Tešil som sa na to ako malé decko. A dosť dlho…
Absolventská prehliadka ľudí z odevu z VŠVU je “can not miss” akcia pre všetkých BA ľudí, ktorých zaujíma móda alebo chcú len podporiť svojich kamošov, ktorých obľubou je nakupovať, strihať a následne zošívať nechutne drahé látky.
O 19:00 bolo celé čierne divadlo Meteorit na Čulekovej 3 plné arty ľudmi, fashion ľuďmi a rodinou. A bol som tam aj ja, šokujúco, ale nie ako rodina.
Vždy keď sa niečo v živote naučíte, keď sa ocitnete v kolektíve iných ľudí, ktorí vám ukážu kúsok svojho sveta a vysvetlia vám princípy ako funguje, pochopíte časť vesmíru o ktorej ste toho až tak veľa nevedeli. Začnete si prácu cudzích ľudí vážiť omnoho viac a uvedomíte si, že veci, ktoré beriete ako samozrejmé, sú veľakrát big-deal. Asi také niečo som mal v hlave, keď som sa ocitol na odeve VŠVU.
Uvedomíte si, že všiť rukáv, či dobre zažehliť nwmčo nie je len taká samozrejmosť a keď najbližšie budete kráčať okolo nejakého sekáča, uvedomíte si, že sa pozeráte do výkladu neohodnotenej alebo nedocenenej práce, ktorú niekto pred vami vynaložil. A príde vám z toho smutno.
Na svete je veľa oblečenia, veľa košieľ, veľa rób… vraj už všetko bolo urobené, vymyslené a realizované, no stále je tu niečo, čo ľudí trhá k tomu, aby znovu išli na fashion show, výstavu, či event.
Niekedy sa zamotám…
…čo som ale chcel povedať je to, že mi bolo cťou mať možnosť vidieť to, čo som (už) včera v Meteorite videl a to z viacerých dôvodov, aj keď nie zo všetkých modelov som bol úplne mimo. Vlastne ani neviem, či som z niektorých mimo bol, ale na tom v podstate nezáleží…
Hromada nedocenenej práce môže byť o pár dní aj z vecí z Meteoritu. Ľudia na prehliadke makali ako zverce. Niektorí viac, iní menej, no všetci makali.
Rozmýšľal som, o čom budem asi tak písať, keď už bude po… myslel som si, že veď dám nejaké 2-3 vety o každom návrhárovi, keďže sa nehrám na žiadneho módneho fancy experta, len človeka, ktorý vie, čo sa “mu páči a čo nie” alebo čomu “rozumie alebo nie”, budem maximálne subjektívny, lebo iný ani moc byť neviem, pozdravím všetkých navôkol, zaprajem šecko dobré návrhárom a vezmem ICčko do Kysaku a koniec.
No potom som si pomyslel, že veď to budú písať asi všetci ostatní blogeri, tak čo sa budem opakovať aj tak si každý na tie veci musí urobiť vlastný názor, ak si ho ešte neurobil…
Ak mám spomenúť – pre mňa osobne – max adoration – Lena Rypáková, ktorej “Ceci nest pas un papillon” sa mi páčil už na školskom prieskume a Maja Božovič, ktorej čierne kusy boli proste “steal me”. O čom ich kolekcie boli si môžete sami vygoogliť, o tom písať nebudem. Technicky to mal asi najzložitejšie Libor Komosný, ktorého myslím, že moc rozvádzať nemusím. On vie, čo chce a to niekedy stačí.
Chcel by som spomenúť niečo iné – a to nevyhnutnosť edukácie ľudu – aj ortodoxných fashion-ľudí, ktorí sa zaujímajú len o glam a cm na opätkoch v tom, čo takú prehliadku akú mali okoloidúci na Čulekovej možnosť včera vidieť, stojí urobiť. Koľko brutálnej námahy, odhodlania, času a v neposlednom rade aj peňazí si to vyžaduje.
Dosť ma niekedy prekvapí skutočnosť, ako keď návrhárov vidím v škole – spotených s vulgarizmami na jazyku s dopichanými rukami, no s obrovským odhodlaním a chuťou ukázať svetu práve tú ich víziu módy, akú majú v hlave práve oni a potom ako ich následne vidím osprchovaných, nalíčených a jednoducho effortless vyzerajúcich na fashion show. Prekvapuje ma, ako to niektorí dávajú a strašne im držím palce.
Chcel by som aby ste sa zamysleli na tom, či viete čo taká realizácia stojí a či ju viete patrične ohodnotiť… alebo či je vám to vlastne strašne jedno. Či viete prijať aj odvrátenú stránku fancy fashion show.
Myslím si, že je to brutálne potrebné aby si to ľudia už len uvedomili… netreba o tom špiritizovať, stačí si uvedomiť a trochu sa zamyslieť. Nevnímať to ako “čosiprebohaoblečiem” ale aj ako pokoru a poctu ľuďom, ktorí to celé dali dokopy.
Cause, at the end of a day… it s just all about them.
A prečo sa Bruno mýlil? Práveže ani neviem… ale niektorých ľudí vraj pekne na+ral… … ale myslím, že žiaden big deal, len chvíľkové vzplanutie hnevu. Niekedy nie je najlepšie, keď použijete zdrobneninu mena aj keď sú vaše úmysly len a len dobré…
Bruno je fajn.
…bude video… ale zatiaľ musím chytiť vlak…
fingers crozzed 4 all 343 people
MAROSBARAN
13.6.2012
…video:
http://www.youtube.com/watch?v=7nFRkF7rO_0&feature=plcp
No comments:
Post a Comment