Predpokladali, že po keď film zaplaví kiná,budú
fúzy a brada opäť v móde… sedím čerstvo oholený v kuchyni, kaziac tento
mýtus hľadajúc slová, ako najlepšie opísať čo som práve pred hodinou mal
možnosť vidieť…
Sedeli sme na streche, pili random pivo a naplánovali sme s Timim, že v Utrechte pôjdeme hneď ako bude von. 12.12.2012 bol perfektný dátum pre uvedenie filmu, ktorý “matters” a byť Tolkienom, odpočívam naozaj v pokoji…
Rozhodnutie Petra Jacksona rozdeliť dej 310 stranovej (prvé vydanie) knihy na 3 samostatné filmy, čo činí 103.3 strany na jeden film,
môže vyzerať ako čisto otvorený marketingový ťah, snažiaci sa vyťažiť z
úspechu Pána Prsteňov maximum a ešte o čosi viac, ale po zhliadnutí
prvého dielu musím skonštatovať šialené odhalenie, že to vyzerá tak, že
jeho majstrovské zaobchádzanie s literárnym dielom mu dáva plné
privilégia a práva rozdeliť, nestrácajúc publikum, dej dokonca aj na 10
častí.
Je to sen každého spisovateľa, aby sa jeho diela ujal niekto tak
talentovaný ako Peter Jackson. Tak citlivo, presvedčivo, inovatívne a
novo poňať príbeh, prvýkrát publikovaný roku 1937,
dokázať maximálne využiť všetky maximá najnovších technológií, urobiť
action movie s vtipnými “vsuvkami”, ktoré nebudú pôsobiť hlúpo ani
rozpačito…
Rozplývam sa teraz rozvalený na čiernom špinavom gauči, neschopný nájdenia vhodných slov na zdelenie svojho nadšenia…
Keď som bol na strednej, jedna z mojich najneobľúbenejších “aktivít”
bol Hviezdoslavov Kubín… neviem recitovať a memorizovať sa nejaké básne…
nemyslím, že tým osobne spasím svet… jedného roku som sa však rozhodol
naučiť sa na Hviezdoslavov Kubín časť z vtedy pomerne neznámej knihy, Hobbit,
knihy, čo som objavil ešte v našej maličkej knižnici v Zborove. Bolo to
staré vydanie s červenými rubmi strán, s nijako extrémnymi
ilustráciami, no s príbehom, ktorý prehováral ku mne na oveľa hlbšej úrovni ako o zvihnutie si zadku jedného domaseda…
Naučil som sa naspamäť prvých asi 7-10 strán (?)… sám som bol
prekvapený, ako ľahko to išlo… až neskôr som pochopil, že to bolo
skladbou slov, akú Tolkien používal… Hviezdoslavov Kubín som našťastie
nevyhral a tak som s “prednášaním” memorizovaných vecí mohol prestať a
venovať sa ďalej “čítaniu”.
Sediac v kine, otváral som ústa od úžasu, že sú vo filme použité
naozaj začiatočné vety z knihy, od slova do slova a bol som v úžase ako
veľmi sa film dejovo priblížil ku knihe (okrem Radagasta, ten je trochu
zkomičštený
, možno až príliš… použitie vtáčieho trusu v rámci make upu… myslím,
že človek, čo prišiel s tým nápadom si naozaj zaslúži nejakú cenu… mimo
knihy je aj to, že sa vezie ako Santa na saniach ťahaný hyperaktívnymi
zajacami – Jacksonov úlet, ktorý je však vo filme veľmi na mieste… keď
uvidíte, ako geniálne je jeho záprah spracovaný a ako to celé “funguje”,
pochopíte).
Svetoznáma scéna – “Hádanky v tme” je zvládnutá nadgeniálne… Jackson
použil pravé Tolkienove hádanky a k môjmu potešeniu nevynechal ani jeho
“ostrovček” a ani Smeaglovu “loďku”. Technické prevedenie Smeagla je
také, že budete plakať… od pocitu menejcennosti, ako málo pre tento svet
znamenáte.
Je pre mňa extrémne vzrušujúce vidieť, keď niečo funguje… je pravda,
že na filme robilo XYZ ľudí, stál XYZ+XYZx343€, no ako sa píše v starých
knihách, modré oči, silikóny v hrudi a peniaze nie sú všetko. Peniaze
dávajú možnosti, no keď nemáte talent a “gule” uchopiť, to, čo chcete,
nebude vám stačiť ani celý Smaugov poklad a nikdy neurobíte žiaden dobrý
film, žiadnu dobrú hudbu a dokonca ani žiadnu dobrú, i keď zas nie
nejediteľnú večeru.
Skláňam sa pod zem, skrývam si chvost medzi nohy a zbožne vzhliadam k
dielu, monštrózne obrovskému projektu, ktorý dokázal Peter Jackson a
jeho grupa kumpánov uchopiť.
Scény sú zvládnuté naozaj geniálne (nechýba dokonca ani súboj
skalných obrov, ktorý som si fakt nevedel predstaviť ako by mohol
vyzerať na filmovom plátne), jedine útek od orkov pripadá až príliš “it s a kind of magic” that we survived…
ale tak… movie… scéna, keď skupinu 13tich trpaslíkov, Bilba a Gandalfa
zachránia orly… plakal som. Ultimate časť, v ktorej sa Bilbo rozhodne,
že nechá Smeagla nažive – celý pilier, na ktorom stojí dej 60 rokov
neskôr v trilógii Pána Prsteňov… nemám slov.
A potom len čakáte a netušíte, ako sa preboha dá tak rozpumpovaný dej
nejako zmysluplne ukončiť, netušíte, len sa necháte unášať “paradise
verziou” Nového Zélandu, priletí vtáčik a ten to ukončí tak, že poviete
“och”, utriete si slzu a možno aj slinu z kútika úst a nemôžete uveriť
tomu, že potrvá ďalších cca 356 dní, kým uvidíte ďalší diel.
Hobbit sa, čo sa týka príbehu, nedá porovnávať s Pánom Prsteňov.
Oproti nemu je to “rozprávka”… ale po zhliadnutí “tobeworshiped” verzie
od Petra Jacksona pochopíte, že sa rozprávky ujal niekto, kto dokázal
posolstvo J.R.R. Tolkiena, jeho skrytú alegóriu, podať spôsobom, že fakt
pochopíte niečo, čo ste dovtedy možno len tušili… uvedomíte si, že tam
vonku je svet plný dobrodrúžstiev a pri troche šťastia aj vy nájdete
svoje Žihadlo či nebodaj dokonca Prsteň.
… and that matters.
MAROSBARAN
PS: Rozprávka má hĺbku, ktorú väčšina ľudína prvý pohľad nepochopí…
Alegóriu, ktorá vraví o nás všetkých, aj keď si ju málokto uvedomujeme…
verím, že mnohých sa film The Hobbit: An Unexpected Journey dotkne na
miestach, o ktorých ste ani netušili, že ich máte…
No comments:
Post a Comment