Ako to vyzerá, keď sa človek rozhodne vybieliť vlastnú obývačku a zriadiť si tam výstavu klincov na stene alebo o tom, ako že aj keď otvorenie KE-eventu nedopadlo najlepšie, vždy je tu (v BA) na čo tešiť sa. Slovenské kvalitné umenie pod jednou strechou s jednou dierou cez celú budovu, v exkluzívne "gugenhajm" architektúre, nová perla Bratislavy a len 1,5€ vstupné, ak ste študentom.
------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Štyri mesiace dozadu som sedel v Holandsku na nechutne drahom internáte a klikal som, "čo nového doma", keď tu zrazu z čista jasna som sa doklikal k informácii, že Bratislava si pripíše na konto novú súkromnú galériu v ktorej bude stála expozícia domáceho umenia. S potešením som sa začudoval a utrel si rukávom sliny, ktoré sa mi ako statočným Pavlovovým psom po zhliadnutí fotografií vnútorného výstavného priestoru vytvorili a pravdepodobne som si šiel urobiť kávu.
Dnes sedím v Bratislave, z Nedbalky čerstvo vyvenčený, žiadnu kávu nerobím, keďže nemám kanvicu, no spínam ďakovné ruky k Bohu s Joker-smile na tvári za úžasný priestor, ultimate slovenskú zbierku a milé tety, čo to tam strážia, snažím sa zahnať hrôzu z otváracieho ceremoniálu v KE a psychicky sa z toho ako pravý hrdý východniar nezrútiť.
Pribižne 150 diel na 4+1 poschodiach v efektnom architektonickom riešení pani architektky Jarmily Kusej a po 15tich mesiacoch práce na rekonštrukcii bývalej banky sa veci, z pravdepodobne rozlohou nemalej obývačky pána Petra Paška, dostali verejnosti na oči a ja nemám čo viac povedať ako "ou yeah".
Galéria Nedbalka sa tak zaradila do "must see" miest, čo sa nášho hlavného mesta týka.
Prízemie, oddelená časť galérie, je venované krátkodobým výstavám. Momentálne je tam Juraj Rusňák so svojimi bioformami, bioštruktúrami, pastelkami na papieri a nešťastne inštalovanými sochami. Roku 1938 narodený umelec ponúka svoj pohľad na umenie v podobe abstraktného sochárstva, povrchne porovnateľnému k tvorbe Henryho Moora/Moorea (?). Inštaláciu sôch na nízkch podstavčekoch považujem za škrt cez rozpočet. Tvarovo zaujímavé objekty tak nevynikajú naplno, pokiaľ sa k nim človek nezohne. Vo výhode sú, paradoxne, návštevníci na vozíčku.
Na pomerne malom priestore prezentuje Juraj Rusňák grafiku, sochu, kresbu a video. Osobne najviac ma zaujali jeho pastelkové kresby, neviem, či nejaký strašne hlboký význam, no prihovárajú sa (aspoň ku mne) a to stačí.
Prvé poschodie nesie trochu zavádzajúcu nálepku Súčasné umenie, keďže väčšina vystavovatľov je už ,nejaký ten rok, dva, 2 a pol metra pod zemou... Michal Jakabčic, Viera Žilinčánová, Ernest Zmeták, Július Jakoby, Ladislav Guderna, Imrich Weiner-Kráľ a Viera Kraicová je len zlomok mŕtvych, ktorých tam nájdete. No napríklad taký Milan Dobeš ešte našťastie žije... a je tam tiež.
Ultimate poschodím sú:
1.) Ladisla Guderna - Hlava ženy (1963), postpicassovský portrét dievčiny, zarážajúco jednoduchý ale zarážajúco silný svojou trefnosťou, stručnosťou a eleganciou vyberaného vkusu,
2.) Agnesa Sigetová - Biela (Prevoz) (1969), "steal me" item, nanešťastie príliš veľký na nenápadne skrytie do vrecka, pripomínajúcu tvorbu Joana Miróa.
Galandovci (druhé poschodie) je kolekcia mien ako Kompánek, Laluha a mnou večne milovaný Milan Paštéka. Zaujímavé, že u Paštéku človek hneď vie, že ide o neho, i keď vidí len čierny a červený, v podstate nič nehovoriaci fľak. Morbídne zátišia Krivoša, alla Modigliani "Akt" od Andreja Barčíka predstavuje ako by ženské pokolenie vyzeralo bez bradaviek a s M-očami, mrazivé tradičné umenie, o ktorom neviete, či je naivné alebo hrôzostrašné, kruté a "stop feminizmu" umenie. Skupinu uzatvára beštializmus v prevedení Vladimíra Kompánka, no neobávajte sa, výstavu zvládnete aj s ratolesťami, len im presne do detailov nevysvetľujte, o čo v danom obraze naozaj ide...
Tretie poschodie - Výtvarná moderna Slovenska nesie mená ako Bazovský, Benka, Mudroch, Némeš alebo taký Imrich Weiner-Kráľ, ktorý prekvapí svojou vianočnou verziou Kukuričných detí. Veľkú dôležitosť, čo sa týka "sme Slováci" komplexu zohráva tvorba Jána Hálu. Tak ako egyptské rozpadávajúce sa hieroglyfy hovoria o lifestyle starých, mŕtvych ale kvalitne zabalzamovaných Egypťanoch, tak jeho maľby budú raz na konci sveta roku 3013 vravieť o noblesnosti dedinského života priemerných, krojom obvenčených Sloveniek. Rovnakú funkciu budú mať pravdepodobne aj obrazy Martina Benku, tie však budú veľkolepejšie a epickejšie.
Štvrté poschodie - Zrod výtvarnej moderny Slovenska je otvorená propaganda Ladislava Mednyánszkeho, ktorý exceluje a pýta sa na veľmi skoré ukradnutie. Ak chcete figurálne umenie - Muž so šabľou je pre vás, ak krajinky, neberte Dunajec, ten sa chystám ukradnúť ja. Inak tam nájdete Dominika Skutezkeho, Kerna a Jaszucha.
Prejdenie viac ako 1500m2 si môžte spríjemniť či už na troch toaletách alebo v kaviarni, ktorá má inak veľmi dobré ceny + mini knižnicu a aby to nebolo málo, web, ktorý môže závidieť aj samotná SNG.
http://www.nedbalka.sk/
s "chce to sprchu" pozdravom
MAROSBARAN
No comments:
Post a Comment