Kam v BA pôjdete, nevyhnete sa citylightom, oznamujúcim, že v SNG je krv. Tak som to išiel pozrieť, čo je na tom pravdy... či tam niekoho rozštvrtili a zabudli poumývať dlážku alebo nebodaj niekto naozaj vytvoril výstavu so zaujímavou tématikou, týkajúcou sa každého z nás, či už upírom ste alebo nie...
A tak teraz referujem... v SNG je veľa krvi... niektorá falošná, niektorá reálna... niektorá fascinujúca, iná  ready-to-trash.
S potešením musím uznať, že projekt kurátora výstavy Dušana Burana je pravdepodobne jedným z najlepších počinov v SNG, čo mi moja krátka pamäť siaha. Trans-historický projekt (štýlové zoskupenie slov, ktoré som ukradol z infamous webky SNG) je fakt trans-historický tak ako sa len dá, spájajúci staré s novým, tradičné s novátorským a pochopiteľné s ???-umením.

...piesok v červenej pančuche ako tečúca krv z kalichov (Vessna Perunovich - Couples), zomierajúci Seneca,  komické Náhle zjavenie mnohých Márií, tradičné konceptuálne obrazy Monogramistu TD, zaujímavé začlenenie súčasneho skla, TD a videoartu medzi "staré" kresťanské umenie otáznej hodnoty... a to je len prvá miestnosť...


Výstava je naozaj jedinečnou v tom, že vytvára akúsi frankensteinovskú zliepaninu kde niekedy ani neviete,ktoré dielo organizátori utierali od prachu a na ktoré ešte žiaden prach padnúť nestihol.

Spôsob inštalácie Morového krucifixu z Kremnice z 18. storočia (Kristus, čo je na plagáte na Obchodnej, myslím) ho pretvára na neuveriteľne súčasné dielo, trpiaci Kristus, vytrhnutý z "konceptu", trpiaci len tak, na čistej stene.

Užasná Biblia Martina Luthera s ilustráciami neznámeho autora z okruhu Lucasa Cranacha (1565)... tú by som ukradol...

Matúš Lányi predstavuje erorové tabuľky, ktoré nik nemá rád. Inovuje ich textom, ktorý do nich vkladá, odvolávajúc sa na pečate, zemetrasenia a krv. Ide dokonca farárom do kapusty, keď vytvára svoju verziu premeny vína na krv, čo si o tom myslia oni je veľmi ľahko predvídateľné, čo si o tom myslí priemerný návštevník galérie, to vedia len dotyční...

Dokonca aj Dorota Sadovská so svojou rodinkou svätých, zoskupených do zaujímavej, no neviem, či niečo vraviacej inštalácie.

Aby bola párty kompletná, pridelil sa k vystavujúcim aj Norimberčan Albrech Durer so svojim ospevovanými drevorezmy...

Maličké video Mareka Kvetana a Richarda Fajnora (B.R.A.3.9) som kvôli svojmu slabému žalúdku nedopozeral celé, nechcel som tetám v galérii spríjemniť stráženie mojimi žalúdočnými šťavami a nedotrávenou bagetou v nich... a to som si myslel, že som po tých všetkých hororoch, čo som videl, na tom dobre...

Aj porcelán s ranenou laňou (Simona Janišová), aj šperky z krvy (Kristína Španihelová), ktoré potešia nejedného hemofila... zakrvavené poháre Patrika Illa, plagát so srdcom na doskách divadla, objekt-šperky (Small Personal Gadgets) Bety Majerníkovej pracujúcej s problematikou srdce-projekcia, či "zážitky na externom disku". 

Hneď vedľa sa milovník starého umenia poteší maľbou Triumf Lásky (J.M. Rottmayer), pochopiteľné pre každého nemám-rád-súčasné-umenie-človeka.


Šarmantným akcentom na výstave je nenápadná tabuľa s Krvavými Sonetmi od Pavla O. Hviezdoslava, literárna záležitosť, s ktorou sa stretol každý školák v laviciach na ZŠ... a ďalším sviežim momentom výstavy je edukatívny pokec o človeku menom William Harvey, ktorý ako prvý v histórii bol schopný popísať krvný obeh a záležitosti s tým spolutečiace.

Najbrutálnejší obraz Cypriána Majerníka, aký som kedy od autora videl znázorňuje cca rovnakú scénu (rozdiel je len v spôsobe vraždy), s akou sa v tom istom roku (1935) popasovala aj Frida Kahlo. Milenci na periférii vs. Zopár malých škrabancov (A Few Small Nips). Na obraze Cypriána Majerníka sa dokonca aj chudera Mária šokovane pozerá na situáciu meter pod ňou...

Sliepka bez hlavy na plátne... aj to je v SNG (Lucia Dovičáková).

Kritici umelcov si prídu na svoje, keď uvidia krv umelca Petra Kalmusa. Zistia, že podľa krvi sa dá usúdiť, že "umelec" nie je nič viac ako normálny smrteľník - jeho krv zaschne na papieri rovnako ako komukoľvek inému... rozdiel je len v tom, že človek-umelec, keď sa mu už taká nehoda stane, že pri nejakej nehode krvou ofŕka papier, rozhodne sa danú lisovanú celulózu zarámovať a dúfať v...

Štepovanie Petra Štembera je vraj medzník v slovenskom umení...možno ním aj je, no ja v tom vidím len hlúpy nápad ako dostať otravu krvi.

Naopak neuveriteľne jednoduchá autorská kniha Vessny Perunovich je banálna, no účinná... štvorčekovaný zošit zaplavený "krvavými" škvrnami.

Úplne na konci výstavy sa dostanete do miestnosti, kde galéria varuje pred "artefaktami zobrazujúcimi násilie a kruté scény"... paradoxne je to jedna z najmierumilovnejších častí... len zábery akoby z efkových hororov, vystrihovačky z novín (tie sú ale zaujímavé, odporúčam všimnúť si) či ČSSR s tečúcou krvou.

"Krv sa odoberá bezbolestne!" hlása jeden z agitačných letákov z 50tych rokov... Bezbolestná je aj výstava, pokiaľ pochopiteľne nespadnete zo schodov a nezlomíte si nohu na 6 častí...

s nulkovým pozdravom
MAROSBARAN

PS: A o tom, že SNG predsa len sklamala, nabudúce...