Odkrývanie
symbolov v SNG vysoké IQ nevyžaduje...
12.1.2013
Netuším akým
zázrakom, možno je to ešte mierne opitie z Inspire Party a bočných barov
po ceste domov, no stále, ani po 3 dňoch, čo som bol v SNG na „veľkolepej“
výstave Jany Želibskej, zvolenie jej výstavy za the ultimate best of 2012 považujem za
chabú, smiešnu a detinskú snahu šokovať, i keď neviem koho. Dve
poschodia prekypujúce „symbolmi“ sú fakt oriešok pre nejedného slobodomurára...
SNG si asi o intelekte
svojich návštevníkoch asi veľa nemyslí, prekladajúc im banalitu za banalitou,
niektorú za záclonkou, inú cez video, „náročky“ spontánne a neprofesionálne
natočené, lebo vtedy je to vraj „art“.
Dve poschodia
umenia, bez ktorého určite prežijete, ak ho neuvidíte...
Na prvý pohľad
veľkolepá inštalácia „Chuť raja“ vám najprv „vyrazí“ dych, no potom si
uvedomíte, že neide o žiadnu „prácu s mytologickými významami jablka
ako rajského ovocia“ ale o chudák umelohmotný strom na umelej tráve a to,
že to bolo vystavené roku 1973 v Paríži vám po 1.47 sekundy začne byť
strašne jedno...
Popisky vás
zabijú, keď si prečítate, že autorka vynašla autorskú techniku s tajomným názvom
„sypanie zlatého a strieborného pigmentu“...
vy s hlasným „ooooo“ odkráčate ďalej, utriete si slinu a večer nebudete
spávať z toho, o aký revolučný
objav išlo a ako neuveriteľne objav vplýva na celospoločenskú situáciu s dosahom
snáď dokonca aj na topenie sa ľadovcov...
Ja neviem, či si
SNG myslí, že sú diváci úplne dementní
alebo čo...
„Malá módna
prehliadka“ je niečo o čom je fakt škoda písať... ako keď si niekto doma
šije, myslí si, aký je on (v našom prípade ona) kontroverzná, následné
zavolanie 5,5 kamarátov a spoločné sa tvárenie „máme módnu prehliadku“.
Noblesná prezentácia zo strany SNG mi príde smiešna, ale je tiež pravda, že ja
sa v móde pohybujem len nejaký rok a pol tak možno tomu ešte celkom
nerozumiem a na celú situáciu možno budem mať o pár rokov iný názor...
Taktiež sa tam
dozviete, že vyhadzovaním kosoštvorcových prvkov (ďalší záhadný pojem) do
prírody sa príroda a umenie spája...
„Ide o spojenie neživého tvaru (daného kovu) s prírodou, ktorá sa
odráža v jeho leskoch – spája sa s ním.“ Tak s rovnakou logikou
môžem teraz povedať, že tým, že mám teraz na stole plátkové zlato, spájam tak svoj stôl s maskou Tutanchamóna, lebo na ňom je zlato použité taktiež... a tým,
že sme fyzicky tak ďaleko, sme zároveň aj strašne blízko a že raz budem chovať pávy a v roku 2067 budem mať svätý pokoj.
Ekologicky
apelované inštalácie... akože... ale hlavná vec, že „poprvýkrát na Slovensku!!!“
Nabielo svietiace
dielo s názvom „Kandariya Mahadeva (1969/2010-2012)" je v mojich očiach
už nudné hanenie the largest and most ornate Hindu temple in the
medieval temple group found at Khajuraho in Madhya Pradesh, India.
Dielo “Posledné kŕmenie” považujem za jedinú vec, nad ktorou
sa oplatí rozjímavať… ale aj to tak maximálne 2.5 minúty…
A keď na konci uvidíte “Koncert činely a prsia”, začnete
urýchlenie hľadať východ budovy…
A highlightové video výstavy “Zákaz dotyku”… budem troche sprostý…
pozrite si radšej nejaké plnohodnotné porno a myslite si o význame slova “utajenosť”
niečo normálne…
Na stene straší nápis, “SHE IS EVERYWHERE”… ja som si
pomyslel “WHATEVER…WHERE IS EXIT?”.
Ak sa výstava
naozaj „rafinovane a s humorom sa dotýka sa podstaty vecí“, tak potom s poľutovaním
musím konštatovať, že tá podstata teda až tak hlboká teda nebola
Veľmi nadšene nechávajúc „progresívnych tendencií vizuálneho umenia na Slovensku od konca 60.
rokov po súčasnosť“, za chrbtom, dúfajúc, že NEVER MORE vykračujem von z budovy
a myslím si o revolučnosti v SNG svoje... vy si myslite svoje
tiež.
Choďte sa zahrať na Roberta Langdona aj vy... do nejakého 17.marca 2013...
Choďte sa zahrať na Roberta Langdona aj vy... do nejakého 17.marca 2013...
S opitým pozdravom
MAROSBARAN
No comments:
Post a Comment