Výstava "Apocalypse Now!" je projekt skupiny umelcov, ktorých počin v galérii je akýsi odpovedací hárok na (už vieme, že nie) posledných dní našej existencii na planéte Zem. Keď sa začala, bol som ešte v Holandsku, pravdepodobne opíjajúc sa na streche s mojou erasmáckou alkoholickou tlupou alebo nadávajúc (po slovensky, aby mi nik nerozumel) za šijacím strojom na HKU... a tak, či umelci naozaj diela tvorili každý utorok od 6.12.2012 do 21.12.2012, túžobne očakávať zimnú rovnodennosť a naplnenie sa zvestovaní z Yukatánu, vám s istotou povedať neviem, ale vraj hej. A ak, tak je to super!
Momentálne sa väčšina obyvateľstva stará o svoje hladné krky a o to či mať TV je stále v dnešnej spoločnosti nevyhnutnsťou, umenie je pravdepodobne 95% populácii SVK dosť ukradnuté,hoci v BA to je o niečo lepšie, dúfam, no ak ste patrili k tej hŕstke, ktorá šancu vidieť umelcov tvoriť priamo v galérii, využila, trasiem vám digitálnou rukou a vravím si "it s a kind of magic". Hoci ja osobne interakciu s divákmi veľmi rád nemám a pradepodobne to ani do smrti, možno po nej, nikdy neurobím, oceňujem to, keď sa niekto k tomu podujme. Je to veľmi prospešné - ako pre diváka, tak pre umelca. Divák tak viac porozumie "wocogou" a umelec sa teší, tým, že môže svoje nadšenie z tvorby umenia zdieľať a to, že elektrina v miestnosti neide len pr neho samotného.
Dnes je však 16.1.2013 a tak som v galérii našiel len tetu, čo tam stráži... stretnete ju aj vy, ak tam pôjdete. Pozdravte jej, poteší sa a postráži vám aj veci.
Zuzana Sabová predstavila cyklus zaujímavých grafík. Štruktúry, čierna-biela, gule/kruhy... pohráva sa s opakovním a kompozíciou. Deväť veĺkých grafík tak zapĺňa skoro celú stenu a aj keď netuším "autorovu myšlienku", vizuálny dojem je super. Áno, tak "kunsthistoricky" to popíšem...
Tvorba Tomáša Roubala, ktorého zaberá ďalšiu stenu je zliepanina bársčoho od grafiky, cez kresbu až po čierne rámiky. Pravdepodobne ostrá kritika spoločnosti, vizuálne medituje nad tým ako vyzerá žena bez hlavy a čo sa stane, keď sa mužov nástroj rozrastie pod vplyvom kresťanskej dogmy, či bez nej? Neviem... vizuálny slovník, ktorý používa pravdepodobne pohorší staršiu generáciu, mladšia sa na nej asi zabaví. Osobne by som vyzdvihol jeho knihu, ktorú tam nájdete pohodenú (dá sa veľmi ľahko ukradnúť, kto máte záujem).
Highlight celého jeho vyčíňania je pre mňa jeho maličká grafika, znázorňujúca pravý (?) tieň kríža... hovorí za všetko o téme, ktorá je už tak pretrávená, že o nej asi písať už ani netreba. Mňa len teší, že je tu stále niekto, kto na ňu stále aj po toľkých rokoch tak "sexy", excelentne a jednoducho poukázať.
No jeho excesy ohľadom židovskej kultúry... to beriem trochu ako taký škrt, ale veď nech si každý robí, čomu verí... transformácia snehovej vločky do hákového kríža je pre mňa, zaujímavý posun, no nemám rád protižidovské vsuvky umenie.
Jarmila Mitríková a Dávid Demjanovič sú dvojica, na ktorú som si teda musel fest zvykať a pri mojích prvých kontaktoch s ich tvorbou... no prevracal sa mi žalúdok poriadne... no "Tréning slovenských kozmonautov", "Evakuácia slovenských elít" a "Kladenie vencov slovenským hrdinom" je dnes pre mňa fajn umenie, ľahučké ako dobrý vtip, no v rámci Slovenska dôležité, kvôli priamym odkazom na slovenskú kultúru v spojení s intergalaktickými záležitosťami a to všetko ešte podčiarknuté netradičnou technikou, o ktorej som si myslel, že ju čaká veľmi skorá smrť. Spojenie pyrografie, ktorú normálne, vy Slováci a zahraniční votrelci, vidíte tak maximálne na nevkusných dekoračných predmetov, official umením považujem za taký mini triumf - uchovania tradičného old schoolového remesla v rámci contemporary art sceen.
Obrazy/objekty Matúša Máťatka ma nezaujali po tématickej stránke ale po stránke technickej. Problém s takýmito vecami je v tom, že normálny človek si málokedy vie takúto techniku vážiť...
Spolupráca Matúša Máťatka a Tomáša Klepocha v poslednej miestnosti je "Statočný boj ryby s orlom", alebo "Stojí to 5890,-". Naozaj sa to volá "Posledný súboj". Ide o veľkorozmerné grafiky, špecificky nainštalované - samotná inštalácia dáva "statickým" námetom pohyb. Rovnako ako aj s ďalšími dielami - napr. "Pán Boh dal, Pán Boh vzal" od Klepocha, aj táto má problém v tom, že aj keď ide o super veľkorozerné grafiky, či už tlačené alebo samotné dosky/liná, dosť pochybujem o tom, že bežný smrteľník tuší, koľko je v tom práce... dovolím si tvrdiť, že netuší... a to je smutné... a potom to tak vyzerá, že sa z takýchto diel tešia len zasvätení, VŠVU-ľudia, či zopár nadšencov... to je škoda, lebo je v tom veľa práce, ktorá si zaslúži byť docenená a či sa toho však niekedy autori dožijú, to nevie ani prezident Madagaskaru.
A tak sa spoločne tešme, že Apokalypsa nebola, ale že "Apocalypse Now!" je.
s boľavým pozdravom
MAROSBARAN
PS: o tom, ako som dostal exkluzívne dovolenie fotiť od samotnej kurátorky Mgr. Zsófia Kiss Szemán na výstave Kufrík kresieb, nabudúce.
No comments:
Post a Comment