov Bety Majerníkovej, ktorá od mája už nie je medzi nami fyzicky, no jej šperky "žijú" s nami naďalej.

Vďaka Márii Nepšinskej a Karolovi  Weisslechnererovi a údajne aj vďaka ďalšej horde spolunadšencov a pomáhačov sa sen zosnulej šperkárky stal skutočnosťou... Bety je možno šťastnejšia, možno je jej to jedno... asi na tom nezáleží... podstatný je fakt, že máme momentálne výstavu, ktorá presahuje štandardné "poďme zaplniť miestnosť a napíšeme si, že máme výstavu", ktoré často v BA vídavame...

Nie som v BA prítomný, ale ticho a "pokoj", ktorý z fotografií, ktoré mám k dispozícii sú pre mňa tak intenzívne, až tomu sám nemôžem uveriť... mrzí ma, že výstavu nemôžem osobne navštíviť, tak o nej aspoň píšem, aby sa o nej dozvedeli ešte tí z vás, ktorí o nej nevedia... píšem o nej a aj preto, lebo výstava "Pozemské záhrady" je v mojich očiach niečím viac ako len výstavou - je to gesto priateľstva, pokory a vďačnosti, ktoré týmto organizátori Bety Majerníkovej vyjadrili. A to je niečo, čo by nemalo byť nepovšimnuté...

Je vždy super vidieť keď si umelec váži umelca. Snímam klobúk organizátorom a trasiem rukou, možno aj oboma...

Vždy je to taký problém, keď sa robí výstava niekomu, kto "práve" zomrel... vždy je tam to také súcitne "och"... je pravda, že možno nie všetci viete, kto vlastne tá Bety Majerníková je... našiel som si commenty, že "a načo to také šperky vlastne sú, veď sa to nedá nosiť"... je to možno pravda... možno niektoré fakt nie sú veľmi nositeľné... možno sú len takým art-piecom, na ktorý bude o zopár rokov, možno dní, kto vie, padať prach a nenájde sa nik, kto by ho z nich utrel... nikdy nevieme, čo sa s "dielom" stane... nič z toho však nie je dôležité.. dôležité je to, čo je teraz a čo bude, nechajme na ducha budúcnosti, nech si s tým už poradí...

Ak ste v živote niekoho stratili, koho si vážite, pôjdete na tú výstavu možno len s myšlienkou na neho/ňu... možno si po výstave nebudete pamätat ani jeden šperk, ako vyzeral, z čoho bol a kde sa nachádzal... no po celý čas, čo budete kráčať po dne, budete s tým vaším strateným človekom... a to je niečo, čo pre vás hodnotné bude, či to už "nositeľné" je alebo nie je...

"TO", prečo je výstava dôležitá je "ľudský faktor".

MAROSBARAN

PS: inštalácia vyzerá super, dopíjam studený čaj, vysmrkávam sa do už 5x použitej vreckovky a idem do sprchy...

Cirkev sa smrteľne nudí a tak hľadá nového Galilea... v Bratislave 9.10.2012

Srdce mi zaplesalo, keď som sa dozvedel, že naša drahá cirkev zažíva obdobie nudy a nevie čo svojim ovečkám naservírovať na trávnik ... nevie, kde by vrazila aký drahokam či koľko Potteroviek by bolo potrebné ešte spáliť aby bola Rowlingová "bližšie" k peklu...
Božie oko vidí všetko hneď, oko cirkvi na Slovensku ma menšie omeškanie... nejakých 46 dní...

V dobe keď posielame sondy na Mars, keď Ai Weiweiovi hrozia  za jeho včerajšiu výstavu a aktivity pomimo mreže, či keď dokážeme 3D tlačou vyrobiť ľudskú sánku a poskytnúť ju živému človeku, čím mu zachránime život, keď máme TITANIC 3D alebo keď pomaly ale isto prichádzame na to (niektorí to už dávno vieme), že Michael Jackson je a vždy bol nevinný, keď je svet tak veľký a zároveň vďaka internetu a lacným letenkám typu "3gate a mp3 prehrávač" tak desne maličký, prečo si neokoreniť deň úžasným konštatovaním, že The Human Body Exhibition je "Kazisvet škvrnitý" (lat. "Cirkevwill Saveusall") a že každý, kto prekročí brány Incheby, akoby do Mordoru vstúpil, či si už lístok kúpi, alebo sa dnu ako Frodo prepašuje... Sauron vás vidí...

Akože...
...nič proti cirkvi... všetci vieme o cirkevných výchylkách typu "malé deti" alebo o chudobe ktorú svojimi brokátovými rúchami drú... ja proti tým rúcham nič nemám, práveže som za, je fajn, že aspoň takto zachovávajú umenie/módu či remeslá, aj keď si to ani neuvedomujú... vždy keď prídem niekde do nového mesta, jednou z prvých vecí, čo si v meste okrem novinového stánku, kde si môžem kúpiť žuvačky, všimnem sú chrámy...

...moji kamoši sa na mňa so zdesením pozerali ako s nadšením kráčam od jedného kostola k druhému, od mešity k synagóge... tam a späť s plnou pamäťovou kartou na mojom drahocennom foťáku...

Kostoly sú galérie, v ktorých zamrzol čas, nech je to už ako trápne poetické, aké je, je to pravda a pre mňa je vždy fascinujúce hľadieť a slintať nad starými obrazmi, sochami, či šandeliérmi, lebo je za nimi veľa potu, veľa vášne a veľa vedomostí... a viery, kde tam...

Ako hrdý žiak reštaurátora a kamarát mnohých mladých reštaurátorov si dovolím tvrdiť, že uctievam staré umenie a ľudí, ktorí sa oň dokážu starať, ľudí, ktorí sú málokedy docenení za svoju prácu tu na tomto svete, nudní a netalentovaní, ako ich má väčšina civilizácie zaškatuľkovaných... uchovávajú vedomosti spred storočí, diela, ktoré boli stvorené rukami, už dávno rozpadnutými... len vďaka nim môžu vášne rozpadnutých dlaní žiť naďalej a to je podľa mňa dosť "cool"...

Človek, ktorý si neváži restaurátora je v mojich očiach "Homo bezcitnehovado"... nevážia si vedomosť, ktorú ľudstvo ako celok, prostredníctvom sily jednotlivcov nadobudlo za tie stáročia či tisícročia, či koľkožeto rokov už tu sme. Ten človek znevažuje um a silu človeka tak ako momentálne cirkev zastáva stanovisko aké voči plastinácii zastáva.

Bojkotovať triumf medicíny, všimnúť si to mesiac pozadu a zakázať prednášky, tak drahocenné či už pre medikov alebo nemedikov považujem za BLAST INSANITY.

Vzdelanosť cirkevníkov nemá hraníc... presvedčili sme sa o tom už, kto ešte pamätá na pána Galilea... no to, že objavia slona v čajníku po mesiaci, keď sa bavíme o BA, to je že "ach, dlho sme sa modlili, preto sme si to všimli až teraz"... ale to, že považujú plastináciu, ktorú Gunther von Hagens objavil už v roku 1977, čo už činí nejaký ten rôčik... za zvrhlosť a hanobenie ľudských tiel, to si len poviem... "ach..."

A fakt len "ach", lebo k tomu nie je čo dodať...

Triumf medicíny, obrovské množstvo možností, vedomostí, poznatkov, informácii a "prípadných záchran životov" (haha), čo plastinácia poskytuje je ničím s vôľou Božou podľa cirkvi, i keď neviem, i to nebol práveže Boh, kto nám dal rozum a povedal nám, že ho máme používať...

Cieľ zisku, ktorý výstava (povedzme si otvorene) jasné že má  však nemá nič dočinenia s hanobením mŕtvol, ale s cieľom vyťažiť čo najviac peňazí na ďalšie výskumy a šírenie vedomostí, ktoré plastinácia ponúka. Jasné, že je tam "wow" faktor, nie som sprostý... jasné, že veľa ľudí ide na výstavu  s tým, že "och, jaké to bolo cool, videl si, ako jej bolo vidno bradavky?"...sme ľudia a ľudí typu xyz sa nikdy nezbavíme, je to všetko len na našej uvedomosti, či pochopíme NAČO takáto výstava existuje. Či pochopíme dar, ktorý nám chce zdieľať, dar ľudského tela, dokonalosť nedokonalosti, silu v krehkosti, jednoduchosť v zložitosti.

Niektorí z výstavy odídete s tým, že "ooo, to bolo cool"... ja však viem že aj medzi vami cirkevníkmi je veľa takých, ktorý z výstavy odkráčate s pokorou v srdci... a je jedno či už s pokorou k Bohu, Alahovi, Budhovi alebo vesmírnemu vedomiu alebo neviem, čo iné by ste mohli mať na mysli... s pokorou v srdci sa pokloníte daru života, daru ľudského bytia. Niektorí prestanete fajčiť po tom, ako uvidíte pľúca, čierne ako nový parfum Lady Gagy, iní prestanete vyžierať chipsy na vaších drahých, no už predsa trochu zamastených gaučoch a začnete sa zdravo stravovať, keď vám príde zle pri pohľade na prierez ľudského tuku... niektorým sa vyroní slza, keď uvidia embryo v maternici, či už preto, lebo si ako matka spomeniete na svoje milované dieťa, ktoré ste nosili pod srdcom s láskou o ktorej viete len vy sama (a možno Boh, ak v neho veríte) alebo preto, lebo si uvedomíte ako veľmi ľúbite tú svoju mamu, ktorá toho pre vás tak veľa urobila, aj keď ste jej to veľakrát nevedeli zdeliť... možno ste jej to nevedeli zdeliť nikdy a ľutujete, že je buď veľmi ďaleko, alebo tu už nie je vôbec...

Výstavu neodporúčam deťom a ani mládeži... tí ju objavia, keď na to budú pripravní... nie všetci pripravení sú, no zase nie nikto nepripravený nie je ako káže cirkev.

Je mi smiešne, že cirkev núti organizátorov aby zrušili prednášky... halooo, chudáci, zobuďte sa... kto chce, informácie si nájde, môžete zakazovať čo chcete, babky vám čoskoro vymrú ak sa budete k ľuďom správať ako i dementným ovečkám a budete si myslieť, že budú žrať len to, čo im predmeliete a vygrcnete na obetný stôl... ak to pôjde takto ďalej, stane sa to, čo vidím tu v Holandsku na vlastné oči - kostoly vymrú, nainštalujú tam biele umelohmotné elektrické dvere, 10metrové vitráže predelia prepážky, vyrabujú artefakty, ktoré zamknú do depozitov a prerobia kostol - galériu na ubytovňu pre turistou s exkluzívnou bronzovou sochou pred barákom... spláchnu tak dielo storočí, zakonzervovaváne medzi inými aj reštaurátormi a fresky zamaľujú nabielo a cez to mrzknete kvetinovú nálepku z IKEY/I (?)...

Ak to plánujete, nech sa páči, ste na veľmi dobrej ceste to dosiahnuť... už žeby som sa obhliadal po nejakom malom kostolíku, ktorý si "odkúpim", keď ovečky vymrú a farári si budú trieskať hlavy o stenu...

A riešiť rozpory s pohrebníctvom? Ľudia, plastinácia je tu už 30 rokov, to si myslíte, že Gunter je dementný? Že zverejní svoj objav bez toho aby sa neubezpečil s tým, že to nie je proti zákonu? Veď keby to proti zákonu bolo a hrozilo by mu niečo,logika vraví, že by si  nechal svoje vedomosti pre seba, ukryl by si ich v svojich zápisnikoch, ktoré by možno písal zrkadlovo a modlil by sa, aby sa dožil toho, aby svoje denníky mohol zverejniť alebo aby ich po jeho smrti niekto objavil... to si robíte srandu, že toho sa chytáte... takto to vyzerá, keď sa niekto chytá poslednej slamky... keď chcete komédiu, zapnite si Simsonovcov, ak chcete horor, zapnite si akúkoľvek slovenskú reality show... ale neriešte veci, ktoré sú vyriešené roky dozadu...

Pani Mária Grebeňová Laczová nech sa o nijakú odpoveď ani nesnaží, nech si pokojne vyloží nohy a pustí Mozarta... nič tým cirkevníkom vysvetľovať nemusíte... Pán Peter Labaš nech pekne krásne obnoví prednášky, lebo sám vie, čo a ako... (inak, veľmi srdečne pozdravujem)

A tak... všetci ľudia dobrej vôle, ak ste ešte nezdementneli... nezdementnite! Viem, že Slovensko plastové dvere do chrámov nepotrebuje... Pozdravujem pána Štefana Sečka a celú bandu ľudí, ktorý hľadajú zlo tam, kde nie je.

Vážte si dielo reštaurátorov, vážte si dielo medikov, vážte si rozum, ktorý vám Boh dal!

S úctou,
MAROSBARAN