TO BY SOM AJ JA SPRAVIL... A LEPŠIE! 1 - EVEN I WOULD DO THAT... AND BETTER! Season 1

TO BY SOM AJ JA SPRAVIL... A LEPŠIE!

 EVEN I WOULD DO THAT... AND BETTER! Season 1

Performance súčasného tanca elledanse company + kolektívna výstava grafikov VŠVU 

Contemporary dance performace elledanse company + collective exhibition of printmakers of AFAD

(19.5.2011 - 22.6.2011, divadlo elledanse, Miletičova 17/B, Bratislava)

Program/Programme:

20:00 - Quadrans - predstavenie súčasného tanca - elledanse company 

              (Quadrans - contemporary dance performace elledanse company)

21:00 - TO BY SOM AJ JA SPRAVIL... A LEPŠIE! - kolektívna výstava grafikov VŠVU

             (Even I would do that... and better! - collective exhibition of printmakers of AFAD)

 :::Umelci/Artists:::
Maroš BARAN
Paulína MEKÝŠOVÁ
Kristína KUBÁŇOVÁ
Romana KOVÁROVÁ
Mirka RUDÁŠOVÁ
Johana CHRIENOVÁ
Maté MACSICZA
Lukáš CEHĽÁR
Natália KUPČOKOVÁ
Jakub JENČO
Veronika HOLECOVÁ
Zuzana LEXMANNOVÁ

(Kurátor/Curator - Mária Nepšinská)

 +Afterparty DJ Embryo

 http://iamembryo.blogspot.com/

________________________________________________________________________________

Kurátorsky text/Curators text:

TO BY SOM AJ JA SPRAVIL... A LEPŠIE! 

Mária Nepšinská

Na spoločnej výstave najmladšej generácie grafikov - prvákov bratislavskej Vysokej školy

výtvarných umení - svoje maľby, kresby a grafiky prezentuje dvanásť talentovaných

autorov, ktorým nechýba energia, chuť a dravosť. Niektoré z diel mladých grafikov ste

mohli vidieť už na aktuálnom koncoročnom prieskume VŠVU, iné sú v alternatívnych

priestoroch divadla elledanse vystavené po prvýkrát.

Na prvý pohľad je toto zoskupenie autorov ako aj diel zmesou nesúrodých výtvarných

prejavov.  A tento dojem sa ani nebudem snažiť vyvrátiť. Každý z nich je osobnosťou s

vlastným autorským názorom ako aj štýlovým prejavom. Jediné čo sa im nedá uprieť je

zdravá rivalita a ambícia ukázať svetu, čo dokážu… sami môžete posúdiť kto by to spravil

lepšie...

LUKÁŠ CEHĽÁR každým obrazom vytvára osobitý príbeh a zároveň s dávkou nostalgie

skladá hold literárnym klasikom, akými boli Edgar Allan Poe,  Arthur Conan Doyle alebo

H.P.Lovecraft. Títo ho neovplyvňujú len po výtvarnej stránke, ale ako sám hovorí: „zdravo

zdeformovali celé moje vnútorne videnie skutočnosti“. Jeho expresívne poňatie nesú náboj

brilantne vystihnutej tajomnej a niekedy až temnej atmosféry s priam fantazijným

nádychom, ktoré dosahuje jednak prostredníctvom kresby, technikou linorytu alebo

digitálnou kolážou.

MAROŠ BARAN sa vo svojej maliarskej tvorbe zameriava na zachytenie individuálnej

identity človeka. Ako predmet záujmu a zbožštenia si z presne nedefinovateľných dôvodov

vyberá špecifickú osobu a následne ju pretvára na akúsi éterickú bytosť nadpozemskej

existencie či serafína. Celkový vizuálny efekt je podporený autorovou fascináciou

polodrahokamami, ktorých štruktúru prepája s povrchom ľudského tela a priestoru, v

ktorom sa bytosť nachádza. Ako špecifický prvok používa kusy taveného skla a sklenený

prach, dodávajúci maľbám v explózii farieb určitý pocit ostrosti, luxusu a nebezpečenstva z

rezných rán pri dotyku.

Tvorba MIROSLAVY RUDÁŠOVEJ je príznačne inšpirovaná impulzmi z jej

bezprostredného okolia, no najmä príbehmi jej osobných zážitkov. Grafikám dominujú

prevažne zvieracie motívy zapracované do vlastných vymyslených príbehov, ktoré

parafrázujú žitú realitu. Autorka najčastejšie zobrazuje štylizované zvieratá, ktoré

predstavujú ľudí z jej najbližšieho okolia. V protiklade k  výtvarnému prejavu inklinujúcemu

k detskému rukopisu spracováva námety, ktoré detské ani zďaleka nie sú.

ZUZANA LEXMANNOVÁ preferuje tvorbu v oblasti kresby a grafiky. Vystavené práce sú

rozdelené na dve časti, jedna obsahuje grafiky ilustratívneho charakteru s figuratívnymi

čertovskými motívmi. Sú určené predovšetkým pre deti, ktoré by mali tak trochu postrašiť,

ale kompenzuje to veselá farebnosť a hravé kompozície. Ďalšiu časť prezentovaných diel

tvoria linoryty na ručnom papieri sršiace eklektizmom. Tu sa prejavuje autorkina

náklonnosť k všetkému starému od dolmenov až po rytierske topánky. Farebnosť je

monochromatická - šedá a čierna na čisto bielom papieri. Vystavenú kolekciu dopĺňajú

najnovšie lepty nainštalovane poriadne vysoko, čiže budú prístupné iba pre vysokú

verejnosť.

KRISTÍNA KUBÁŇOVÁ sa venuje prevažne kresbe, ktorú charakterizuje výrazná

expresívna linka s  prvkami nezmyslu a absurdity. Na výstave sa prezentuje výňatkami z

kresleného denníka, ktoré sú akýmisi momentkami z jej života a grafickými listami, ktoré

reagujú na študijnú tému a zvlášť ideu dadaizmu, menovite nezmysel, čiže spájanie

náhodných slov do tzv. dadaistickej básne s nesúvisiacimi kresbami a celkovou náhodou.

Blízke sú jej  práce v jednom tóne s jednou výraznou farbou. Od kresieb je už len malý

krok ku grafike, ktorá poskytuje ďalší priestor k experimentovaniu, hre a hľadaniu

vlastného výtvarného výrazu. Fascinuje ju tiež oblasť knižnej ilustrácie, ktorej sa chce v

budúcnosti primárne venovať.

VERONIKA HOLECOVÁ sa v doterajšej tvorbe najviac venuje knižnej ilustrácii, v ktorej

vidí naplnenie a budúcnosť svojho ďalšieho pôsobenia v umeleckej sfére. Na výstave sa

prezentuje fragmentmi z kresleného denníka, v ktorom osobné zážitky transformuje do

ilustrácii a ilustračnými grafikami na tému: reakcia na avantgardné smery 20. storočia.

Samotné avantgardy tu tematizuje a personifikuje do karikatúrnych postavičiek

predstaviteľov vtedajšej kritiky a verejnosti. Ich postoj k novým smerom v umení vyjadrujú

rôzne výrazy tváre od zdesenia, cez znudenie, rozhorčenie až po pobavenie.

JAKUB JENČO vníma svoju tvorbu ako istú formu arteterapie, ktorou najčastejšie rieši

svoje problémy a vnútorné rozpoloženie. Oveľa dôležitejší než vizuálna stránka je však pre

neho samotný obsah. Často využíva špecifické predmety, ktorým vymýšľa svojskú

symboliku a zmyselnosť. V najnovšej kolekcii prác sú hlavnými symbolmi radiátory a voda,

ktorá je ich obsahom. Sú to symboly, ktoré hovoria o autorovi ako aj o jeho vnútornom

svete, ktorý si pomocou umenia vytvára.

Aj PAULÍNA MEKÝŠOVÁ tvorbou primárne vyjadruje svoju ľudskú existenciu. Jej práce sú

v podstate zápiskami toho čo žije, vidí, cíti, o čom premýšľa. Prostredníctvom grafických

prác zaznamenáva časový moment, ktorý odráža jej momentálny vnútorný stav, pocity a

myšlienky.

Kreatívnu tvorbu vníma ako prostredie, v ktorom sa môže učiť a rásť, a vytvárať súčasné a

kvalitné diela, no v ktorých zároveň zostane to, akým človekom ona sama je.

Na výstave prezentuje sériu nazvanú Z auta, zápisky z notesu, ktoré vznikli počas roka,

kedy sa starala o postihnutého chlapčeka. Druhú sériu Očista tvoria obrázky, ktoré vznikli v

jediný večer a sú odrazom kulminovanej frustrácie transformovanej do pozitívnej emócie z

tvorenia.

JOHANA CHRIENOVÁ vychádza pri grafickej tvorbe zo svojich kresebných denníkov,

ktoré sú osobným záznamom emócií, pocitov a udalostí zažívaných v rôznom čase a

priestore. Tieto sú neskôr prenesené do autorkinho malého magického sveta. Na výstave

okrem grafík autorka prezentuje aj textilný objekt, ktorý vytvorila v rámci textilného kurzu

na tému príbeh. Technikou výšivky sú na objekte zobrazené detské portréty členov jej

vlastnej rodiny symbolizujúce nevinnosť, nevedomosť a naivitu (sú vyšité precíznejšie, so

zameraním sa na detail) a záznam z rôznych dôležitých rodinných udalostí - rozpad rodiny,

úmrtie starej mamy (ilustrované výšivkou v rôznom štádiu deštrukcie).

Kresby NATÁLIE KUPČOKOVEJ pôsobia melancholicky, možno až sentimentálne. Často

vychádzajú zo snov a zobrazujú ľudí vo vzťahu s prírodou a rôznymi inými miestami.

Autorka sa snaží najmä o vyjadrenie atmosféry a pocitov. V maloformátových kresbách

ceruzkou využíva možnosti rozmazávania a jemného tieňovania, ktoré dopĺňa ostrými

perovými čiarami. Kresby často a rada kombinuje s poéziou alebo písaným textom, ktorý

má byť čitateľný iba v útržkoch, aby mal človek možnosť domýšľať si.

MÁTÉ MACSICZA sa na výstave prezentuje dvojicou linorytov z roku 2009, ktoré sú

humorným spracovaním pre neho úsmevnej témy ako sa poľovníci fotia s mŕtvolami:)

Vystavené diela dopĺňa séria imaginatívnych grafík zhotovených technikou akvatinta,

prevažne krajinného charakteru, kde sa snažil o zachytenie atmosféry pralesov alebo

hustých lesov. Viaceré sú odrazom autorovej predstavivosti a fantázie, len pri jednej z

grafík mu ako podklad poslúžila fotografická predloha. Grafická séria predstavuje autorovu

nenaplnenú cestovateľskú túžbu.

ROMANA KOVÁROVÁ sa v tvorbe zameriava na vzťahy medzi bytosťami a priestormi, v

ktorých sa sama pohybuje. Zaujímajú ju vzťahy osobné – verejné, psychické – fyzické, no

zároveň popiera dôležitosť akéhokoľvek reálneho zobrazenia. Do týchto priestorov vsádza

univerzálne (a tiež asexuálne) postavy, ktoré podľa potreby deformuje. Zvolená farebnosť

korešponduje s navodením zdania, že žijeme v podivnom svete a práve na tento fakt chce

autorka poukázať.

Mária Nepšinská, kurátorka výstavy

________________________________________________________________________________

.

(Lino-verzia plagátu s autorskými grafikami vystavujúcich/ Lino-cut version of poster with artists prints)

_______________________________________________________________________________