Odkrývanie symbolov v SNG vysoké IQ nevyžaduje...

Odkrývanie symbolov v SNG vysoké IQ nevyžaduje...

12.1.2013 

Netuším akým zázrakom, možno je to ešte mierne opitie z Inspire Party a bočných barov po ceste domov, no stále, ani po 3 dňoch, čo som bol v SNG na „veľkolepej“ výstave Jany Želibskej,  zvolenie jej výstavy za the ultimate best of 2012 považujem za chabú, smiešnu a detinskú snahu šokovať, i keď neviem koho. Dve poschodia prekypujúce „symbolmi“ sú fakt oriešok pre nejedného slobodomurára... 

SNG si asi o intelekte svojich návštevníkoch asi veľa nemyslí, prekladajúc im banalitu za banalitou, niektorú za záclonkou, inú cez video, „náročky“ spontánne a neprofesionálne natočené, lebo vtedy je to vraj „art“. 

Dve poschodia umenia, bez ktorého určite prežijete, ak ho neuvidíte...

Na prvý pohľad veľkolepá inštalácia „Chuť raja“ vám najprv „vyrazí“ dych, no potom si uvedomíte, že neide o žiadnu „prácu s mytologickými významami jablka ako rajského ovocia“ ale o chudák umelohmotný strom na umelej tráve a to, že to bolo vystavené roku 1973 v Paríži vám po 1.47 sekundy začne byť strašne jedno...

Popisky vás zabijú, keď si prečítate, že autorka vynašla autorskú techniku s tajomným názvom „sypanie  zlatého a strieborného pigmentu“... vy s hlasným „ooooo“ odkráčate ďalej, utriete si slinu a večer nebudete spávať z toho,  o aký revolučný objav išlo a ako neuveriteľne objav vplýva na celospoločenskú situáciu s dosahom snáď dokonca aj na topenie sa ľadovcov...

Ja neviem, či si SNG myslí, že sú diváci úplne dementní  alebo čo...

„Malá módna prehliadka“ je niečo o čom je fakt škoda písať... ako keď si niekto doma šije, myslí si, aký je on (v našom prípade ona) kontroverzná, následné zavolanie 5,5 kamarátov a spoločné sa tvárenie „máme módnu prehliadku“. Noblesná prezentácia zo strany SNG mi príde smiešna, ale je tiež pravda, že ja sa v móde pohybujem len nejaký rok a pol tak možno tomu ešte celkom nerozumiem a na celú situáciu možno budem mať o pár rokov iný názor...

Taktiež sa tam dozviete, že vyhadzovaním kosoštvorcových prvkov (ďalší záhadný pojem) do prírody  sa príroda a umenie spája... „Ide o spojenie neživého tvaru (daného kovu) s prírodou, ktorá sa odráža v jeho leskoch – spája sa s ním.“ Tak s rovnakou logikou môžem teraz povedať, že tým, že mám teraz na stole plátkové zlato, spájam tak svoj stôl s maskou Tutanchamóna, lebo na ňom je zlato použité taktiež... a tým, že sme fyzicky tak ďaleko, sme zároveň aj strašne blízko a že raz budem chovať pávy a v roku 2067 budem mať svätý pokoj.

Ekologicky apelované inštalácie... akože... ale hlavná vec, že „poprvýkrát na Slovensku!!!“ 

Nabielo svietiace dielo s názvom „Kandariya Mahadeva (1969/2010-2012)" je v mojich očiach už nudné hanenie the largest and most ornate Hindu temple in the medieval temple group found at Khajuraho in Madhya Pradesh, India.

Dielo “Posledné kŕmenie” považujem za jedinú vec, nad ktorou sa oplatí rozjímavať… ale aj to tak maximálne 2.5 minúty…

A keď na konci uvidíte “Koncert činely a prsia”, začnete urýchlenie hľadať východ budovy… 

A highlightové video výstavy “Zákaz dotyku”… budem troche sprostý… pozrite si radšej nejaké plnohodnotné porno a myslite si o význame slova “utajenosť” niečo normálne…

Na stene straší nápis, “SHE IS EVERYWHERE”… ja som si pomyslel “WHATEVER…WHERE IS EXIT?”.

Ak sa výstava naozaj „rafinovane a s humorom sa dotýka sa podstaty vecí“, tak potom s poľutovaním musím konštatovať, že tá podstata teda až tak hlboká teda nebola

Veľmi nadšene nechávajúc „progresívnych tendencií vizuálneho umenia na Slovensku od konca 60. rokov po súčasnosť“, za chrbtom, dúfajúc, že NEVER MORE vykračujem von z budovy a myslím si o revolučnosti v SNG svoje... vy si myslite svoje tiež.

Choďte sa zahrať na Roberta Langdona aj vy... do nejakého 17.marca 2013...

S opitým pozdravom

MAROSBARAN