(4.5. – 4.6.2012, Divadlo elledanse, Miletičova 17/B, Bratislava)
Priestory alternatívneho divadla elledanse už po druhýkrát zaplaví
umenie študentov VŠVU. Vernisáž výstavy ôsmich grafikov, dvoch maliarok a
troch fotografov predstaví, čo rastie na VŠVU a nebojí sa ukázať aj za
cenu toho, že si pred ich tvorbou poviete: „To by som aj ja spravil... a
lepšie!“ Na vernisáži vás čaká contemporary dance performance, fashion
show a koncert The Ills.
EVEN I WOULD DO THAT… AND BETTER! 2 4.5. – 4.6.2012 Elledanse theater, Miletičova 17/B, Bratislava
For the second time spaces of alternative theater elledanse will be
filled by art of AFAD students. Opening of an exhibition of eight
printmakers, two painters and three photographers will present what
grows at AFAD and is not afraid to show even at the cost of your
potentional quotation: "Even I would do that... and better! "At the
opening awaits you dance performance, fashion show and concert The Ills.
Mám pocit, že veľa ľudí si o mojej tvorbe myslí, že to robím iba tak. Z nudy, alebo srandy, či preto, že sa mi práve chce.
A to je vlastne pravda. Niežeby mi na tom nezáležalo, skôr ide o to, že
chcem, aby to bolo úplne prirodzené. Bez hocijakých pretvárok, ktoré k
tomu nepatria.
Myslím, že nad svojou tvorbou nijako dopredu
nepremýšľam, neuvažujem o tom, ako to bude vyzerať, či pôsobiť na iných.
Niekedy iba podvedome spracúvam námety, ktoré ma zaujímajú, alebo
trápia. Stáva sa mi aj to, že nejaký námet opakujem dlhšie obdobie.
Lenže v podstate ide o opakovanie postáv, nie situácií, ktoré tieto
postavy prežívajú.
Salvador Dalí je niekto, kto ma zaujíma už dlhší
čas, no nikdy som sa vo svojej tvorbe nevenovala jeho osobe. Lenže práve
teraz sa tomu chcem venovať, lebo ma baví rozmýšľať o ňom a možno aj
skúsiť podať ďalej môj názor o človeku, ktorého som nikdy naozaj
nestretla.
JAKUB JENČO
Vysielam modlitby, šifrované v znakoch.
Píšem texty z tajných pocitov.
Budujem katedrály, zo slov najsilnejších.
Vytváram priestory, v ktorých sa duša očistí.
Prijímam dary, ktoré napĺňajú moje srdce.
Vylievam tajomstvá, aby som si vydýchol.
ZUZANA LEXMANNOVÁ
Od minuloročnej rovnomennej výstavy sa tematika mojich prác rapídne
nezmenila. Hlboké konceptuálne pochody ma obchádzajú, a je to vzájomné. V
mojich prácach sa zatiaľ snažím venovať predovšetkým estetickému
spodobeniu objektu alebo situácie, a to tak, aby to bolo aspoň sčasti
pochopiteľné, nakoľko mi to moje schopnosti dovolia. Opäť sú to po
väčšinou grafické listy, ktoré za svoj výraz vďačia nemalou časťou aj
náhodným efektom, vznikajúcim pri voľnej grafike.
KRISTÍNA KUBÁŇOVÁ
Hľadač neskutočných kombinácií, obdivujúc sladkú jednoduchosť. Vidiac
ich niekde v jemných tvaroch, plochách a tak. Štylizuje kresbičky,
pretože normálne to asi nekresliť ani nevie. A tak sa snaží nachádzať
iné chodníčky. Veľký obdivovateľ celosvetového (ale hlavne každodenného)
surrealizmu. Nekomplikuje, iba si tak kreslí.
DÁVID MARCIN
Svet je sám o sebe negatívny jav. Nebudem sa tváriť, že to tak nie je. A
aj to ukážem. Všade okolo mňa sú samé hnusné kxichty. Aj v mojich
prácach. Každý druhý v našom štáte je istým spôsobom šmejd. Neviem či je
mi z toho na grcanie alebo ma fascinujú. Tak si ich aspoň nakreslím. Tu
ich máte, podivínov, čo majú už čo to za sebou. Aspoň ja mám z nich
taký pocit. Hlboko expresívny, ak už tu mám dať niečo zo seba. Dúfam, že
vy mi tu nič so seba nezanecháte. Dnes večer sa mi nechce odpratávať
vaše zvratky.
KATARINA SIDO
Neviem, čo budem
vystavovať. Tak isto ako pred maľovaním ani poriadne neviem, čo budem
maľovať, a iba s trochu jasnou predstavou sa do toho púšťam. Obraz
otáčam, prerábam, premaľovávam, až kým TO na mňa v istom momente celého
procesu nevyskočí. Ale určite to bude niesť prvky totemizmu, šamanizmu,
snovizmu (od slova sen), bude tam nejaká rozmázlá hmla a organické
štruktúry. A už aj toto je príliš konkrétne. Cieľom bude, ako vždy,
urobiť obraz, ktorý na prvý pohľad neodhaľuje takmer nič, ale pri
bližšom skúmaní recipient môže objaviť mnoho malých svetov, postáv,
príbehov, emócií, kadečoho. Asi tak.
MATÚŠ VYSOCKÝ
Volám sa Matúš Vysocký študujem voľnú grafiku na VŠVU a prezentujem
časť svojej práce pod názvom „Dekadentná záhrada“. Tak ako
predstavitelia dekadencie poukazovali na pominuteľnosť a zánik, aj ja
hľadám prvky ktoré obracajú prirodzený svet naruby a pretvárajú ho na
možnú budúcnosť v rámci prírody. Formou voľnej ilustrácie vám
predstavujem jednu stranu mince svojej tvorby.
ŽOFIA DUBOVÁ
Počas intenzívneho sústredenia sa na jednu myšlienku alebo tému mám
tendenciu presahovať jej hranice. Jedna myšlienka zrazu vyvoláva ďalšie.
Je to prirodzený posun, napredovanie nielen v rovine konteplácie. Sú to
asociácie a presahy, jednotlivé myšlienky letiace vírom intuície.
A
práve intuícia je ich spoločným menovateľom. Sú absolútne autentické a
väčšinou iracionálne. Málokedy viem o nich hovoriť tak, aby v tom bola
zahrnutá celá ich hĺbka. Sú jednoducho výpoveďami o mne práve v tej
neuchopiteľnej rovine.
KATARINA CHLEBNIČANOVÁ
“A to všetko”
Muž, ktorý sa škrabal za uchom. Často sa nevedel rozhodnúť medzi
rozumom a citom. Veci citu meral pravítkom a stoličky si dofarboval
posvojom. A dalo sa to všetko ...
LENKA LUKAČOVIČOVÁ
Súbor fotografií necháva na recipientovi aby si vytváral vlastnú naráciu,
v ktorom je zachovaná jednota miesta a času fotografovaných.
Spôsob je variabilný, ale aj ale autentický pre autorkino vnímanie...
Ďalšie príbehy si teda z fotografií musí vytvárať každý sám...
ONDREJ URBAN
Ja som Ondro a mam rad pečenú klobásu a pivko k tomu.
TEREZA KOPECKÁ
Tanec
„Nestačí potešiť oko diváka, ale treba dojať jeho srdce“ (Salvátor Vigan, choreograf a tanečník)
Tanec od nepamäti slúži ako prostriedok na vyjadrenie pocitov,
myšlienok, túžob. Odohráva sa v ňom príbeh. Je o rovnováhe a tak isto
vnímam aj fotografiu. Ide v nej o vyváženie farieb a kompozície.
Na fotografiách však nezachytávam emócie. Výraz tváre pre mňa nie je
dôležitý tak, ako telá tanečníkov, s ktorými pracujem. Ukladám ich do
netanečných póz, čím im vytyčujem hranice ich možností.
