Viedenská akadémia umení láka na mladé školské umenie s náznakmi všetkého od pornografie až k duchovným víziám. Neuveriteľne široká škála umenia, z ktorej ak si nevyberiete, tak ste fakt nároční alebo jednoducho nemáte radi umenie. Tri dni, z ktorých už dva ubehli...
Ekonomická kríza kombinovaná s mojou lenivosťou, ísť si do Tesca kúpiť handru, podporená neprítomnosťou žiadneho "ready-to-trash" kúsku oblečenia v okruhu 10 metrov môjho čerstvo osprchovaného tela, nedobrovoľne nesúca neľahkú existenciu na tomto svete, ma donútila k fyzickému pozbieraniu prašných chumáčov zo zeme, hornou končatinou, udržiavac si jednu z nich čistú, pre prípadne hygienické utretie si nosa alebo nezávadné otvorenie dverí a následného vyhodenia plodov zeme do odpadkového koša, nadšene pýtajúceho sa o vyprázdnenie svojho nemilého obsahu s dopadom na úroveň čistoty životného prostredia, ktoré si všetci tak neuverteľne v posledných 7mich rokoch vážime.
Včera som bol vo Viedni a áno, zase som sa tam stratil a vzal metro opačným smerom.
Nikola, moja spriaznená half-dutch duša ma večer osvietila informáciou, že na viedenskej variante VŠVU, menovite "Akademie der bildenden Künste Wien" sú dni otvorených dverí. Ako neznaboh, ktorý za roky v BA ani raz nenavštívil akadémiu umení, som zhodnotil, že sa mi naskytla ultimate príležitosť odškrtnúť si ďalšie políčko zo zoznamu, 65899-te pod kolonkou "Zachráň svet".
Vždy keď idem do Viedne, ako pravý chudobný študent, nemajúci 13€ na lístok do Viedne každý deň, som sa pred výpravou tam a s5 vybavil mapkou, ktorú som ukradol zo stanice a zoznamom miest, ktoré som chcel počas rakúskej dynastie chcel, popri Akadémii, navštíviť.
Je piatok, 17:22 a kým to dopíšem, možno bude už aj 19:00, čo vám, potencionálnym návštevníkom, bažiacich po fresh arte z rakúskych kumbalov, bude ostávať už nej ako 24 hodín na to, aby ste sa sami do Viedne dopravili. Zdržím sa teda miest, ktoré som na svojej výprave alla Bilbo Baggins, navštívil a upriamim krátku pozornosť exkluzívne len na Akademie der bildenden Künste Wien.
Nikola a jej kamoška, ako pravé architektky veľmi rýchlo zamierili do časti s architektúrou. Bol som s nimi asi 5 minút, počul som dokonca aj 1.75 konzultácie/obhajoby, no veľmi rýchlo som sa, keďže moje vedomosti o "umení priestoru" nie sú nejako geniálne, dovolil by som si tvrdiť, že sú podpriemerné, znudil, tak som sa zdvihol a išiel som naprieč temnou školou, kde nikdy neviete, čo kde nájdete, dúfajúc, že sa mi nevybije mobil a budem sa môcť so svojimi spolupútničkami neskôr spojiť a tak bez problémov nájsť cestu na stanicu bez stresu. Zima mi stačila.
Akadémia je vraj rozdelená do viacerých budov, nejako špeciálne som to neštudoval, my sme boli v dvoch a poviem vám, že sa tam určite oplatí ísť, lebo tam nájdete všetko od vákuom zabitých hlodavcov, nainštalovaných v radoch na stene chodby, cez pornograficko-spirituálnych obrazy, ktoré boli niektoré až príliš realisticky prevedené, tak príliš, že to nezvládol ani môj chudák fotoaparát, insitno-naivne ilustrácie, veľkolepé maľby a inštalácie, zobrazujúce všetko od abstrakcie po "holú pravdu" a ultimate priestor, pri ktorom nejeden umelec vyroní zo záviste slzu, ja aj tri.
Hneď pri vchode, v takej veľkej miestnosti, neviem ako sa to volá, akoby niekto exhumoval samého Warhola, fyzicky nestálou inštaláciou strieborných ?-hranových balónov, naplnených, pravdepodobne héliom. Balóny ste mohli nájsť aj kde tu po škole, ale hlavný akcent nastával v tej veľkej miestnosti, vďaka veľkoleposti samotného charakteru, stropnými maľbami, štukatérskskymi záležitosťami, všade kde sa len dá a hŕstke opitých umelcov pobehujúcej zo strany na stranu.
Umenie, ktoré tam nájdete je školské, ale zarazí vás spektrum, ktoré obsiaha. "Vyšolichané" veci sú hneď vedľa gestických malieb tak ako je vypchatá líška so zajačou maskou hneď vedľa vypchatého zajaca, ktorý má tiež prevlečené čosi cez hlavu, no čo to je si trúfať netrúfam.
Fashion ľudí určite zaujme taká sova, ktorej sa z hrude derú perlové náhrdelníky, sťa krv vystrekujúca z ľudom zmordovaného a vojakom prepichnutého Krista.
Dielo "Vakuum" od Karoliny Preuschl je dôkazom zastarenosti tradičných pascí na myši. Znepokojivá dekorácia steny pozostávajúca z vákuových sáčkov a čerstvo udusenýc príslušnikov kmeňa hlodavcov. Ďalšie umenie, odvolávajúce sa na smrteľnosť a premnoženosť istých druhov, obývajúcich planétu Zem. Autorka má v škole ešte jednu dosť znepokojivú vec, o ktorej však nemám svedomie písať... návštevníci si to určite všimnú.
Veľkoleposť celkového imidžu dni otvorených dverí podčiarkujú oblekmi ovenčeí bodygardi, hliadkujúci a znemožňujúci krádeži, či krivo postaveného slova voči art piecom, element, ktorého sa my na VŠVU neviem, či niekedy dožijeme.
Každý však robíme to, čo vieme, snažíme sa ako vieme a ako rozprávky hovoria, nie je všetko jedlé, čo sa bliští... Tak veľkolepý priestor ako majú vo Viedni, my v Bratislave síce nemáme, no talenty na škole máme. A ak nemáme, aspoň sa to všetci spoločne na škole statočne snažíme fejknuť, hoci mnohí to nemusia.
Jedna zo svätých právd je - "Môžeš si kúpiť masion, no talent dostaneš odo mňa", hovorí Boh.
Vraví aj to, že ak máte pevné nervy a prežijete obscénne umenie miešané s potešením ducha, oka a batohu, choďte na hlavnú stanicu, vyžiadajte si lístok tam a s5 do Viedne. Nájdite akadémiu a nechajte sa unášať anjelmi a démonmi tvorivých myslí mladých viedeňčanov. Či budete pobúrení alebo potešení, na tom nezáleží. Určite budete impressed.
Dalo by sa o dni otvorených dverí napísať zopár strán, no myslím, že vizuál je dôležitejší. Niečo vidíte tu, no väčšinu som hodil na svoj blog, tak ráčte pred vašim zajtrajším potencionálne viedenským výletom:
so zaspatým pozdravom,
MAROSBARAN
PS: a ak predsa len nie ste na mladé umenie, v budovy školy nájdet aj veľmi slušnú zbierku "starého umenia" s highlightom od Hieronyma Boscha a Jana Weenixa... o tom a o nahote vo Viedni nabudúce...
No comments:
Post a Comment